MEDIA NEWS
Rozhlasová stanica Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) požiadala Európsky súd pre ľudské práva, aby zablokoval snahu Ruska o vymáhanie pokút, ktoré by stanicu mohli stáť milióny dolárov.
Ruský úrad pre dohľad nad médiami Roskomnadzor vlani prikázal vysielateľom označeným za zahraničných agentov pridávať ku správam zdĺhavé vyhlásenia hovoriace o tom, že obsah vytvorila redakcia „vykonávajúca funkciu zahraničného agenta". Táto legislatíva sa uplatňuje voči mimovládnym organizáciám a médiám dostávajúcim financie zo zahraničia. Termín „zahraničný agent" má v Rusku silné pejoratívne konotácie. Od októbra Roskomnadzor uviedol, že rozhlasová stanica RFE/RL legislatívu porušila 390-krát. Podľa vysielateľa by to mohlo znamenať pokuty do sumy 2,4 milióna dolárov.
Rozhlasová stanica RFE/RL požiadala Európsky súd pre ľudské práva, aby Rusku prikázal zdržať sa uplatnenia pokút, kým súd nevydá úplné rozhodnutie o krokoch Roskomnadzoru. Podľa vysielateľa je konanie úradu porušením Európskeho dohovoru o ľudských právach. „Dúfame, že Európsky súd pre ľudské práva bude považovať tieto kroky ruskej vlády za také, aké sú: ako pokus potlačiť slobodný prejav a ľudské práva obyvateľov Ruska," uviedol vo vyhlásení šéf RFE/RL Jamie Fly.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov za organizovanie a účasť na nepovolených prodemokratických protestoch v roku 2019 vymeral v piatok súd v Hongkongu 73-ročnému mediálnemu magnátovi Jimmymu Laiovi. Do väzenia zároveň poslal aj štyroch ďalších aktivistov, informovala agentúra AFP.
Jimmy Lai (v čínštine Li Č'-jing) je už dlhé roky popredným kritikom Pekingu. Toto je však prvý raz, čo za svoj aktivizmus dostal trest.
Súd mu najprv vymeral 12-mesačný trest za zorganizovanie demonštrácie 18. augusta a následne aj ďalší, osemmesačný trest za účasť na proteste z 31. augusta. Dokopy si však odsedí len 14 mesiacov, pretože sudca nariadil, že časť oboch trestov si Lai odpyká súbežne.
Britská verejnoprávna stanica BBC pripomína, že Lai čelí šiestim ďalším obvineniam, pričom za dve z nich môže dostať doživotie.
Súd vymeral tresty odňatia slobody od osem do 18 mesiacov aj štyrom ďalším aktivistom. Zvyšní štyria obvinení dostali podmienečné tresty, medzi nimi aj 82-ročný spoluzakladateľ hongkonskej Demokratickej strany Martin Lee a 73-ročná advokátka Margaret Ng.
Laia zatkli vlani začiatkom decembra v súvislosti s obvineniami z podvodu týkajúcich sa prenájmu sídla jeho novín Apple Daily, ktoré sú najčítanejším denníkom v Hongkongu a patria medzi tvrdých kritikov čínskeho režimu.
Obžalovali ho 11. decembra na základe nového bezpečnostného zákona z "tajnej dohody s cudzou krajinou alebo s vonkajšími elementmi s cieľom ohroziť národnú bezpečnosť". Súd ho uznal za vinného 1. apríla.
Čínsky prezident Si Ťin-pching vlani v júni podpísal zákon o národnej bezpečnosti pre Hongkong, ktorý zakazuje aktivity smerujúce k odtrhnutiu, podvratnú činnosť zameranú voči ústrednej vláde, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus.
Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov (čínsky parlament) navyše schválilo v marci radikálnu zmenu volebných zákonov v Hongkongu. Jej súčasťou je zníženie počtu priamo volených kresiel v hongkonskej zákonodarnej rade a Peking navyše získa i kontrolu nad výberom väčšiny kandidátov, pričom niektorých môže z procesu výberu i vylúčiť.
Traja slovenskí europoslanci sa v piatok podpísali pod spoločný list skupiny poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorý vyzýva Európsku komisiu na zaistenie bezpečnosti a fyzickej integrity novinárov v členských krajinách EÚ.
Správu pre TASR potvrdil europoslanec Michal Wiezik (SPOLU). Zo slovenských zákonodarcov list adresovaný šéfke exekutívy EÚ Ursule von der Leyenovej a podpredsedníčke eurokomisie Věre Jourovej podpísali aj Miriam Lexmann a Ivan Štefanec (KDH).
List, ktorého iniciátorom je grécky europoslanec Stelios Kymburopulos, podpísalo 40 poslancov EP zo šiestich politických skupín. Dokument je reakciou na nedávnu vraždu gréckeho novinára Jorgosa Karaivaza. Poslanci pripomenuli, že po atentáte na maltskú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú v roku 2017 a slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka v roku 2018 je to ďalší opovrhnutiahodný čin, ktorý dokazuje, že fyzické hrozby a násilie páchané na novinároch v EÚ majú stúpajúcu tendenciu.
Europoslanci v otvorenom liste zdôraznili kľúčovú úlohu nezávislých médií pre demokratickú spoločnosť založenú na zásadách právneho štátu a vyzvali eurokomisiu na urýchlené prijatie Odporúčania o bezpečnosti novinárov, ako sa uvádza v Akčnom pláne pre európsku demokraciu z roku 2020. Toto odporúčanie by sa malo zamerať aj na hrozby namierené proti novinárkam, ktoré sú čoraz častejšie terčom hrozieb v reálnom živote, ako aj offline prostredí.
Poslanci v závere svojho listu vyjadrili presvedčenie, že takýto krok bude dôležitým prvým signálom pre občanov, že EÚ je odhodlaná chrániť slobodu médií a demokraciu a tiež odkaz pre páchateľov, že ich trestne činy nezostanú nepotrestané.
Správu pre TASR potvrdil europoslanec Michal Wiezik (SPOLU). Zo slovenských zákonodarcov list adresovaný šéfke exekutívy EÚ Ursule von der Leyenovej a podpredsedníčke eurokomisie Věre Jourovej podpísali aj Miriam Lexmann a Ivan Štefanec (KDH).
List, ktorého iniciátorom je grécky europoslanec Stelios Kymburopulos, podpísalo 40 poslancov EP zo šiestich politických skupín. Dokument je reakciou na nedávnu vraždu gréckeho novinára Jorgosa Karaivaza. Poslanci pripomenuli, že po atentáte na maltskú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú v roku 2017 a slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka v roku 2018 je to ďalší opovrhnutiahodný čin, ktorý dokazuje, že fyzické hrozby a násilie páchané na novinároch v EÚ majú stúpajúcu tendenciu.
Europoslanci v otvorenom liste zdôraznili kľúčovú úlohu nezávislých médií pre demokratickú spoločnosť založenú na zásadách právneho štátu a vyzvali eurokomisiu na urýchlené prijatie Odporúčania o bezpečnosti novinárov, ako sa uvádza v Akčnom pláne pre európsku demokraciu z roku 2020. Toto odporúčanie by sa malo zamerať aj na hrozby namierené proti novinárkam, ktoré sú čoraz častejšie terčom hrozieb v reálnom živote, ako aj offline prostredí.
Poslanci v závere svojho listu vyjadrili presvedčenie, že takýto krok bude dôležitým prvým signálom pre občanov, že EÚ je odhodlaná chrániť slobodu médií a demokraciu a tiež odkaz pre páchateľov, že ich trestne činy nezostanú nepotrestané.
Copyright © TASR 2021
