MEDIA NEWS
Mexická vláda v pondelok prisľúbila ochranu jednej z televíznych staníc a moderátorke jej spravodajstva, ktorým sa predtým vyhrážal zrejme jeden z najznámejších drogových kartelov v krajine.
Ako informovala agentúra AFP, vo videu vysielanom na sociálnych médiách sa muž, ktorý sa označil za vodcu kartelu Nová generácia Jalisca, vyhráža TV kanálu Milenio a jeho moderátorke Azucene Urestiovej.
Muž o sebe tvrdí, že je Rubén Oseguera. Vo videu je obklopený ďalšími osobami s kapucňami na hlavách a vyzbrojenými strelnými zbraňami a požaduje, aby spravodajské pokrytie konfliktu jeho kartelu s inými drogovými skupinami v západomexickom štáte Michoacán bolo "spravodlivé".
Mexická vláda v reakcii na tieto vyhrážky prisľúbila "primerané opatrenia".
Mexiko je považované za jednu z najnebezpečnejších krajín pre prácu novinárov.
"Táto opakovane používaná metóda verejného vyhrážania sa médiám a novinárom, a to bez hanby, bez akéhokoľvek strachu, je vážna, pretože to znamená, že tieto skupiny silnejú tvárou v tvár pasivite štátu," varovala Balbina Floresová, zástupkyňa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) pre Mexiko.
Floresová vyzvala vládu, aby zaistila bezpečnosť novinárov, na ktorých sa zamerali zločinecké skupiny, pričom dodala, že najzraniteľnejší sú dopisovatelia v konfliktných zónach.
Novinár Héctor de Mauleón, ktorý píše o obchodovaní s drogami, na svojom konte na sociálnej sieti Twitter napísal, že vyhrážky voči televízii a jej moderátorke sú "veľmi znepokojujúce" a "nemožno ich ignorovať".
Podľa údajov Komisie pre ľudské práva bolo v Mexiku od roku 2000 zabitých viac ako 100 novinárov a tento rok boli zavraždení traja: posledný z nich, Ricardo López, prišiel o život 22. júla. RSF tvrdí, že viac ako 90 percent vrážd novinárov v Mexiku zostáva nepotrestaných.
Rezidencia Alexandra Lukašenka v Minsku bola v pondelok na online platforme Google Maps istý čas označená ako "panstvo diktátora".
Sídlom Lukašenka, Západom neuznaného prezidenta Bieloruska, je Palác nezávislosti v Minsku, kde sa v pondelok konalo jeho stretnutie s novinármi a vybranými zástupcami bieloruskej verejnosti. Akcia sa uskutočnila v deň prvého výročia kontroverzných volieb, za ktorých víťaza bol Lukašenko vyhlásený.
Ako napísal spravodajský web Rubaltic.ru, Lukašenko na spomínanej konferencii nazvanej "Veľký rozhovor s prezidentom" vyhlásil, že "nebol a nikdy nebude diktátor". Vysvetlil, že bieloruský štát na to nemá "primerané zdroje", preto "som nikdy nikomu nič nediktoval a diktovať sa ani nezberám".
Avizoval tiež, že "veľmi skoro" opustí prezidentský post, pričom už teraz vidí "15-20" ľudí, ktorí by boli vhodnými nástupcami a "vykryštalizovali sa v období po posledných prezidentských voľbách".
Na ich margo povedal: "Prepáčte mi moju neskromnosť, ale v niečom sa mi podobajú. Zrejme pre to, že rástli v mojej blízkosti. Sú oddaní krajine, spoľahliví a nebudú nikoho trýzniť. Ich bude voliť väčšina ľudí". Zdôraznil tiež, že "prezidentom bude ten, koho zvolí bieloruský národ".
Sľúbil, že v najbližších voľbách on sám kandidovať nebude a nebude do prezidentskej funkcie ani "nikoho pretláčať". "Budem konať čestne," vyhlásil Lukašenko.
Keď Lukašenko komentoval masové protesty, ktoré vypukli po prezidentských voľbách označovaných opozíciou i Západom za zmanipulované, obvinil z ich financovania významného bieloruského podnikateľa, predsedu predstavenstva americkej spoločnosti IT spoločnosti EPAM Systems Arkadija Dobkina.
Poznamenal, že k ľuďom zo sektoru IT je tvrdý, a upozornil, že "ešte sa tomu budeme venovať". Odporučil, aby sa "títo ľudia" neponáhľali do Bieloruska, "lepšie im je pracovať na Ukrajine".
Agentúra Interfax poznamenala, že Lukašenkovo stretnutie s novinármi a vybranými občanmi trvalo osem hodín a 15 minút.
Copyright © TASR 2021
Návrh zákona by technicky zabránil neeurópskym majiteľom vlastniť kontrolné podiely v poľských mediálnych spoločnostiach. V praxi by to znamenalo, že americká spoločnosť Discovery Inc. by musela predať svoje kontrolné podiely v TVN, ktorá vlastní napríklad populárnu spravodajskú televíziu TVN24. Tej pritom Národná rada pre vysielanie ešte stále nepredĺžila licenciu, ktorá vyprší koncom septembra.
Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) sa dlho usiluje znárodniť mediálny sektor, pričom sa odvoláva na národnú bezpečnosť a tvrdí, že daný zákon by zosúladil Poľsko s inými európskymi krajinami vrátane Francúzska a Nemecka, ktoré obmedzujú zahraničné vlastníctvo v mediálnom sektore. Poslanci strany nedávno dokonca argumentovali, že je legislatíva potrebná na to, aby ochránila poľské médiá od ruského, čínskeho alebo arabského kapitálu. Jeho prijatie je však nejasné, keďže menší koaličný partner vníma návrh ako útok na pluralizmus. Hlasovať by však zaň mohli krajne pravicoví opoziční poslanci, uvádza agentúra AP.
Prezident a výkonný riaditeľ Discovery International Jean-Briac Perrette nazval plánované hlasovanie o návrhu zákona znepokojivým. Varoval, že v hre sú slobodné médiá a že „nepredvídateľný regulačný rámec by mal veľmi znepokojovať všetkých potenciálnych investorov na trhu“.
Návrh zákona ostro sledujú ako kľúčový test slobody médií a demokracie v krajine. Kritici sa obávajú, že by priblížil Poľsko bližšie k Maďarsku, kde má premiér Viktor Orbán takmer úplnú kontrolu nad médiami. Odvtedy, čo sa PiS dostala v roku 2015 k moci, si z verejnoprávnej televízie spravila hlásnu trúbu a tiež sa usiluje získať kontrolu nad súkromnými médiami, ktoré kúpila štátna ropná spoločnosť.
Prijatie zákona by tiež mohlo naštrbiť vzťahy Poľska so Spojenými štátmi, ktoré sú jeho strategickým spojencom.
© 2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
