MEDIA NEWS
Európska komisia udelila spoločnosti Apple pokutu viac ako 1,8 miliardy eur za zneužitie dominantného postavenia na trhu distribúcie aplikácií na streamovanie hudby. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.
Komisia tak rozhodla po sťažnosti, ktorú v roku 2019 podala švédska streamovacia služba Spotify v súvislosti s reštrikciami a poplatkami vo výške 30 % za predaj uskutočnený prostredníctvom aplikácií App Store. Apple zároveň bránil Spotify a iným hudobným streamovacím službám informovať užívateľov o možnostiach platby mimo App Store.
"Užívatelia zariadení Apple v Európskej únii (EÚ) sa tak nemohli "slobodne sa rozhodnúť, kde, ako a za aké ceny si budú kupovať predplatné streamovania hudby," uviedla eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Komisia v rozhodnutí uviedla, že tieto obmedzenia predstavujú nespravodlivé obchodné podmienky.
To je relatívne nový argument v prípade protimonopolných praktík. A použil ho aj holandský protimonopolný úrad pri rozhodnutí proti spoločnosti Apple v roku 2021 v prípade, ktorý predložili poskytovatelia zoznamovacích aplikácií.
Apple kritizoval rozhodnutie a uviedol, že ho napadne na súde. Podľa americkej spoločnosti Komisia nedokázala odhaliť žiadne dôveryhodné dôkazy o poškodení spotrebiteľov a ignoruje realitu trhu, ktorý prosperuje, je konkurencieschopný a rýchlo rastie.
Apple poukázal pritom na fakt, že z rozhodnutia bude profitovať najmä spoločnosť Spotify, ktorá má najväčšiu aplikáciu na streamovanie hudby na svete a počas vyšetrovania sa stretla s Európskou komisiou viac ako 65-krát. Tvrdí tiež, že švédska firma neplatí Apple žiadnu províziu, pretože predplatné predáva na svojej webovej stránke, a nie v obchode App Store.
Verdikt odráža nové technické pravidlá EÚ známe ako zákon o digitálnych trhoch (DMA), ktoré musí spoločnosť Apple splniť do 7. marca
Pokuta pre Apple je len zlomok z pokút vo výške 8,25 miliardy eur, ktoré Komisia udelila internetovému vyhľadávaču Google v troch prípadoch v predchádzajúcom desaťročí.
Mimo streamovania hudby sa Apple snaží urovnať ďalšie protimonopolné vyšetrovanie EÚ ponukou na otvorenie svojich mobilných platobných systémov typu tap-and-go pre konkurentov.
EÚ, ktorá následne požiadala o spätnú väzbu od konkurentov a používateľov, pravdepodobne prijme túto ponuku bez pokuty pre Apple.
Copyright ©
TASR 2024
Európskych novinárov a médiá ohrozuje najmä použitie špionážnych počítačových programov a súdne ťahanice s cieľom sťažiť ich investigatívnu prácu. Vo svojej výročnej správe to uvádza platforma Rady Európy na ochranu žurnalistiky. Obavy vzbudzuje aj neistá situácia novinárov v exile, najmä tých pôvodom z Ruska a Bieloruska, a celková atmosféra v Európe po ruskej invázii na Ukrajinu.
"Správa platformy ukazuje rastúce riziká a prekážky, ktorým novinári a médiá v Európe čelia. Potrebujeme rozhodné kroky zo strany štátov na ochranu novinárov a proti hrozbám pre slobodu médií, ako je zneužívanie súdnych procesov a nezákonné sledovanie," uviedla generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová.
Dokument sa zaoberá situáciou novinárov vo všetkých 46 členských štátoch Rady Európy, rovnako ako v Rusku, ktoré medzinárodná organizácia v roku 2022 vylúčila, av Bielorusku. Zatiaľ čo českú mediálnu krajinu opisuje správa len veľmi okrajovo, pozornosť si získalo Slovensko. Dokument spomína napríklad minuloročné opätovné oslobodenie podnikateľa Mariana Kočnera, ktorý čelil obvineniu z objednania vraždy novinára Jána Kuciaka, a označuje to za "krok späť pre slobodu tlače".
Platforma Rady Európy Bratislavu kritizuje aj v súvislosti s rozhodnutím vládnej strany Smer-sociálnej demokracie (Smer-SD) podať žalobu na troch novinárov po kritike kabinetu, podľa Smeru sa komentátori vo svojich príspevkoch dopustili krivého obvinenia. Platforma kritizuje napríklad aj zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie štátnym príspevkom a následným znížením tohto príspevku o 30 percent.
Čo sa týka obmedzenia slobody tlače a slobody prejavu cez cielené podávanie žalôb či iné právne kroky, výročná správa spomína aj prípady v Británii či Srbsku .
Slobodu médií a bezpečnosť novinárov v on-line priestore v celej Európe podľa správy naďalej ohrozuje používanie pokročilých špionážnych technológií na sledovanie médií aj mediálnych zamestnancov.
"V roku 2023 boli zdokumentované nové prípady špehovania novinárov," píše sa v dokumente, podľa ktorého sa zároveň nepodarilo ani vyriešiť podobné kauzy z predchádzajúcich rokov.
Vlastnú kapitolu si vyslúžila pokračujúca ruská invázia na Ukrajinu, ktorá má podľa Rady Európy zásadný vplyv na bezpečnosť novinárov v Európe a na slobodu tlače, okrem iného aj kvôli zatýkaniu a zmiznutiu ukrajinských novinárov, ale aj v súvislosti s obmedzeniami, ktoré zavádzajú úrady v Rusku.
"Rusko posúva cenzúru a obmedzenia pre médiá na novú úroveň," uvádza správa, podľa ktorej invázia ruských vojsk na Ukrajinu aj v uplynulom roku slúžila ruským úradom ako zámienka na sprísnenie legislatívy a utiahnutie kontroly štátu nad médiami či väznenia novinárov v mene ochrany národnej bezpečnosti.
Situácia je náročná aj pre ruských či bieloruských novinárov, ktorí pracujú z exilu. Čelia vyhrážkam alebo zadržaniu pri návrate do vlasti av nebezpečenstve sú aj ich rodiny, uvádza platforma Rady Európy.
Rada Európy je medzinárodná organizácia so sídlom v Štrasburgu. Nemá súvislosť s Európskou úniou ani s jej inštitúciami.
Copyright
© ČTK 2024
