MEDIA NEWS
Poľsko v pondelok oznámilo, že uvalilo sankcie na ďalších 365 bieloruských občanov, medzi ktorými je aj viac ako 150 poslancov bieloruského parlamentu.
"Títo ľudia propagovali bieloruský režim a podieľali sa aj na legitimizácii a podpore represívnej politiky orgánov v Minsku," uviedlo poľské ministerstvo vnútra podľa správy agentúry AFP.
Ministerstvo spresnilo, že tento krok bol reakciou na "potvrdenie drakonického rozsudku v prípade Andrzeja Poczobuta" (v bieloruštine Andrej Pačobut) - bieloruského novinára a príslušníka poľskej národnostnej menšiny, ktorý bol odsúdený na osem rokov odňatia slobody za kritické reportáže o režime Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Minulý piatok bieloruský Najvyšší súd zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozsudok.
V dôsledku toho Poľsko uvalilo nové obmedzenia na 365 bieloruských občanov vrátane 159 zákonodarcov.
Ako spresnil poľský denník Rzeczpospolita, sankcie sa okrem poslancov dotknú 76 sudcov, siedmich prokurátorov, 32 zástupcov miestnej samosprávy a 28 príslušníkov a zamestnancov silových zložiek.
Na sankčný zoznam bolo zaradených aj 23 predstaviteľov bieloruských provládnych médií, ktorí sa podieľali na propagandistických aktivitách, 24 športovcov a športových aktivistov, osem zamestnancov bieloruských štátnych úradov, inštitúcií a podnikov a osem osôb pôsobiacich v oblasti kultúry a vedy.
Okrem toho sú na sankčnom zozname i 16 podnikatelia napojení na ruský kapitál a 20 podnikateľských subjektov.
Poľské ministerstvo spresnilo, že všetci sankcionovaní budú mať zakázaný vstup do Poľska a do schengenskej zóny voľného pohybu a ich majetok bude zmrazený.
Sankcie sa vzťahujú aj na "osoby zodpovedné za organizovanie nelegálnej migrácie do Poľska a pobaltských štátov", uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
Poľsko totiž obviňuje Bielorusko, kľúčového spojenca Ruska, z organizovania prílevu migrantov do Poľska. Preto pozdĺž svojich hraníc s Bieloruskom postavilo oceľový plot, aby takto zabránilo takýmto nelegálnym prechodom.
Turecká Štátna rada pre monitorovanie vysielania (RTÜK) začala v súvislosti s mediálnym pokrývaním prezidentských volieb vyšetrovať šesť hlavných televíznych staníc v krajine, ktoré sú kritické voči tamojšej vláde. RTÜK šesticu staníc v utorok obvinila z toho, že svojím volebným spravodajstvom "ponížili národ". TASR správu prevzala z agentúry DPA.
RTÜK vyšetruje Halk TV, Tele 1, KRT, TV5, Flash Haber a Szc TV, teda v podstate všetky opozičné stanice. Ako uviedla rada na Twitteri, dôvodom sú ich "urážky" voči občanom Turecka vo volebnom spravodajstve, na ktoré sa sťažovali samotní diváci.
Rada poznamenala, že "nezostane ticho" v prípade, keď stanice "nerešpektujú národnú vôľu, demokraciu a výsledky volieb", napísal v tvíte jej šéf Ebubekir Šahin.
RTÜK citovala napríklad komentár novinárky Čigdem Tokerovej v televízii Fox TV, ktorá uviedla, že "demokracia nespočíva len v hlasovaní". Hlavné novinárske zväzy vyjadrili Tokerovej podporu.
Rada nešpecifikovala, či uvedené televízne stanice vyšetruje ohľadom prvého alebo druhého kola volieb hlavy štátu. Tokerovej vyjadrenie je z nedele 28. mája, keď sa konalo druhé kolo hlasovania. Zvíťazil v ňom súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý porazil kandidáta opozície Kemala Kiličdarogla.
DPA pripomína, že Erdoganova vláda priamo či nepriamo kontroluje takmer všetky bežné médiá. RTÜK, ktorej vedenie je blízke Erdoganovi, po nedávnych právnych zmenách rozšírila svoje právomoci aj na internetové médiá.
Turecko je, čo sa týka slobody tlače, podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) na 165. mieste zo 180 krajín sveta.
Copyright © TASR 2023
Ak spoločnosť Twitter odmietne dodržiavať nový európsky zákon o digitálnych službách, ktorý začne koncom augusta platiť v celej Európskej únii (EÚ), dostane v Únii zákaz. Podľa portálu Politico sa tak v pondelok vyjadril francúzsky minister pre digitálnu transformáciu a telekomunikácie Jean-Noël Barrot.
Barrot sa vyjadreniami pre rádio France Info zapojil do rastúceho sporu medzi EÚ a platformou sociálnych médií multimiliardára Elona Muska.
„Dezinformácie sú jednou z najvážnejších hrozieb, ktoré dopadajú na naše demokracie,“ skonštatoval minister a dodal, že „ak Twitter opakovane nebude dodržiavať naše pravidlá, dostane v EÚ zákaz“.
Twitter pritom minulý týždeň odstúpil od kódexu postupov Európskej únie (EÚ) v oblasti dezinformácií. V piatok to na rovnomennej sociálnej a mikroblogovacej sieti napísal eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton, ktorý zároveň upozornil, že povinnosti firme stále zostávajú. „Môžete utiecť, ale neskryjete sa,“ uviedol Breton a zároveň pripomenul, že podľa nových digitálnych pravidiel EÚ, ktoré zahŕňajú kódex postupov a začnú platiť v auguste, sa boj proti dezinformáciám stane „právnou povinnosťou“. „Naše tímy budú pripravené na ich vynucovanie,“ poznamenal.
Spomenutý kódex postupov je dobrovoľný súbor pravidiel, ktorý minulý rok prepracovali, a zahŕňa povinnosti pre spoločnosti sledovať politickú reklamu, zastaviť monetizáciu dezinformácií a poskytnúť lepší prístup k týmto platformám pre externé subjekty. Kódex podpísali Google, TikTok, Microsoft či Meta, ktorá vlastní Facebook a Instagram.
Rozhodnutie ukončiť svoju účasť na kódexe sa zdá byť ďalším krokom Elona Muska v uvoľňovaní na sociálnej sieti. Odvtedy, čo vlani prevzal spoločnosť, zrušil predchádzajúce pravidlá proti dezinformáciám a uvrhol jeho systém overovania a pravidlá moderovania obsahu do chaosu.
Už skôr sa pritom objavili náznaky, že Twitter nie je pripravený dodržať svoje záväzky. Európska komisia začiatkom tohto roka skritizovala Twitter za to, že neposkytol úplnú prvú správu podľa kódexu a uviedla, že poskytuje málo konkrétnych informácií a žiadne cielené údaje.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
