MEDIA NEWS
Kirgizské úrady v pondelok vykonali raziu v sídle jedného z najväčších súkromných spravodajských kanálov a jeho redaktorov predviedli na výsluch. Podľa organizácií na ochranu ľudských práv a novinárov ide o znepokojujúcu situáciu, informovala agentúra AFP.
Šéfredaktorka spravodajského webu 24.KG Mahinur Nijazovová pred tým, ako ju policajti vtiahli do policajnej dodávky, stihla zakričať, že redakcia čelí obvineniu z trestného činu kvôli údajne zverejnenému článku o vojne na Ukrajine. Zadržaná bola aj generálna riaditeľka 24.KG Asel Otorbajevová.
Portál 24.kg na svojej webovej stránke spresnil, že v redakcii boli zaistené počítače, notebooky, elektronické médiá, ako aj "ďalšie materiálne dôkazy relevantné pre trestné konanie".
Bývalá sovietska republika Kirgizsko si v minulosti užívala viac politických slobôd ako iné stredoázijské krajiny, ale v posledných rokoch tam dochádza k čoraz väčším represiám voči médiám, konštatuje AP.
Nezávislé, Spojenými štátmi financované výstupy Kloop Media a Radio Azattyk čelili minulý rok vládnym žalobám. Dôsledkom toho bolo, že Kirgizsko v rebríčku slobody tlače World Press Freedom Index kleslo o 50 miest.
Razia v sídle 24.KG prichádza štyri dni po tom, čo orgány činné v trestnom konaní zadržali desiatky ľudí podozrivých z prepojenia na exilového opozičného aktivistu Tilekmata Kurenova a podnikateľa Imamidina Tašova. Obom sa pripisuje sprisahanie a príprava pokusu o štátny prevrat.
Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) v pondelok zverejnila nominácie na ceny Český lev za rok 2023. Najviac ich získala historická dráma Bratři o známom českom príbehu z čias studenej vojny. Bodovala aj detektívna dráma Úsvit, sci-fi triler Bod obnovy či čierna komédia Přišla v noci, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
V kategórii najlepší film sa o cenu budú uchádzať snímky Bratři, Němá tajemství, Přišla v noci, Tancuj Matyldo a Úsvit. Rovnaká pätica filmov má nomináciu aj v kategórii najlepšia réžia.
Najlepším hercom v hlavnej úlohe sa môže stať Oskar Hes alebo Jan Nedbal za stvárnenie bratov Mašínovcov vo filme Bratři, David Prachař za rolu otca v snímke Citlivý člověk, Karel Roden za úlohu exekútora vo filme Tancuj Matyldo a Kryštof Hádek za postavu amorálneho vodiča v televíznom seriáli Volha.
Najlepšou herečkou v hlavnej úlohe môže byť Tatiana Dyková Vilhelmová za rolu matky bratov Mašínovcov, Jana Plodková za rolu manželky veterinára postihnutého afáziou v snímke Němá tajemství, Simona Peková, ktorá stvárnila nepohodlnú matku vo filme Přišla v noci, Regina Rázlová za postavu ženy trpiacej Alzheimerovou chorobou v tragikomédii Tancuj Matyldo alebo Eliška Křenková za rolu manželky riaditeľa baťovskej továrne vo filme Úsvit.
Porota v prvom kole posudzovala 86 filmov a televíznych počinov, ktoré mali premiéru v roku 2023. Z toho bolo 33 hraných filmov, 15 dokumentárnych, osem animovaných a desať krátkych, šesť televíznych filmov a 14 seriálov. Do boja o sošku Českého leva postúpilo celkom 26 titulov.
Okrem vyhlásenia nominácií boli v pondelok udelené aj prvé ceny. Neštatutárnu cenu filmových fanúšikov získala snímka Bod obnovy, ktorá nastoľuje otázku, či technológie zaručia lepší život.
Slávnostný galavečer 31. ročníka udeľovania cien Český lev sa uskutoční 9. marca v budove Rudolfina v sídle Českej filharmónie. Večerom bude po sprevádzať moderátor Marek Eben.
Ruskú novinárku a bývalú kandidátku prezidentských volieb Jekaterinu Duncovovú v nedeľu zadržala polícia. Došlo k tomu v čase, keď sa vracala zo stretnutia organizačného štábu novej strany Úsvit, ktorú má v úmysle založiť, informovala v pondelok rozhlasová stanica Deutsche Welle.
Policajná hliadka, ktorá novinárkino auto zastavila, ju následne odviezla do centra na prevenciu drogových závislostí, kde sa podrobila testu na kontrolu prítomnosti omamných látok v krvi. Jeho výsledok bol negatívny. Duncovová bola následne prepustená.
Samotná Duncovová na margo udalosti uviedla, že verí, že šlo o nedorozumenie a že sa len "ocitla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste".
Objasnila, že cestou zo stretnutia jej prestala fungovať navigácia, preto auto odstavila na krajnici a tam sa pri nej zastavila polícia. Údajne ide o miesto, v ktorého blízkosti sú skrýše, kde díleri nechávajú drogy pre svojich klientov-narkomanov.
Svoj zámer kandidovať za prezidentku Ruskej federácie Duncovová oznámila vlani, pričom ako dôvod uviedla nutnosť zmien, keďže Rusko sa "posledných desať rokov uberá nesprávnym smerom: nie k rozvoju, ale k sebazničeniu".
Duncovová sa okrem toho vyslovila za zastavenie bojov na Ukrajine, za demokratické reformy i prepustenie politických väzňov.
Ústredná volebná komisia (ÚVK) Ruska však v decembri odmietla zaregistrovať iniciatívnu skupinu občanov podporujúcich Duncovovú, čím jej de facto znemožnila začať predvolebnú kampaň a zber podpisov na podporu svojej kandidatúry.
Komisia poukázala najskôr na formálne nezrovnalosti pri príprave dokumentov a potom na to, že iniciatívna skupina voličov, ktorá pritom v tom čase mala už niekoľko tisíc členov, "nebola vytvorená".
Duncovová sa domnieva, že účasť na prezidentských voľbách jej neumožnili z politických dôvodov.
V reakcii na toto odmietnutie Duncovová oznámila vytvorenie vlastnej strany. "Sú nás desiatky miliónov, ale ani jedna politická strana nás nereprezentuje a ani nechce zastupovať. Nemáme inú cestu, ako si sami vytvoriť stranu a dosiahnuť zmenu. Toto je naša vlasť a inú mať nikdy nebudeme," zdôraznila.
Prvé stretnutie organizačného výboru budúcej strany sa konalo 14. januára v meste Tver.
Prokremeľské médiá tvrdia, že Duncovovú "financuje oligarcha na úteku Michail Chodorkovskij", ale neposkytujú o tom žiadne dôkazy.
Duncovovej vyslovili podporu viacerí predstavitelia opozície v exile napr. riaditeľ nadácie Fond boja proti korupcii Ivan Ždanov či ľudskoprávny aktivista Lev Ponomariov.
Mnohí opoziční politici a odborníci, ktorí sa zaoberajú voľbami v Rusku, marcové prezidentské voľby v Rusku už vopred považujú za nečestné a nespravodlivé, pričom poukazujú na to, že úrady a prokremeľské médiá umelo zvyšujú preferencie pre súčasného prezidenta Vladimira Putina.
Zdroj: TASR
Príbeh nemeckého bulvárneho denníka Bild, ktorý hovorí, že Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa pripravuje na vojnu s Ruskom, je založený na dokumente o výcvikovom scenári. Na platforme X, predtým známej ako Twitter, to uviedol riaditeľ Centra výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu Janis Sarts.
Bild napísal, že sa dostal k utajenému dokumentu nemeckých ozbrojených síl, podľa ktorého k eskalácii medzi NATO a Ruskom môže dôjsť už vo februári 2024. V utajovanom dokumente nemecké spolkové ministerstvo obrany podrobne načrtáva potenciálnu „cestu ku konfliktu“ medzi Ruskom a NATO. Kroky Ruska a Západu sú popísané mesiac po mesiaci, pričom situácia by mohla dospieť k nasadeniu státisícov vojakov NATO a neodvratnému vypuknutiu vojny v lete 2025.
Sarts poznamenal, že Bild má tréningový scenár, ktorý je vždy fiktívnou situáciou. „Predtým boli scenáre kompletne vymyslené s neexistujúcimi krajinami a geografickými regiónmi. Teraz je vhodnejšie použiť existujúce krajiny a geografické regióny,“ komentoval Sarts.
Bild načrtol scenár z dokumentu, ale z bezpečnostných dôvodov neuviedol všetky informácie týkajúce sa veľkosti a pohybu síl NATO. Scenár Bundeswehru sa začína vo februári 2024. Rusko iniciuje ďalšiu vlnu mobilizácie a do armády povolá ďalších 200-tisíc osôb. Potom Kremeľ spustí jarnú ofenzívu na Ukrajine, ktorá do júna zatlačí ukrajinskú armádu späť.
Najprv skrytý a potom čoraz otvorenejší útok Ruska na Západ sa začína v júli. Očakávajú sa kybernetické útoky a iné formy hybridnej vojny, predovšetkým v pobaltských štátoch. Dochádza k stretom, ktoré Rusko využíva ako zámienku na iniciovanie rozsiahlych vojenských cvičení na svojom území a v Bielorusku.
Podľa scenára môže táto situácia eskalovať v októbri, ak Rusko rozmiestni do Kaliningradu vojakov a rakety stredného doletu. Od decembra 2024 sa v blízkosti Suwałského koridoru odohráva umelo vyvolaný „hraničný konflikt“ a „zrážky s početnými obeťami“.
Vo chvíli, keď Spojené štáty môžu byť niekoľko týždňov po voľbách bez lídra, Rusko s podporou Bieloruska zopakuje inváziu na Ukrajinu z roku 2014, ale na území NATO. V máji 2025 NATO rozhodne o kontrolných opatreniach a v deň D aliancia rozmiestni na východnom krídle 300-tisíc vojakov vrátane 30-tisíc vojakov z Bundeswehru. Scenár sa končí 30 dní po dni D. Otvorenou otázkou však zostáva, či NATO obmedzí rozpínavé kroky Ruska.
Zdroj: SITA
