23. 9. 2022

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
S kráľovnou Alžbetou sa rozlúčil celý svet - Svet - Správy - Pravda


Pondelkový štátny pohreb britskej kráľovnej Alžbety II. sledovalo doma na obrazovkách svojich televíznych prijímačov 28 miliónov Britov, čím sa tento smútočný program stal jednou z najsledovanejších udalostí za uplynulé roky. TASR správu prevzala od tlačovej agentúry Reuters.
Obrad sa konal vo Westminsterskom opátstve v Londýne a vysielal sa do celého sveta. Väčšina divákov v Británii ho sledovala na verejnoprávnej stanici BBC.
V určitých okamihoch sledovalo jej priamy prenos až 32,5 milióna divákov. V čase, keď kráľovninu rakvu vyprevádzali v sprievode z Westminsterského opátstva cez centrum Londýna, bola celková sledovanosť na úrovni 22,4 milióna divákov.
BBC mala najväčšie publikum od záverečného ceremoniálu letných olympijských hier v Londýne v roku 2012.
Pondelková sledovanosť bola podobná ako pri pohrebe princeznej Diany v roku 1997, uvádza Reuters. Štatistika zahŕňa ľudí, ktorí program sledovali na kanáloch BBC One a BBC Two alebo na streamovacej platforme BBC iPlayer.
Údaj o sledovanosti predstavuje ľudí, ktorí sledovali vysielanie nepretržite aspoň tri minúty, čo je štandardný ukazovateľ sledovanosti. Údaj nezahŕňa ľudí v Británii, ktorí sledovali priamy prenos na mobilných zariadeniach.
OĽaNO je SDK 21. storočia



Zavedenie osobitného odvodu v oblasti médií by mohlo v budúcnosti vážne ohroziť fungovanie súkromných televízií a rádií. Tvrdia to poslanci OĽANO Kristián Čekovský a Róbert Halák, podľa ktorých ho treba poslať do zabudnutia. Novelu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach predložil poslanec OĽANO Milan Vetrák.
"Táto vláda nemôže vytvárať nástroje, ktorými by mohli budúce vlády ohrozovať slobodu a nezávislosť médií," poznamenal po rokovaní s rozhlasovými a televíznymi vysielateľmi Čekovský, ktorý je predsedom parlamentného mediálneho výboru. Ďalším problémom podľa nich je, že návrh zasahuje iba časť mediálneho trhu. Halák skonštatoval, že návrh považujú za diskriminačný. Sporné je podľa poslancov aj zaradenie rozhlasových a televíznych vysielateľov medzi regulované subjekty, ktoré sa majú zdaňovať.
Zároveň podotkli, že predpokladaný výnos z celého balíka zdanenia regulovaných subjektov je približne 100 miliónov eur, pričom výnos z oblasti médií predstavuje zhruba 5 miliónov eur. "Vzhľadom na to, že v celkovom balíku ide o zanedbateľnú položku, požiadali sme predkladateľov, aby bol tento typ odvodu vypustený," priblížil Čekovský s tým, že by sa tak malo stať medzi prvým a druhým čítaním v parlamente.
Zámerom poslaneckého návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý je aktuálne v parlamente, je rozšíriť rozsah regulovaných osôb. Zároveň sa má zaviesť nová sadzba odvodu a tiež zastaviť doterajšie postupné znižovanie sadzby odvodu. Táto zmena sa podľa dôvodovej správy navrhuje pre preklenutie koronakrízy, konsolidáciu verejných financií a aj z dôvodu zabezpečenia "opatrení vyplývajúcich z daňovej revolúcie".
Na základe návrhu zákona sa majú medzi regulované subjekty zaradiť aj súkromní vysielatelia, ktorí by tak mali začať platiť osobitný odvod. Kritizovala to aj Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS) a Asociácia rádií Slovenska (ARS). Hovoria o nesystémovosti, diskriminácii a pokuse poškodiť časť médií.

Mass protests in Iran is the regime's biggest challenge in years

Iránske bezpečnostné zložky zatkli dvoch prominentných iránskych aktivistov a novinárku Nílúfar Hámediovú, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri odhalení prípadu Mahsy Amíníovej. Jej smrť vyvolala v krajine rozsiahle protesty. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
K ich zatknutie prišlo v čase, keď sa zintenzívnili protesty súvisiace s Amíníovou, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu 16. septembra, teda tri dni po tom, čo ju zatkla teheránska mravnostná polícia. Pri zásahoch polície proti demonštrantom pritom podľa aktivistov zahynulo už najmenej 36 ľudí.
Jedným zo zatknutých aktivistkou je Mádžid Tavákoli, ktorého iránska polícia v posledných rokoch zadržala už niekoľkokrát. Tavákoliho napríklad zatkli aj po sporných voľbách v roku 2009.
Druhý zadržaný aktivista je Hosejn Ronaki, ktorý v čase, keď prišla do jeho domu polícia, poskytoval interview pre kanál Iran International, ktorý sídli v Londýne. Na videu, ktorý tento kanál zverejnil, je možné vidieť znepokojeného Ronakiho, ktorý trvá na pokračovaní rozhovoru.
Iran International tiež uviedol, že Ronakimu, ktorý bojuje za slobodu prejavu a prispieva aj do denníka The Washington Post, sa podarilo vyhnúť zatknutiu, keď unikol z parkoviska pri svojej bytovke. Neskôr zverejnil videoodkaz z neznámeho miesta.
Medzičasom bola tiež zadržaná teheránska novinárka Nílúfar Hámediová. Tá navštívila nemocnicu, v ktorej ležala v kóme Amíníová, a pomohla odhaliť prípad jej smrti. Oznámil to denník Šark, pre ktorý novinárka pracuje.
Tento týždeň pritom iránska polícia zadržala aj fotoreportérku Jaldu Moajeríovú, ktorá pokrývala protesty v Teheráne, uviedol vo štvrtok Medzinárodný Výbor na ochranu novinárov (VON).
"Iránske úrady musia okamžite prepustiť všetkých novinárov zadržaných, pretože pokrývali smrť Mahsy Amíníovej a protesty, ktoré po nej nasledovali," uviedol koordinátor VON pre Blízky východ a severnú Afriku.

 

Copyright  © TASR 2022