MEDIA NEWS
Od historicky prvého ročníka odovzdávania pozlátených sošiek, neskôr známych pod menom Oscar, uplynulo vo štvrtok 16. mája 95 rokov.
Oscarov udeľuje Akadémia filmových umení a vied (Academy of Motion Picture Arts and Sciences - AMPAS), ktorá vznikla 11. mája 1927. Za jej vznikom stál riaditeľ filmového štúdia Metro-Goldwin-Mayer Louis B. Mayer. Prvým predsedom Akadémie, ktorá mala vtedy 36 členov, bol americký herec Douglas Fairbanks.
Akadémia prvýkrát udelila ceny 16. mája 1929 v Los Angeles v hoteli Hollywood Roosevelt. Premiéra nebola až taká napínavá, lebo víťazi v jednotlivých kategóriách boli známi vopred. Napínavejšie to začalo byť od roku 1940, keď Akadémia zaviedla, že mená víťazov ukryje do zalepených obálok a výsledky hlasovania členov Akadémie sa prezradia až počas slávnostného odovzdávania cien.
Masovú popularitu odovzdávaniu Oscarov prinieslo televízne vysielanie. Prvýkrát si televízni diváci v Spojených štátoch amerických mohli 19. marca 1953 pozrieť v poradí 25. ročník udeľovania Oscarov vďaka televíznej a rozhlasovej spoločnosti National Broadcasting Company (NBC). Tá sprostredkovávala prenosy až do roku 1960 a následne ich na istý čas prevzala spoločnosť American Broadcasting Company (ABC).
Prvého farebného vysielania sa diváci dočkali v roku 1966 a na medzinárodnej úrovni sa udeľovanie Oscarov začalo vysielať v roku 1969. Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa NBC opäť ujala programu, no od roku 1976 vysiela pravidelne každý ročník udeľovania cien akadémie ABC.
Odovzdávanie sošiek sa pred 95 rokmi uskutočnilo bez prítomnosti verejnosti a každý z 270 hostí zaplatil vstupné päť dolárov. Sošky za filmové počiny v rokoch 1927/1928 odovzdal predseda Akadémie Fairbanks a celé udeľovanie cien trvalo približne 15 minút. V súčasnosti sa žiadne lístky nepredávajú a účasť na filmovom večeri roka je možná len na základe pozvania.
Počas prvého ročníka Oscara za najlepší film získala snímka Wings režiséra Williama A. Wellmana. Sošku v kategórii dramatická réžia dostal režisér Frank Borzage, ktorý sa podieľal na snímke V siedmom nebi (Seventh Heaven). Oscara za komediálnu réžiu si odniesol Lewis Milestone, režisér filmu Dvaja arabský gavalieri (Two Arabian Knights).
Najlepším hercom sa stal Emil Jannings za úlohu vo filme Veľké pokánie (The Way of All Flash). Oscara za najlepší ženský herecký výkon dostala Janet Gaynorová za rolu v snímke V siedmom nebi.
Benjamin Glazer si sošku odniesol za scenár podľa predlohy k filmu V siedmom nebi. Najlepším kameramanom sa stal Charles Rosher, ktorý sa podieľal na snímke Východ slnka (Sunrise). Oscara za námet k filmu Rozprávanie svetu (Telling the World) dostal Joseph Farnham.
V prvom ročníku putovala špeciálna cena do štúdia Warner Bros. za produkciu zvukového filmu Džezový spevák (The Jazz Singer), ktorý spôsobil revolúciu vo filmovom priemysle. Druhú dostal Charlie Chaplin za produkciu, réžiu, scenár a herecký výkon vo filme Cirkus (The Circus).
Podľa jednej z legiend dostala soška meno Oscar v roku 1931 pre údajnú podobnosť so strýkom Margaret Herrickovej, knihovníčky a neskoršej šéfky Akadémie. Meno Oscar sa však prvýkrát objavilo v článku hollywoodskeho novinára Sidneyho Skolskyho z roku 1934. Samotná Akadémia začala túto "prezývku" používať až v roku 1939.
Soška z bronzu je vysoká 34 centimetrov, váži približne 3,9 kilogramu a je pozlátená 24-karátovým zlatom. Návrh scénografa Cedrica Gibbonsa previedol do skutočnej podoby sochár George Stanley. Oscar má podobu rytiera s mečom, ktorý stojí na cievke filmového pásu s piatimi kruhmi. Tie predstavujú päť pôvodných profesijných sekcií Akadémie filmových umení a vied - hercov, režisérov, producentov, technikov a scenáristov.
Dizajn Oscara sa od jeho vzniku v roku 1929 podstatne nezmenil, upravoval sa iba podstavec, na ktorom je zospodu vyryté sériové číslo a na štítku upozornenie: "Soška sa nesmie predávať, prenechávať ani prevádzať do iného vlastníctva, ak predtým nebola ponúknutá filmovej akadémii."
Od roku 1982 sa sošky vyrábajú výhradne v dielňach chicagskej spoločnosti R. S. Owens & Company. Do roku 2000 ich do Los Angeles dovážala donášková služba. Keďže Oscarov v roku 2000 ukradli a našli ich až po týždni, výrobca sa rozhodol pre ich bezpečnejšiu cestu - akadémii sošky posiela súkromným lietadlom jednej z leteckých spoločností.
Do dražieb sa dostávajú len sošky z obdobia pred rokom 1950. Americký režisér Steven Spielberg kúpil v roku 1996 za 607.500 dolárov pozlátenú sošku, ktorú dostal Clark Gable v kategórii najlepší herec za film Stalo sa jednej noci. Kráľ popu Michael Jackson si v roku 1999 zaobstaral drahý spomienkový predmet na Hollywood, keď za 1,5 milióna dolárov kúpil v aukcii sošku Oscara, ktorú dostal David O. Selznick za filmovú klasiku Odviate vetrom. Na dražbe v Los Angeles predali vo februári 2012 za viac ako tri milióny dolárov 15 starých sošiek filmových Oscarov. "Najmladší" z týchto Oscarov bol z roku 1949.
Bol najvyššou stavbou sveta. Neskôr ju prekonal len legendárny dubajský mrakodrap Burdž Khalifa, ktorý je dodnes najvyššou budovou na svete, a malajský mrakodrap Merdeka 118. Nič vyššie sa dodnes nepostavilo.
V sobotu 18. mája uplynie 50 rokov odvtedy, keď v Poľsku dokončili výstavbu rozhlasového vysielača Konstantynow. Týčil sa do výšky 646 metrov nad zemou a až do svojho zrútenia v roku 1991 nemal konkurenta.
Výstavba vysielača bola ukončená 18. mája 1974. Nachádzal sa v dedinke Konstantynów, pri meste Gąbin. S výstavbou sa začalo 5. júla 1969. Do prevádzky bol uvedený 30. júla 1974.
Mal nahradiť vysielač Raszyn, ktorý dovtedy slúžil ako poľský hlavný dlhovlnný vysielač. Raszyn ale meral len 335 metrov a nedokázal poskytnúť celoštátne pokrytie, a tak sa koncom 60. rokov rozhodlo o jeho nahradení.
Nový vysielač mal stáť v zemepisnom srdci Poľska nielen kvôli polohe, ale aj vysokej vodivosti pôdy, ktorá zaručovala účinné šírenie nízkofrekvenčných rádiových vĺn. Signál vysielača sa dal chytiť vo všetkých kútoch sveta, dokonca aj na Antarktíde. Poliaci naň boli hrdí, keďže išlo o najvyššiu stavbu našej planéty. No práve výška spôsobila jeho pád.
Už desať rokov po uvedení do prevádzky začal vysielač vykazovať známky poškodenia spôsobeného vetrom. Zhoršujúca sa ekonomická situácia spôsobila, že na opravy neboli peniaze, a koncom 80. rokov sa stav vysielača ešte zhoršil. Údržbárom totiž chýbalo nielen potrebné náradie, ale aj výcvik.
Dňa 8. augusta 1991 došlo k nevyhnutnému. Počas výmeny kotevných lán náraz vetra doslova zlomil stavbu napoly a tá sa zrútila. Dvoch ľudí uznali vinných za spôsobené škody a išli do väzenia.
Keďže bol vysielač Konstantynów jediným spôsobom, ako mohli poľskí vysťahovalci počúvať vysielanie v rodnom jazyku, vláda najprv chcela stavbu zrekonštruovať. Ľudia, ktorí žili v jeho okolí, ale namietali, žiarenie vysielača im spôsobovalo zdravotné problémy. Napokon sa rozhodlo o vybudovaní dvoch vysielačov neďaleko mesta Solec Kujawski s výškou 330 a 289 metrov.
Trosky vysielača Konstantynów odstránili až v roku 2021. Dnes po nich ostávajú len betónové základy.
Belgický premiér Alexander De Croo podal vo štvrtok sťažnosť na rozhlasového moderátora, ktorý poslucháčov vyzýval na jeho "odstránenie". Nemenovaný moderátor, ktorého vyšetruje polícia, sa tak vyjadril v súvislosti so stredajším atentátom na slovenského premiéra Roberta Fica. Neskôr povedal, že išlo o nemiestny vtip a ospravedlnil sa, flámska stanica Waregem1 ho však okamžite suspendovala, píše agentúra AFP.
"Všetkým, ktorí uvažujú o streľbe na Alexandra De Crooa, ale neodvážia sa kvôli bezpečnostným opatreniam okolo neho, odkazujem: Vidíte, že je možné strieľať premiéra. Takže hovorím: Do toho," povedal v stredu zmienený moderátor počas vysielania, informuje agentúra DPA. V príspevku priamo reagoval na stredajší atentát na slovenského premiéra Fica.
Flámska stanica Waregem1 vo štvrtok oznámila, že moderátor bol po zmienenom "nemiestnom vyhlásení" okamžite suspendovaný. Samotný moderátor sa poslucháčom ospravedlnil, pričom tvrdil, že vyjadrenie myslel žartovne. Podľa svojho zamestnávateľa však úplne zle odhadol načasovanie aj kontext a nemal sa takto vyjadriť.
Copyright ©
TASR 2024
Európska únia zakázala v piatok ďalším štyrom ruským médiám vysielať v 27-člennom bloku. Dôvodom je šírenie ruskej propagandy o invázii na Ukrajinu a dezinformácie v čase, keď sa v celej EÚ blížia voľby do Európskeho parlamentu.
Medzi zakázanými médiami sa nachádzajú Hlas Európy, RIA Novosti, Izvestija a Rossijskaja Gazeta, o ktorých EÚ tvrdí, že sú pod kontrolou Kremľa. Vo vyhlásení EÚ uviedla, že štvorica sa zameriava predovšetkým na „európske politické strany, najmä počas volebných období“.
Belgicko už minulý mesiac začalo vyšetrovanie podozrenia zo zasahovania Ruska do júnových celoeurópskych volieb s tým, že belgická spravodajská služba potvrdila existenciu siete, ktorá sa snaží podkopať podporu Ukrajine.
Česká vláda uvalila sankcie na množstvo ľudí po tom, čo tam bola odhalená operácia proruského vplyvu. Údajne oslovili poslancov Európskeho parlamentu a ponúkli im peniaze na šírenie ruskej propagandy.
Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 už EÚ pozastavila služby ruských médií Russia Today, Sputnik a ďalších.
Copyright © SITA 2024
Komisia začala formálne konanie s cieľom posúdiť, či spoločnosť Meta, poskytovateľ Facebooku a Instagramu, mohla v oblastiach súvisiacich s ochranou maloletých osôb porušiť akt o digitálnych službách. Komisia sa obáva, že systémy Facebooku aj Instagramu vrátane ich algoritmov môžu stimulovať behaviorálne závislosti u detí, ako aj vytvárať tzv. efekty králičej nory“. Okrem toho je Komisia znepokojená aj metódami zabezpečenia veku a overovania, ktoré zaviedla spoločnosť Meta. Dnešné začatie konania vychádza z predbežnej analýzy správy o posúdení rizika, ktorú spoločnosť Meta zaslala v septembri 2023, odpovedí spoločnosti Meta na formálne žiadosti Komisie o informácie (o ochrane maloletých osôb a metodike posudzovania rizík), verejne dostupných správ, ako aj vlastnej analýzy Komisie.
