30. 6. 2022

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


 

Si Ťin-pching – Wikipedie
 
Novinárom z viac ako siedmich organizácií vrátane tlačovej agentúry Reuters zamietli prinášať spravodajstvo z oficiálnych ceremónií pri príležitosti 25. výročia prechodu Hongkongu pod správu Číny, na ktorých sa má zúčastniť čínsky prezident Si Ťin-pching.
Hovorca hongkonskej vlády pre Reuters uviedol, že vláda "sa v rámci možností snažila o rovnováhu" medzi potrebou mediálneho pokrytia a bezpečnostnými požiadavkami. K výslednej akreditácii jednotlivých organizácií a osôb sa hovorca odmietol vyjadriť.
Združenie hongkonských novinárov v utorok neskoro večer uviedlo, že na piatkových podujatiach má zakázanú účasť najmenej desať novinárov z minimálne siedmich miestnych i zahraničných médií. Týka sa to novín The South China Morning Post (SCMP), spravodajského portálu HK01, internetovej televízie Now TV, novín Ming pao a francúzskej tlačovej agentúry AFP.
Šesť zdrojov oboznámených so záležitosťou pre Reuters potvrdilo, že spravodajské pokrývanie zamietli aj novinárom americkej tlačovej agentúry Bloomberg, miestnej rozhlasovej a televíznej stanice RTHK aj hongkonských novín Ta-kung pao, lojálnych vláde v Pekingu. Podľa SCMP bol medzi nimi aj fotograf z vládnej informačnej služby GIS.
Ani jedno zo zmienených ôsmich médií nereagovalo na žiadosť Reutersu, aby sa k záležitosti vyjadrili. Agentúra nemohla okamžite potvrdiť, ktoré médiá boli schválené na pokrývanie podujatí v osobitej administratívnej oblasti Číny. Hovorkyňa agentúry Reuters potvrdila, že dvom jej novinárom bolo zakázané informovať o inaugurácii novej hongkonskej vlády.
K obmedzeniu účasti novinárov prichádza v čase, keď polícia v Hongkongu uskutočňuje rozsiahlu bezpečnostnú operáciu z dôvodu návštevy Si Ťin-pchinga v tomto finančnom centre. Ide o jeho prvú cestu mimo pevninskej Číny od vypuknutia pandémie koronavírusu spred dva a pol roka.
Hongkong sa vrátil pod čínsku správu spod administrácie Británie v roku 1997 s prísľubom, že Peking mu ponechá kapitalistickú ekonomiku i politické slobody nedotknuté po dobu ďalších 50 rokov. Čína však v posledných rokoch priamo zasahuje do právneho systému mesta. Peking naň v júni 2020 uvalil zákon o národnej bezpečnosti a o niekoľko mesiacov neskôr radikálne prepracoval jeho volebný systém, ktorý teraz prikazuje, aby sa všetci kandidáti verejne preukázali ako čínski vlastenci.

gm6n1tq-400x400.jpg

V mexickom štáte Tamaulipas v stredu zastrelili miestneho novinára. Tento rok ide v Mexiku už o dvanásteho zavraždeného reportéra. Informuje o tom agentúra AFP odvolávajúc sa na mexické periodikum Expreso, pre ktoré tento novinár pracoval.
Pri streľbe v meste Ciudad Victoria zahynula aj novinárova manželka a ich dcéra utrpela zranenia, uviedli miestni predstavitelia.
Zavraždený Antonio de la Cruz vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach často poukazoval na údajnú korupciu politikov.
Od roku 2000 bolo v Mexiku zavraždených viac ako 150 novinárov. Pre zamestnancov médií tak ide o jednu z najnebezpečnejších krajín na svete, píše AFP. Obeťami sú často reportéri pracujúci pre médiá v oblastiach, v ktorých sú nepokoje spojené s činnosťou drogových kartelov.
Spojené štáty a EÚ vyzvali Mexiko, aby novinárom zabezpečilo primeranú ochranu.


Copyright  © TASR 2022

 


Kybernetický útok zasiahol najmenej 200-tisíc cieľov v 150 krajinách -  Webnoviny.sk
Kybernetický útok dočasne za ostatných 24 hodín odstavil verejné aj súkromné webstránky v Nórsku. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe uviedol, že pokiaľ vie, útok „nespôsobil žiadne významné škody“. DDoS útok (distribuované odopretie služby, pozn. red.) sa zameral na zabezpečenú národnú dátovú sieť a vynútil si dočasné pozastavenie online služieb na niekoľko hodín, uviedol nórsky národný bezpečnostný úrad.
Zdá sa, že za útokmi stojí zločinecká proruská skupina, uviedla šéfka úradu Sofie Nyströmová. Ako dodala, útoky „vyvolávajú dojem, že sme súčasťou súčasnej politickej situácie v Európe“. Podobnému útoku, za ktorým údajne stojí promoskovská hackerská skupina, tento týždeň už čelila aj Litva. 

 
Horná komora ruského parlamentu schválila búranie tzv. chruščoviek |  Aktuality.sk 
v stredu v druhom čítaní schválila návrh zákona, ktorý by umožnil zákaz zahraničných spravodajských médií v reakcii na opatrenia iných krajín proti ruským spravodajským kanálom. Návrh ešte musí prejsť tretím čítaním a získať súhlas hornej komory, kým sa dostane na podpis k prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Schválenie v druhom čítaní, keď návrh ešte môže prejsť podstatnými zmenami, však takmer vždy predznamenáva prijatie zákona.
Návrh zákona okrem iného požaduje, aby ruský generálny prokurátor mohol zrušiť registráciu médií za šírenie „nezákonných, nebezpečných, nespoľahlivých verejne významných informácií alebo informácií vyjadrujúcich jasnú neúctu k spoločnosti, štátu, ústave Ruskej federácie, ako aj informácií, ktorých cieľom je diskreditácia ruských ozbrojených síl“.
lRusko v ostatných rokoch vytrvalo obmedzuje nezávislú žurnalistiku. Po vypuknutí vojny na Ukrajine mnohé významné nezávislé spravodajské médiá zatvorili alebo pozastavili prevádzku. Patrili k nim rozhlasová stanica Echo Moskvy či noviny Novaja Gazeta.

 

 

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.