MEDIA NEWS
Sociálna sieť TikTok podáva dezinformácie používateľom, ktorí vyhľadajú správy o politike, klimatických zmenách, Covid-19 či vojne na Ukrajine, vyplýva zo správy zoskupenia NewsGuard, zverejnenej v stredu. Informovala o tom agentúra AFP.
Toxicita a nepravdivé tvrdenia predstavujú podľa štúdie "závažnú hrozbu" na TikToku, ktorý sa pre mladých ľudí stáva online priestorom pre vyhľadávanie informácií.
NewsGuard sám seba opisuje ako "žurnalistický a technologický nástroj", ktorý hodnotí dôveryhodnosť webových stránok a online informácií, spresňuje AFP.
Organizácia v septembri analyzovala 20 hlavných výsledkov 27 vyhľadávaní spravodajských tém na TikToku. Z analýzy vyplynulo, že 19,5 percenta navrhovaných videí obsahovalo nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia, uvádza sa v správe.
Výskumníci spresnili, že porovnali výsledky z vyhľadávaní na TikToku a na vyhľadávači Google o informáciách súvisiacich so streľbami na školách, potratmi, koronavírusom, s americkými voľbami, ruskou vojnou na Ukrajine i ďalšími. Nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia vo výsledkoch vyhľadávaní zahŕňali aj konšpiračné teórie presadzované hnutím QUanon či domáce recepty na hydrochlorochín, liek predpisovaný na liečbu malárie či ochorenia lupus, uvádza NewsGuard.
TikTok naopak namieta, že metodika použitá v analýze je chybná a že prioritou tejto sociálnej siete je boj proti dezinformáciám. "Naše pokyny pre komunitu jasne uvádzajú, že nedovoľujeme škodlivé dezinformácie vrátane lekárskych dezinformácií, a takéto budú z platformy odstránené," uviedol pre AFP jeden z hovorcov TikToku.
Bývalý viceprezident pre techniku sociálnej siete Twitter Alex Roetter počas stredajšieho svedectva na pôde Senátu vo veci vplyvu sociálnych médií na národnú bezpečnosť upozornil, že čínska vláda je investorom v materskej spoločnosti TikToku s názvom Bytedance a má stimuly na maximalizáciu zisku a zapojenie používateľov.
"Algoritmus TikTok posúva vzdelávací vedecký, inžiniersky a matematický obsah čínskej mládeži a zároveň poskytuje americkým deťom informačný kanál obsahujúci twerkovacie videá, dezinformácie a iný deštruktívny obsah," povedal Roetter.
Spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá môžu ťažiť z online obsahu, ktorý priťahuje pozornosť, napriek škodlivým účinkom, ktoré môže mať na spoločnosRusko zrušilo najprominentnejšiemu denníku v krajine Novaja gazeta právo na internetovú publikačnú činnosť. Uštedrilo tým ďalší úder už aj tak okliešteným médiám, ktorým v súčasnosti dominuje štátom kontrolovaná tlač. Píše o tom agentúra AFP.
"Najvyšší súd Ruskej federácie nariadil, aby webová stránka Novej gazety zastavila svoju činnosť ako masmédium," oznámili redaktori novín na sociálnej sieti.
Novinári vysvetlili, že toto súdne rozhodnutie prišlo po tom, čo oň požiadala Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor). Podľa Roskomnadzoru totiž web Novej gazety porušoval zákon o zahraničných agentoch.
Táto kontroverzná právna norma označuje skupiny osôb alebo jednotlivcov za zahraničných agentov, ak zo zahraničia dostávajú finančné prostriedky na činnosť, ktorá je podľa ruského vedenia politická a protištátna.
"Máme právo sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať a určite toto právo aj využijeme," uviedli ďalej editori na sociálnej sieti.
Súdne zrušenie spravodajskej stránky prišlo len krátko potom, čo minulý pondelok súd moskovského Basmanského obvodu odobral licenciu tlačenej verzii Novej gazety.
Ruský investigatívny denník Novaja gazeta už v marci pozastavil svoju činnosť po tom, ako ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo im zakážu činnosť.
Uplynulý týždeň bol vo svete vedy a techniky opäť bohatý na nové objavy a zaujímavé informácie. Vedci zistili, koľko ľudí malo v Európe dlhý covid, a analyzovali dáta, ktoré TikTok predkladá používateľom. TASR prináša súhrn najnovších informácií z vedy a techniky.
Nový výskum naznačuje, že počas koronavírusovej pandémie zažívalo v Európskej únii dlhodobé príznaky ochorenia COVID-19 najmenej 17 miliónov ľudí. Tento stav trápil skôr ženy než mužov, oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Výskumný model ukazuje, že ženy majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť výskytu dlhého covidu ako muži. Toto riziko sa dramaticky zvyšuje medzi hospitalizovanými s ťažkým priebehom nákazy. Podľa doterajších údajov sa dlhý covid rozvinie u jednej z troch žien a u jedného z piatich mužov.
Ľudstvo v oblasti klimatickej zmeny "kráča nesprávnym smerom" z dôvodu svojej závislosti od fosílnych palív, uviedla Svetová meteorologická organizácia (WMO). Vo svojej správe takisto upozornila, že úroveň emisií spôsobujúcich zohrievanie Zeme je vyššia než pred začiatkom pandémie.
WMO pripomenula vlny horúčav v Európe, rozsiahle záplavy v Pakistane či sucho v Číne, Africkom rohu a USA.
Takéto prírodné pohromy sa podľa tejto agentúry OSN stanú bežným javom v prípade, ak sa svetovému hospodárstvu nepodarí znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2) na úroveň, ktorá je podľa vedcov potrebná na zabránenie najhorším vplyvom zohrievania povrchu Zeme.
Sociálna sieť TikTok podáva dezinformácie používateľom, ktorí vyhľadajú správy o politike, klimatických zmenách, covide či vojne na Ukrajine, vyplýva zo správy zoskupenia NewsGuard.
Organizácia v septembri analyzovala 20 hlavných výsledkov z 27 vyhľadávaní spravodajských tém na TikToku. Z analýzy vyplynulo, že 19,5 percenta navrhovaných videí obsahovalo nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia, uvádza sa v správe.
Výskumníci spresnili, že porovnali výsledky z vyhľadávaní na TikToku a na vyhľadávači Google o informáciách súvisiacich so streľbami na školách, interrupciami, koronavírusom, s americkými voľbami, ruskou vojnou na Ukrajine i ďalšími. Nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia vo výsledkoch vyhľadávaní zahŕňali aj konšpiračné teórie presadzované hnutím QUanon či domáce recepty na hydrochlorochín, liek predpisovaný na liečbu malárie či ochorenia lupus.
TikTok, naopak, namieta, že metodika použitá v analýze je chybná a že prioritou tejto sociálnej siete je boj proti dezinformáciám.
Piatkové pojednávanie v kauze dotačného podvodu na farme Čapí hnízdo začalo neplánovaným výsluchom novinárky českého Deníka N Zdislavy Pokornej. Pre jej článok súd ešte raz predvolá svedkyňu Evu Filipovú, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Pokorná napísala vo štvrtok článok, ktorý urobila na základe rozhovoru so svedkyňou Filipovou krátko po skončení jej výpovede pred súdom. Tá jej údajne povedala: "On (Babiš) hovoril, že moja motivácia je taká, že ma nemá rád. Ach jaj. Tak to môže byť rád, že som toho nepovedala ešte viac."
Sudca Jan Šott to považoval za natoľko závažné, že sa rozhodol novinárku, ktorá bola prítomná aj na piatkovom pojednávaní, ihneď vypočuť. Pokorná uviedla, že nahrávku uvedeného výroku nemá. Sudca sa preto rozhodol, že svedkyňu Filipovú budú musieť vypočuť ešte raz, aby súdu vysvetlila, čo týmto tvrdením myslela.
Úradníčka Eva Filipová vo štvrtok vypovedala, že už pred 15 rokmi evidovala náznaky, že za projektom farmy Čapí hnízdo bol Andrej Babiš. Ten však tvrdí, že s ním nemá nič spoločné.
Európska komisia (EK) v piatok schválila návrh Európskeho zákona o slobode médií. Ide o nový súbor pravidiel na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ, informuje spravodajca TASR.
Komisiou odsúhlasený návrh teraz preskúmajú Európsky parlament a Rada EÚ.
Schválený návrh okrem iného obsahuje záruky proti politickému zasahovaniu do rozhodnutí redakcií jednotlivých médií a tiež proti ich sledovaniu. Kladie tiež dôraz na stabilné financovanie verejnoprávnych médií, na transparentnosť vlastníctva mediálnych spoločností a prideľovania štátnej reklamy a na odhaľovanie konfliktov záujmov.
Na základe nového zákona by sa mala vytvoriť nezávislá Európska rada pre mediálne služby, ktorú budú tvoriť mediálne orgány jednotlivých krajín EÚ.
Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová pripomenula, že členské štáty EÚ boli v posledných rokoch svedkami rôznych foriem tlaku na médiá.
"Je najvyšší čas konať. Musíme stanoviť jasné zásady: žiadny novinár by nemal byť špehovaný kvôli svojej práci; žiadne verejnoprávne médium by sa nemalo zmeniť na propagandistický kanál. To je to, čo dnes vôbec prvýkrát navrhujeme: spoločné záruky na ochranu slobody médií a plurality v EÚ," povedala Jourová novinárom.
Podľa eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona má nový zákon zaručiť pluralitu mediálneho priestoru a to, aby médiá fungovali bez akýchkoľvek zásahov, či už súkromných alebo verejných.
Európsky zákon o slobode médií by mal zabezpečiť aj jednoduchšie pôsobenie médií v rámci vnútorného trhu EÚ.
Navrhovaný Európsky zákon o slobode médií, ktorý v piatok predstavila Európska komisia, znamená dôležitý krok vpred pre slobodu médií a pre zachovanie demokracie a právneho štátu v celej Európskej únii. Uviedla v piatok stavovská novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
Generálny tajomník RSF Christophe Deloire v správe pre médiá pripomenul, že uvedená iniciatíva eurokomisie zahŕňa mnohé z odporúčaní organizácie RSF, a Reportéri bez hraníc budú pracovať na ďalšom zlepšovaní tejto právnej normy.
"Tento návrh treba privítať a brániť, pretože odráža vôľu Európskej komisie zachovať hodnoty Únie proti mocným korporáciám súkromného sektora, autoritárskym štátom a vonkajšej manipulácii," vysvetlil Deloire. A dodal, že RSF oceňujú prijatie mnohých nimi predložených odporúčaní.
Cieľom Európskeho zákona o slobode médií je vytvoriť spoločný základ pre záruky slobody médií, ktoré sa budú uplatňovať v celej EÚ. To je podľa stanoviska RSF veľmi vítané v čase, keď sú žurnalistika a médiá vystavené jednak útokom v rastúcom počte členských štátov Európskej únie, a jednak nekalej konkurencii on-line platforiem a narastajúcim dezinformáciám.
Navrhovaná právna norma Európskej únie zahŕňa množstvo návrhov, ktoré RSF predložili počas diskusií s európskymi inštitúciami vrátane princípov Medzinárodného partnerstva pre informácie a demokraciu. Nový zákon uznáva právo na spoľahlivé informácie – čo znamená, že občania majú právo dostávať pluralitné a nezávislé informácie – a zavádza potrebné záruky na uplatnenie tohto práva: ochranu redakčnej nezávislosti, nezávislosť verejnoprávneho média a dokonca aj ochranu dôvernosti novinárskych zdrojov a zákaz používania špionážnych softvérov (spywarov) proti novinárom.
Reportéri bez hraníc zároveň upozornili, že aspektom nového zákona o slobode médií, ktorý si vyžaduje ďalší rozvoj, je ochrana európskeho informačného priestoru pred vonkajším vplyvom a manipuláciou. Zákon umožní koordinovanú akciu proti médiám mimo Európskej únie, ktoré podkopávajú alebo ohrozujú verejnú bezpečnosť a obranu, avšak neposkytuje na to vhodný právny rámec.
Copyright © TASR 2022
