MEDIA NEWS
Francúzske úrady v utorok oznámili, že preverujú tvrdenie ruského aktivistu a zakladateľa ľudskoprávneho projektu Gulagu.net Vladimira Osečkina, že sa ho pred niekoľkými dňami niekto pokúsil zabiť.
K incidentu došlo v meste Biarritz na juhozápade Francúzska, kde Osečkin momentálne žije aj so svojou rodinou. Informovala o tom agentúra AFP.
Osečkin vedie mimovládnu organizáciu Gulagu.net, ktorá sa špecializuje na odhaľovanie zneužívania v ruských väzniciach. Je považovaný za zarytého odporcu ruského prezidenta Vladimira Putina, objasnila agentúra AFP.
Podľa Osečkina k incidentu došlo 12. septembra večer, keď bol so svojou manželkou a deťmi doma a pracoval v prítmí, pričom si na zábradlí jednej z terás všimol "pohybujúcu sa červenú bodku", ktorá sa hýbala smerom k nemu. Osečkinovci následne zavolali políciu. Po príchode polície bolo údajne v blízkosti počuť zvuky podobajúce sa na streľbu.
Osečkin dodal, že pred desiatimi dňami dostal informáciu, že do Francúzska pricestoval človek spojený s ruským podsvetím, ktorý má údajne za úlohu zabíjať ľudí v oblasti Biarritzu.
Zdroj blízky vyšetrovaniu, ktorý si neželal byť menovaný, pre agentúru AFP uviedol, že polícia sa začala zaoberať vyhrážkami, nie pokusom o vraždu Osečkina.
Zmienený zdroj súčasne odmietol potvrdiť alebo vyvrátiť, že v blízkosti Osečkinovho bydliska sa strieľalo.
Incident sa odohral deň po tom, ako projekt Gulagu.net informoval, že vo väzniciach Leningradskej oblasti verbujú väzňov do súkromnej armády, známej ako Vagnerova skupina, aby sa pridali k ruskej armáde, ktorá vedie vojnu na Ukrajine.
Osečkin vtedy - s odvolaním sa na odsúdených - napísal, že do väznice ich prišiel verbovať osobne Jevgenij Prigožin, kontroverzný ruský podnikateľ blízky Putinovi.
Portál Gulagu.net sa dostal do povedomia v roku 2021 po zverejnení videozáznamov zobrazujúcich znásilnenia v ruských väzniciach, ako aj svedectvá obetí - a čo je mimoriadne nezvyčajné, aj páchateľov - čo viedlo k začatiu vyšetrovania úradmi.
Gulagu.net tvrdí, že má k dispozícii viac ako 1000 videí, ktoré ukazujú mučenie v ruských väzniciach.
Mnohí ľudskoprávni aktivisti a západné vlády podozrievajú Rusko z toho, že je schopné likvidovať oponentov kremeľského režimu žijúcich v zahraničí.
Tak to bolo v prípade dvojitého agenta Sergeja Skripaľa, ktorý v roku 2018 prežil pokus o zabitie nervovoparalytickou látkou typu novičok. Kremeľ obvinenia z pokusu o Skripaľovo zabitie odmieta.
AFP pripomenula, že po ruskej invázii na Ukrajinu ušlo do zahraničia, najviac do štátov Európskej únie, mnoho ruských aktivistov, novinárov a intelektuálov, ktorí sú proti vojne.
Český miliardár Daniel Křetínský a zároveň šéf spoločnosti CMI, ktorá vydáva časopisy Elle a Marianne, požičia francúzskemu denníku Libération 14 miliónov eur. Cieľom je zaistiť financovanie tohto periodika až do jeho plánováneho návratu do "finančnej rovnováhy" v roku 2026, uviedla v utorok tlačová agentúra Belga.
Belga sa odvolala na oznámenie spoločnosti Presse indépendante, ktorá je majiteľom denníku Libération. Okrem uvedenej pôžičky venuje Křetínský prostredníctvom svojej nadácie jeden milión eur Nadačnému fondu pre nezávislú tlač (FDPI), majoritnému akcionárovi Presse indépendante.
Pôžička splatná vo forme dlhopisov by mala umožniť pokryť straty periodika, ktoré sa ocitlo v deficite aj napriek silnému rastu tržieb, a to pri zachovaní jeho "nezávislosti", uvádza sa v tlačovej správe majiteľa novín.
FDPI, ktorému skupina Altice Europe pred dvoma rokmi predala denník Libération, oznámil, že víta príchod "nového kvalitného partnera".
Křetínský, citovaný v tlačovej správe Presse indépendante, uviedol, že je "rád, že sa môže podieľať na udržateľnosti nezávislých novín, ktoré sú nevyhnutné pre demokratickú diskusiu".
Generálny riaditeľ Libération Denis Olivennes v júli tohto roku oznámil, že pre denník hľadá 15 miliónov eur. Podľa jeho vyjadrenia "návrat k rovnováhe" bol odložený z roku 2023 na rok 2026 a to najmä v dôsledku pomalšieho vývoja príjmov z reklamy, než sa pôvodne očakávalo, čo ešte zhoršila dvojročná pandémia koronavírusu.
Podľa údajov Alliance for Press and Media Figures (ACPM) predal denník Libération v období 2021-2022 denne viac ako 93.000 výtlačkov, čo predstavuje nárast o 11,14 percenta v porovnaní s rokmi 2020-2021. V roku 2021 obrat novín dosiahol 31,5 milióna eur a prevádzkové straty sa znížili na 7,9 milióna oproti 12,3 miliónom v roku 2020.
Copyright © TASR 2022
