MEDIA NEWS
Spravodajská televízia al-Džazíra odsúdila v pondelok kroky Izraela, ktorými jej chce zakázať vysielanie na svojom území. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Izraelský parlament schválil v pondelok zákon, ktorý vláde umožňuje zakázať vysielanie, ako aj zatvoriť pracoviská zahraničných staníc, ak ich posúdia ako škodlivé pre národnú bezpečnosť. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý označil al-Džazíru za "teroristický kanál", následne oznámil, že tento zákon voči nej okamžite uplatnia.
Katarská Al-Džazíra tvrdí, že "najnovšie opatrenie je súčasťou série systematických útokov", ktorými ju chce Izrael umlčať.
Medzi takéto kroky zahrnula zabitie jedného zo svojich novinárov v Gaze, ku ktorému údajne došlo ešte pred bezprecedentnými útokmi palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra a následnými odvetnými údermi Izraela. Televízia neskôr informovala aj o smrti ďalších dvoch svojich spravodajcov v Pásme Gazy či bombardovaní svojej kancelárie v tejto palestínskej enkláve.
Izrael naopak v januári vyhlásil, že novinár al-Džazíry a reportér na voľnej nohe, ktorí boli zabití pri nálete v Pásme Gazy, boli "teroristickými agentmi". Vo februári zase uviedol, že ďalší novinár tejto televízie, zranený pri inom útoku, je zástupcom veliteľa jednej z jednotiek hnutia Hamas.
"Izraelský premiér Benjamin Netanjahu spustil zúrivú (stupňujúcu sa) kampaň proti Al-Džazíre a obvinil ju z narúšania bezpečnosti Izraela, aktívnej účasti na útoku zo 7. októbra a podnecovania proti izraelským vojakom," uviedla televízia.
"Al-Džazíra takéto vyhlásenia odsudzuje a považuje ich len za nebezpečnú absurdnú lož," dodala televízia s tým, že útoky proti nej sú vedené "hanebným spôsobom". Netanjahu ich zároveň podľa nej nedokáže nijako ospravedlniť a prichádza len s ďalšími lžami.
Televízia však uviedla aj to, že takéto hanlivé výroky a obvinenia, ju od vysielania a pokračovania v "profesionálnom spravodajstve" neodradia. Zároveň informovala, že Natanjahua bude brať na zodpovednosť "za bezpečnosť svojich zamestnancov".
Spojené štáty v pondelok reagovali so znepokojením na prijatie predmetného zákona, ktorý Izraelu umožní zakázať vysielanie Al-Džazíra a iných zahraničných staníc, ak ich posúdi ako škodlivé pre národnú bezpečnosť.
V Británii pôsobiaci novinár pracujúci pre iránsky nezávislý spravodajský kanál sa v piatok v Londýne pred svojím domom stal obeťou útoku nožom. Prípad vyšetruje protiteroristické oddelenie londýnskej polície.
Ako s odvolaním sa na hovorcu TV kanála Iran International uviedla v sobotu agentúra AFP, moderátora Pouriu Zeraatiho po útoku hospitalizovali a jeho stav je stabilizovaný.
Podľa polície je motív útoku nejasný, ale ako dôvod do úvahy pripadá aj povolanie obete, ktorá je novinárom v mediálnej organizácii vysielajúcej v perzskom jazyku a sídliacej v Spojenom kráľovstve.
Pri útoku, ktorý sa odohral v piatok v popoludňajších hodinách vo Wimbledone na juhozápade metropolitnej oblasti Londýna, Zeraati utrpel zranenie nohy.
Pri oznámení incidentu na sociálnych médiách hovorca Iran International Adam Baillie poznamenal, že novinári z perzskej redakcie BBC, ako aj ich kolegovia z Iran International žijú vo vážnom ohrození už 18 mesiacov - po tom, ako dostali vyhrážky od iránskych revolučných gárd.
Súčasťou taktiky iránskych úradov, ktorým vyvíjajú tlak na novinárov v exile, je aj zadržiavanie a vypočúvanie príbuzných, ktorí žijú v Iráne.
Iránska vláda vyhlásila spravodajský kanál Iran International za teroristickú organizáciu po tom, čo informoval o masových protestoch vyvolaných v Iráne smrťou 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej. Táto mladá žena zomrela na jeseň 2022 po zatknutí v Teheráne za údajné porušenie prísneho kódexu obliekania žien v islamskej republike.
Britská vláda minulý rok predstavila prísnejší režim sankcií voči Iránu za údajné porušovanie ľudských práv a za akcie namierené proti oponentom iránskeho režimu žijúcim na pôde Spojeného kráľovstva.
Londýn takéto opatrenia prijal v súvislosti s odhalením viac ako 15 dôveryhodných vyhrážok zabitím alebo únosom namierených proti britským osobám či osobám so sídlom v Británii. Irán totiž verejne vyzýval na zabitie alebo zajatie týchto osôb.
Podľa Londýna sa tiež ukázalo, že iránske spravodajské služby si údajne vytvorili úzke vzťahy s organizovanými zločineckými skupinami v Británii, ktoré následne Iránu pomáhajú pri útokoch na nepriateľov teheránskeho režimu.
Copyright ©
TASR 2024
Asociácia public relations Slovenskej republiky (APRSR), zastupujúca odborníkov na komunikáciu a PR momentálne pozoruje významný nárast využívania neetických praktík v aktuálnej volebnej kampani prezidentských volieb, a to zvlášť pred aktuálnym druhým kolom. Ako ďalej asociácia uvádza v tlačovej správe, vyzýva preto kandidátov a ich volebné tímy, aby v posledných dňoch kampane boli vzorom pre ľudí, bojovali férovo, upustili od neetických komunikačných praktík, verejne sa od nich dištancovali, nesúhlasili s nimi a vyzvali k tomu aj svojich politických podporovateľov.
Odborníci na komunikáciu z APRSR sa podľa stanoviska zhodujú, že volebné kampane sprevádzajú časté etické porušenia ako je napríklad netransparentné financovanie, skryté mnohokrát za sumou pre jednu reklamnú agentúru, zneužívanie nekalých praktík, ako sú trollovia a falošné profily na sociálnych sieťach, účelové prieskumy verenej mienky v prospech jedného kandidáta, znehodnocovanie kampaňových vizuálov iných kandidátov, ale aj zavádzajúce a klamlivé tlačoviny. Zároveň APRSR apeluje na profesionálne komunikačné tímy oboch kandidátov, aby upustili od šírenia nepreverených a zavádzajúcich informácií, od prekrúcania faktov, zastrašovania, vyvolávania strachu, obáv z vojny a od polarizácie spoločnosti. Nekalou kampaňovou praktikou je podľa odborníkov napríklad vytvorenie falošnej webstránky protikandidáta s tvrdeniami, ktoré nepovedal, či online a print volebné noviny distribuované do domácností, so zavádzajúcim naratívom o protikandidátovi. „Zavádzajúce a nekalým bojom o voliča sú aj informácie o podpore kandidátmi z prvej vlny alebo iných politických strán, pričom niektoré strany to popreli," zdôrazňuje asociácia.
Vo voľbách prezidenta podľa asociácie absentuje tolerancia a rešpekt voči protikandidátom. Zároveň prizvukuje, že za neetické považuje asociácia diskrimináciu, hanenie, či zosmiešňovanie kandidátov, ktoré sa deje najmä v online svete, a to primárne podporovateľmi kandidátov. „Takou je napríklad komunikácia postavená na sexuálnej orientácii kandidáta, ktorá silnie v týchto dňoch alebo deepfake videá zosmiešňujúce protikandidáta," skonštatovali odborníci.
APRSR pripomína, že pred parlamentnými voľbami v minulom roku pripravila Etický kódex volebných kampaní, ktorý vytvára etické mantinely pre volebné kampane. Tie vychádzajú zo zaužívaných etických štandardov v spoločnosti, v náboženstve, ale tiež z etických kódexov kampaní a komunikácie bežných v komerčnej sfére. „Práve u volených kandidátov a pri politických stranách, ktoré vládnu v krajine, riadia štát, vytvárajú legislatívu a nakladajú s financiami občanov očakávame, že budú vzorom a etickou autoritou. Nemali by sme v žiadnom prípade akceptovať, že vo volebných kampaniach a politickej komunikácii účel svätí prostriedky a klamstvo, nekalé praktiky, vyvolávanie strachu, negatívnych emócií a polarizácia spoločnosti je u politikov bežná prax a legitímnym nástrojom boja o moc a vládnutia. Bojujte, vládnite, ale férovo, tak, ako to chcete od občanov a firiem,“ dodala asociácia.
Copyright
© SITA 2024
