MEDIA NEWS
Rusko neplánuje zakázať zahraničným novinárom vstup na svoje územie, ale sprísňuje pravidlá pre vydávanie víz žurnalistom z "nepriateľských krajín". V stredu to oznámil námestník ministra zahraničných vecí Jevgenij Ivanov, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Ivanov v ruskom parlamente povedal, že je to reakcia na kroky Európskej únie a ďalších krajín, ktoré sťažili ruskej podnikateľskej komunite získať víza.
"Reagujeme tým, že sťažujeme novinárom z nepriateľských krajín získať víza. Teraz dostanú jednorazové víza a budú platiť vyšší vízový poplatok," dodal podľa agentúry Reuters Ivanov.
Taiwanská káblová televízia zverejnila ospravedlnenie za odvysielanie nesprávne upraveného obrázku juhokórejskej štátnej vlajky v nedávnom programe. V stredu o tom informovala juhokórejská tlačová agentúra Jonhap.
Stanica TVBS so sídlom v taiwanskom hlavnom meste Tchaj-pej zverejnila v utorok ospravedlnenie v čínštine aj v kórejčine na svojej oficiálnej webovej stránke. Nedávno totiž odvysielala grafiku juhokórejskej štátnej vlajky, v kórejčine oficiálne nazývanej Thägükki. Stred vlajky bol prekrytý vloženým obrázkom koronavírusu.
"Vyjadrujeme naše najúprimnejšie ospravedlnenie juhokórejskému ľudu za nesprávne vyobrazenie vlajky v televíznom programe," napísala stanica. Dodala, že obrázok bol odstránený a spoločnosť spustila interné preverovanie prípadu.
Obrázok sa objavil v nedávno odvysielanom televíznom programe "Focus Global News". Ospravedlnenie nasledovalo po tom, čo na chybné znázornenie juhokórejskej vlajky poukázalo niekoľko domácich taiwanských médií.
Ivanov v ruskom parlamente povedal, že je to reakcia na kroky Európskej únie a ďalších krajín, ktoré sťažili ruskej podnikateľskej komunite získať víza.
"Reagujeme tým, že sťažujeme novinárom z nepriateľských krajín získať víza. Teraz dostanú jednorazové víza a budú platiť vyšší vízový poplatok," dodal podľa agentúry Reuters Ivanov.
Taiwanská káblová televízia zverejnila ospravedlnenie za odvysielanie nesprávne upraveného obrázku juhokórejskej štátnej vlajky v nedávnom programe. V stredu o tom informovala juhokórejská tlačová agentúra Jonhap.
Stanica TVBS so sídlom v taiwanskom hlavnom meste Tchaj-pej zverejnila v utorok ospravedlnenie v čínštine aj v kórejčine na svojej oficiálnej webovej stránke. Nedávno totiž odvysielala grafiku juhokórejskej štátnej vlajky, v kórejčine oficiálne nazývanej Thägükki. Stred vlajky bol prekrytý vloženým obrázkom koronavírusu.
"Vyjadrujeme naše najúprimnejšie ospravedlnenie juhokórejskému ľudu za nesprávne vyobrazenie vlajky v televíznom programe," napísala stanica. Dodala, že obrázok bol odstránený a spoločnosť spustila interné preverovanie prípadu.
Obrázok sa objavil v nedávno odvysielanom televíznom programe "Focus Global News". Ospravedlnenie nasledovalo po tom, čo na chybné znázornenie juhokórejskej vlajky poukázalo niekoľko domácich taiwanských médií.
"Ste závislá od ruskej vlády a ste závislá od pána Putina," povedal Macron s odkazom na pôžičku, na ktorej sa dohodla Le Penovej strana s česko-ruskou bankou, ktorá je podľa neho "blízka ruskej vláde".
Le Penová reagovala, že je "absolútne a úplne slobodná žena" a že pôžička je "vec verejne známa". "Bolo to preto, lebo žiadna francúzska banka mi nechcela dať pôžičku," odpovedala.
Macron zdôraznil aj rozhodnutie Le Penovej uznať Krym ako ruský po anektovaní tohto ukrajinského územia Kremľom v roku 2014. "Podľa medzinárodného práva len zriedka uznávame... územia, ktoré boli anektované násilím," povedal Macron.
Le Penová zdôraznila, že je za všetky sankcie proti Moskve, ktoré boli vyhlásené od 24. februára, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, a že podporila dodávky zbraní Ukrajine. "Agresia, ktorej sa Ukrajina stala obeťou, je neprijateľná," povedala.
"Podporujem slobodnú Ukrajinu, ktorá nie je podriadená Spojeným štátom, Európskej únii alebo Rusku, to je môj postoj," uviedla Le Penová.
Pokiaľ ide o Európu, Le Penová trvala na tom, že chce zostať v Európskej únii, ale chce reformovať blok na "alianciu národov".
"Vašou politikou je opustiť Európu," reagoval Macron.
Le Penová ďalej povedala, že počas prvých piatich rokov Macronovej vlády videla ľudí "trpieť" a že "je možná aj iná voľba". "Ak ma Francúzi v nedeľu poctia svojou dôverou, budem prezidentkou pre každodenný život, hodnotu práce a kúpnu silu," povedala.
Macron odpovedal, že "musíme a mali by sme zlepšiť každodenný život ľudí prostredníctvom veľkých projektov pre školstvo a zdravotníctvo". Tvrdil, že jeho opatrenia na podporu príjmov domácností sú efektívnejšie ako opatrenia, ktoré navrhla Le Penová. Dodal, že Francúzsko by sa malo stať "veľkou ekologickou veľmocou 21. storočia".
Podľa predvolebných prieskumov sa v nedeľňajšom druhom kole prezidentský volieb umiestni Le Penová za Macronom. V najnovších troch predvolebných prieskumoch z utorka sa náskok Macrona dokonca mierne zvýšil a ich výsledky naznačujú, že by súčasný prezident v druhom kole volieb mohol v priemere získať 55,83 percenta hlasov. To je o jeden percentuálny bod viac, než ukazoval priemer predvolebných prieskumov v piatok, a o tri percentuálne body viac, než naznačoval priemer piatich predvolebných prieskumov uskutočnených ešte pred prvým kolom prezidentských volieb.
Kampaň pravičiarky Le Penovej však v posledných dňoch zápasí s tým, ako vysvetliť voličom jej zámer zakázať nosenie hidžábu na verejnosti. Macronovu kampaň zase ohrozuje jeho zámer zaviesť neskorších odchod do dôchodku. Agentúra Reuters upozorňuje na to, že Le Penovej postavenie môže ohroziť aj obdiv, ktorý v minulosti prejavovala k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Úradujúci francúzsky prezident Emmanuel Macron bol počas stredajšej predvolebnej televíznej debaty presvedčivejší než jeho súperka – krajne pravicová prezidentská kandidátka Marine Le Penová. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pred nedeľňajším druhým kolom prezidentských volieb dala vypracovať francúzska spravodajská televízia BFM TV. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Prieskum, ktorý vypracovala agentúra Elabe pre BFM TV, ukazuje, že 59 percent opýtaných divákov televíznej diskusie považuje Macrona za viac presvedčivého než Le Penovú.
V roku 2017, keď sa Macron a Le Penová taktiež proti sebe postavili v debate pred druhým kolom prezidentských volieb, z obdobného prieskumy vyplývalo, že Macrona považovalo za presvedčivejšieho približne 63 percent divákov, pripomína Reuters.
V stredajšej predvolebnej debate, ktorú sledovalo vyše 15 miliónov divákov, rezonovala téma inflácie, Európskej únie, ale aj klimatickej krízy. Takmer trojhodinová diskusia na kanáli TF1 bola jedinou debatou, v ktorej sa počas tohtoročnej predvolebnej kampane Macron a Le Penová stretli.
Druhé kolo prezidentský volieb sa vo Francúzsku uskutoční v nedeľu 24. apríla. Podľa predvolebných prieskumov by ho mohol vyhrať Macron so ziskom 55,5 percenta hlasov. V roku 2017 porazil Macron v druhom kole prezidentských volieb Le Penovú, keď získal 66,1 percenta hlasov. Tohtoročný súboj by sa mal podľa očakávaní skončiť s oveľa tesnejším výsledkom, píše Reuters.
Súd v Moskve nariadil americkému technologickému gigantu zaplatiť celkovo 11 miliónov rubľov (127.000 eur) za ignorovanie nariadení ruského regulátora médií odstrániť príspevky o údajných ťažkých ruských stratách na Ukrajine.
Jedno zo zmienených videí napríklad ukazovalo údajný telefonický rozhovor medzi ruskými vojakmi a ich príbuznými doma, v ktorom sa vojaci sťažovali na početné straty vo svojich radoch, informovali ruské štátne tlačové agentúry.
Spoločnosť Google, ktorá je dcérskou firmou americkej spoločnosti Alphabet, na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.
Rusko od 24. februára, keď napadlo susednú Ukrajinu, obmedzuje prístup k čoraz väčšiemu počtu nezávislých médií, pričom zablokovalo už aj prístup na sociálne siete Facebook, Twitter a Instagram. Tie sú však v Rusku stále dostupné prostredníctvom služieb VPN, ktoré dokážu obísť internetové obmedzenia uložené ruskou vládou.
Väčšina Rusov čerpá informácie zo správ štátnej televízie a iných vládou kontrolovaných médií, ktoré sa riadia prísnymi pravidlami pri informovaní o vojne na Ukrajine, približuje AFP.
Po tom, ako ruské jednotky 30. marca opustili ukrajinské mesto Buča, zverejnili svetové médiá zábery zachytávajúce nespočet tiel mŕtvych civilistov či svedectvá preživších. Ukrajina zo zabíjania civilistov obvinila ruských vojakov, ktorí mesto okupovali. Rusko však vinu poprelo a ruské štátne médiá čoskoro ponúkli alternatívny pohľad na udalosti v Buči, pričom pravosť záberov z Buče často spochybňovali.
ISD preto zanalyzovala v každej z 20 sledovaných krajín desať najpopulárnejších príspevkov o udalostiach v Buči zverejnených na Facebooku medzi 30. marcom a 6. aprílom, aby dokázala určiť, ktorý zo spomínaných naratívov si získal na sociálnej sieti viac pozornosti v rozličných krajinách v Európskej únii i mimo nej.
Tím ISD tak zanalyzoval celkovo 200 príspevkov zverejnených na Facebooku; z nich 44 obsahovalo informácie, ktoré bolo možné spojiť priamo s ruskými štátnymi médiami, ruskými predstaviteľmi alebo prokremeľskými zdrojmi. Najviac takýchto príspevkov sa šírilo práve na slovenskom Facebooku, kde sedem z desiatich najpopulárnejších príspevkov obsahoval takýto prokremeľský naratív. Väčšinu z týchto príspevkov pritom zverejnili facebookové stránky, ktoré sú známe jednak svojím vystupovaním proti establišmentu, a jednak aj extrémizmom a populizmom.
Ďalšími dvoma európskymi krajinami, v ktorých sa takýto prokremeľský naratív šíril najviac, sú Česko a Rakúsko. Polovica z desiatich najpopulárnejších príspevkoch v týchto krajinách obsahovala takýto naratív. Naopak, najmenej takýto príspevkov zaznamenali spomedzi európskych krajín analytici v Británii, Írsku, Poľsku a Taliansku, kde takýto naratív nenašli ani v jednom z desiatich analyzovaných príspevkov.
Z celkových 200 analyzovaných príspevkov 55 spochybňovalo udalosti v Buči či pravosť zverejnených záberov. Nie všetky tieto príspevky však bolo možné vždy charakterizovať ako prokremeľské, avšak napriek tomu, že tvorili iba 27,5 percenta analyzovaných príspevkov, boli zdieľané častejšie než zvyšných 145 príspevkov, ktoré udalosti v Buči nijako nespochybňovali. Spomínaných 55 spochybňujúcich príspevkov malo totiž dovedna vyše 208.000 zdieľaní, pričom príspevky, ktoré udalosti z Buče nespochybňnovali, mali niečo okolo 172.000 zdieľaní.
Tím ISD zanalyzoval dovedna 200 príspevkov na Facebooku pochádzajúcich z 20 krajín, z ktorých 14 je súčasťou Európskej únie – Cypru, Česka, Francúzska, Grécka, Holandska, Írska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska a Talianska. Ostatné skúmané štáty boli Argentína, Brazília, Británia, Kanada, Spojené štáty a Venezuela.
Copyright © TASR 2022
Na podporu kampane si Lee, ktorý sa uchádza o post hongkonského správcu bez konkurencie, zriadil stránku na YouTube aj na sociálnej sieti Facebook. Tam naživo vysielal jeho stretnutia s médiami a politickými osobnosťami. Na krok Youtube zástupcovia kampane niekdajšieho druhého najvyššieho predstaviteľa Hongkongu reagovali so sklamaním a slovami, že to „odráža zjavnú hegemonickú taktiku používanú vládou USA“, ale kampaň to neovplyvní.
Hovorca spoločnosti Meta, ktorá vlastní Facebook, podľa agentúry AP povedal, že Lee bude môcť „udržiavať demonetizovanú prítomnosť“ na sieti aj službe Instagram. Spoločnosť podľa jeho slov podnikla kroky, „aby sme zabránili používaniu platobných služieb“. Jeho stránka na Facebooku bola ešte v stredu večer dostupná.
Voľba nástupcu súčasnej správkyne Hongkongu Carrie Lam sa uskutoční 8. mája. Vyberie ho volebná komisia pozostávajúca zo zhruba 1 500, prevažne propekinských, členov.
Bieloruské úrady ostro zakročujú proti disentu od volieb z augusta 2020, keď autoritársky prezident Alexander Lukašenko získal ďalší mandát, čo vyvolalo masové protesty v krajine.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
