MEDIA NEWS
Ako v sobotu informovala britská stanica BBC, skladba, ktorej spoluautorom a interpretom je spevák Vasia Oblomov, zmizla zo siete VKontakte i Yandex.Music a v Rusku si ju nemožno vypočuť ani na platforme YouTube.
Záujemca o jej vypočutie dostane buď hlásenie, že video je nedostupné, alebo sa táto skladba nezobrazí ani pri vyhľadávaní podľa kľúčových slov. Príčina odstránenia klipu z ponuky v Rusku nebola oficiálne nikým zdôvodnená.
Vasia Oblomov zverejnil tento svoj klip 27. februára spolu s komentárom: "Aby som bol úprimný, bol by som rád, keby táto pieseň vôbec neexistovala".
Báseň, ktorá tvorí text piesne, napísal 19. februára básnik Leonid Kaganov. Predpokladá sa, že pieseň je venovaná Alexejovi Navaľnému, ale priamo v texte to nie je uvedené.
Podľa úradov Navaľnyj zomrel 16. februára vo väzenskom tábore za polárnym kruhom. Ruská väzenská služba tvrdí, že mu po prechádzke prišlo náhle nevoľno, stratil vedomie a oživiť sa ho nepodarilo väzenským zdravotníkom ani privolaným záchranárom.
V jeho úmrtnom liste sa uvádza, že zomrel prirodzenou smrťou. Príbuzní a spolupracovníci Navaľného, ako aj západní politici vinia z politikovej smrti ruského prezidenta Vladimira Putina.
Po Navaľného smrti jeho príbuzní a podporovatelia niekoľko dní žiadali ruské vedenie i samotného Putina o vydanie tela, aby ho mohli dôstojne pochovať. Napokon sa tak stalo až minulú sobotu 24. februára.
Pohrebný obrad sa uskutočnil v piatok 1. marca v chráme zasvätenom ikone Bohorodičky Zmierni môj žiaľ v moskovskej štvrti Marjino, kde Navaľnyj s rodinou býval. Pochovaný je na Borisovskom cintoríne v susednej štvrti Bratejevo.
Úrad predsedu maďarskej vlády zaplavil používateľov internetu z iných krajín svojimi politickými reklamami. Na Slovensku to zrejme zohralo veľkú úlohu pri návrate Roberta Fica k moci. Konštatovalo to vo štvrtok internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Na jeseň 2023 spustil úrad premiéra na YouTube videokampaň o nebezpečenstvách nelegálnej migrácie v celkovo siedmich krajinách Európskej únie. Tieto videá požívatelia otvorili v zhruba deviatich miliónoch prípadov, vyplýva zo zistení investigatívnych portálov direkt36.hu a VSquare.org.
Nimi vykonaný prieskum databáz online inzerátov Google preukázal, že v prípade Slovenska a Poľska sa inzeráty objavili pred tamojšími parlamentnými voľbami, pričom v Nemecku a v Taliansku sa v čase zverejnenia týchto inzerátov konali voľby do regionálnych a miestnych samospráv.
Z hľadiska počtu obyvateľov tak maďarská vládna propaganda bola najintenzívnejšia na Slovensku, kde je registrovaných 1,6 až 1,8 milióna zhliadnutí, čo znamená vplyv na 29 až 33 percent populácie. Jaroslav Naď, ktorý bol od mája 2020 do mája 2023 ministrom obrany SR, uviedol, že informácie o týchto inzerátoch dostával aj ako člen kabinetu, ale aj osobne.
Podľa Naďa to bol zásah do slovenského volebného systému. Dodal, že reklamy jednoznačne pomohli Robertovi Ficovi a jeho protiimigračnej strane. "Maďarsko skutočne veľmi intenzívne zohralo úlohu v tom, že voľby vyhral Robert Fico," cituje Népszava slovenského exministra.
Inzertná databáza tiež odhalila, že náklady na kampaňové videá podobného rozsahu, aké sa objavili na Slovensku a ktoré vyrobil kabinet riadený ministrom Antalom Rogánom, sa pohybovali v rozsahu od dvoch do 15.000 eur.
Denník v tejto záležitosti oslovil úrad kabinetu premiéra aj spoločnosť Google, no bez úspechu.
Népszava podotýka, že maďarská vláda je na svoju suverenitu veľmi citlivá, avšak vôbec jej neprekáža, že sama pravidelne zasahuje do vnútorných záležitostí iných krajín.
Polícia vo štvrtok zadržala v Moskve šéfredaktora ruských nezávislých novín Novaja gazeta Sergeja Sokolova pre obvinenia z diskreditácie ruskej armády. TASR správu prevzala z agentúry AP, ktorá sa odvoláva na samotný denník.
Sokolova zadržali policajti z ruského Centra pre boj proti extrémizmu (Centrum E). Moskovský súd mu neskôr uložil pokutu 30.000 rubľov (zhruba 256 eur), uviedla Novaja gazeta.
Obvinenia, ktoré sú považované za "administratívne" a zvyčajne sa trestajú pokutou alebo krátkym trestom odňatia slobody, súvisia s článkom zverejneným novinami na platforme Telegram. Podľa úradov obsahuje "jazykové a psychologické znaky verbálnej diskreditácie konania mocenských štruktúr", píše Novaja gazeta.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) kritizovala zadržanie Sokolova, ktoré podľa nej naďalej "svedčí o násilí cenzúry v Rusku".
Sokolov sa ujal vedenia redakcie Novaja gazeta v septembri 2023 po tom, ako predchádzajúceho dlhoročného šéfredaktora a nositeľa Nobelovej ceny za mier Dmitrija Muratova Moskva zaradila na zoznam tzv. zahraničných agentov.
Novaja gazeta začala v Rusku vychádzať v roku 1993 a pozastavila svoju činnosť v marci 2022 po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a zavedení nových represívnych zákonov. Časť redaktorov odišla do exilu a v Lotyšsku spustili nový projekt Novaja gazeta Európa (Novaya Gazeta Europe), ktorý vojnu Ruska voči susednej Ukrajine ostro kritizuje.
Americká Spoločnosť Meta nepredĺži svoje zmluvy s poprednými poskytovateľmi spravodajstva v Austrálii a prestane im tak platiť za zverejňovanie ich obsahu na Facebooku alebo v Googli. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy agentúry DPA odvolávajúcej sa na austrálske médiá.
Začiatkom roka 2021 sa Meta dohodla na platbách so spoločnosťami ako ABC, News Corp či Nine Entertainment. Stalo sa tak niekoľko týždňov po schválení príslušného mediálneho zákona, podľa ktorého musia veľké technologické platformy, pôsobiace v Austrálii, platiť tamojším poskytovateľom spravodajstva za ich obsah sprístupnený alebo prelinkovaný na ich platformách.
Austrálska vláda chcela týmto spôsobom zabezpečiť, aby sa príjmy z reklamy rozdeľovali spravodlivejšie. Meta už vtedy tento zákon kritizovala. Podľa dohôd so zainteresovanými médiami im mala Meta podľa austrálskej vlády zaplatiť okolo 200 miliónov austrálskych dolárov.
Platnosť týchto zmlúv sa však onedlho skončí a Meta ich nechce predĺžiť. Vo vyhlásení Facebooku sa uvádza, že používatelia na tejto platforme nevyhľadávajú prioritne spravodajstvo a politický obsah a že spoločnosť chce svoje peniaze investovať inam. „Je to súčasť nášho pokračujúceho úsilia lepšie zosúladiť naše investície s našimi produktmi a službami, ktoré si používatelia najviac cenia,“ píše Facebook.
Meta v Austrálii a Spojených štátoch prestane na Facebooku zobrazovať záložku, ktorá zobrazuje správy. Už vlani ju zrušila vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku.
Austrálska vláda tento postoj Mety kritizovala. Tvorcovia spravodajského obsahu si zaslúžia spravodlivú kompenzáciu za obsah, ktorý poskytujú, uviedla ministerka pre komunikáciu Michelle Rowlandová, ktorá chce ďalší postup konzultovať s ministerstvom financií a úradom na reguláciu hospodárskej súťaže.
Až 32 európskych mediálnych skupín, vrátane vydavateľstva Axel Springer či mediálnej skupiny Schibsted, podalo žalobu na Google, dcérsku firmu spoločnosti Alphabet. Žiadajú 2,1 miliardy eur za straty, ktoré im spôsobili praktiky Google pri digitálnej reklame. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Axel Springeru patria vydavatelia v Rakúsku, Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Dánsku, Fínsku, Maďarsku, Luxembursku, Holandsku, Nórsku, Poľsku či Španielsku a Švédsku. Ďalšími v skupine žalobcov sú rakúska Krone, belgické skupiny DPG Media a Mediahuis, dánska TV2 Danmark A/S, fínska Sanoma, poľská Agora, španielska Prensa Iberica a švajčiarsky Ringier. Vydavatelia podali žalobu v čase, keď európske protimonopolné regulačné úrady podnikajú kroky proti Google a jeho praktikám v oblasti digitálnej reklamy.
"Zúčastnené mediálne spoločnosti utrpeli straty v dôsledku menej konkurenčného trhu, čo je priamym dôsledkom nesprávneho konania spoločnosti Google," uviedli vo vyhlásení právnici z firiem Geradin Partners a Stek.
"Bez zneužívania dominantného postavenia Google by mediálne spoločnosti získali výrazne vyššie tržby z reklamy a platili nižšie poplatky za reklamné služby. Podstatné je, že tieto prostriedky mohli byť preinvestované do posilnenia európskeho mediálneho prostredia," dodali právnici.
Poukázali pritom na pokutu 220 miliónov eur, ktorú francúzsky úrad pre hospodársku súťaž uložil Google za jeho podnikanie v oblasti reklamy v roku 2021, ako aj na minuloročné obvinenia Európskej komisie.
Spoločnosť Google vlani uviedla, že nesúhlasí s obvineniami protimonopolného úradu Európskej únie (EÚ) v súvislosti so zneužívaním dominantného postavenia internetového giganta v oblasti digitálnej reklamy.
Vydavatelia po celom svete sa v uplynulých rokoch sťažovali na rastúcu dominanciu veľkých technologických spoločností, tzv. Big Tech, v reklame, keďže ich podiel na tržbách klesá. Google je podľa analytikov najdominantnejšou digitálnou reklamnou platformou na svete.
Skupina vydavateľov podala žalobu na holandský súd pre reputáciu krajiny ako kľúčovej jurisdikcie pre žaloby o náhradu škody v dôsledku porušenia protimonopolných pravidiel EÚ. Cieľom je vyhnúť sa viacnásobným žalobám v rôznych európskych krajinách.
Copyright ©
TASR 2024
