MEDIA NEWS
Zatknutie šéfa komunikačnej platformy Telegram Pavla Durova vo Francúzsku pobúrilo ruských politických predstaviteľov. Podľa niektorých je to obmedzovanie slobody slova a politické zatknutie.
„V roku 2018 skupina 26 mimovládnych organizácií vrátane Human Rights Watch, Amnesty International, Freedom House, Reportérov bez hraníc, Výboru na ochranu novinárov a ďalších odsúdila rozhodnutie ruského súdu zablokovať Telegram. Myslíte si, že tentokrát vyzvú Paríž a budú požadovať Durovovo prepustenie,“ napísala hovorkyňa ruského rezortu zahraničia Maria Zacharovová na svojom konte na Telegrame.
Pre štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti Zacharovová povedala, že predstavitelia ruského veľvyslanectva v Paríži požiadali o prístup k Durovovi. Tiež dodala, že francúzske úrady vnímajú jeho francúzske občianstvo ako jeho primárne. Durov má niekoľko občianstiev vrátane ruského a francúzskeho.
Ruská poslankyňa Maria Butinová, ktorá strávila 15 rokov v americkom väzení ako ruská agentka, v reakcii na Durovovo zatknutie podľa spravodajského portálu Sky News vyhlásila, že je politický väzeň, ktorý poslúži na vydieranie Ruska, a sloboda prejavu v Európe je mŕtva.
Podpredseda ruskej Štátnej dumy Vladislav Davankov na Telegrame vyzval ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, aby vyzval Francúzsko na Durovovo prepustenie. Tiež povedal, že by jeho zatknutie mohlo byť politické.
Aj americký podnikateľ Elon Musk, ktorý je majiteľom siete X, sa po zatknutí Durova na svojej platforme vyslovil za jeho prepustenie.
Durova zadržali v sobotu na parížskom letisku na základe zatykača, podľa ktorého podľa francúzskych médií umožnil, aby jeho platformu zneužili na pranie špinavých peňazí, obchodovanie s drogami a ďalšie trestné činy.
Platforma vo vyhlásení uviedla, že dodržiava zákony Európskej únie vrátane zákona o digitálnych službách a že jeho moderovanie je „v rámci noriem a neustále sa zlepšuje“. „Je absurdné tvrdiť, že platforma alebo jej vlastník sú zodpovední za zneužívanie tejto platformy,“ vyjadril sa Telegram.
Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky news.sky.com a Telegramu.
©2024, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Nočný úder ruskej armády na hotel vo východoukrajinskom meste Kramatorsk zranil dvoch novinárov. Tretí novinár je nezvestný pod troskami budovy, informovali v nedeľu miestne úrady. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Šéf regionálnych úradov v Donecku Vadym Filaškin v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že k útoku došlo "uprostred noci". Podľa jeho slov mali novinári britské, americké a ukrajinské občianstvo a po nezvestnom prebieha pátracia akcia.
"V meste sa stal terčom útoku hotel - v súčasnosti je známe, že dvaja ľudia sú zranení a jedna osoba je pod troskami. Okrem hotela bola poškodená aj neďaleká výšková budova," uviedol
Kramatorsk je posledné veľké mesto v regióne Donba pod kontrolou Ukrajiny, zvyšok regiónu okupuje Rusko. Leží asi 20 kilometrov od frontovej línie. Pred ruskou inváziou vo februári 2022 malo asi 150.000 obyvateľov, odvtedy je terčom opakovaných útokov a mnoho ľudí ho opustilo.
Zakladateľ a generálny riaditeľ aplikácie Telegram Pavel Durov bol v sobotu zadržaný na francúzskom letisku Le Bourget, uviedli televízie TF1 a BFM. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Francúzska televízia TF1 na svojej internetovej stránke oznámila, že Durov cestoval svojím súkromným lietadlom z Azerbajdžanu a dodala, že na neho úrady vo Francúzsku vydali zatykač v rámci predbežného policajného vyšetrovania.
Televízne stanice TF1 a BFM uviedli, že vyšetrovanie sa zameriava na nedostatočné moderovanie obsahu na Telegrame. Polícia sa údajne domnieva, že táto situácia umožňuje, aby trestná činnosť v aplikácii pokračovala bez zábran. Stanica CNN tvrdí, že nedostatočné moderovanie vedie k využívaniu sociálnej siete na pranie špinavých peňazí, obchodovanie s drogami a zdieľanie pedofilného obsahu.
Durov sa podľa AFP mal v nedeľu dostaviť na súd. Podnikateľ je podozrivý, že neprijal opatrenia na obmedzenie kriminálneho využívania svojej platformy.
Tridsaťdeväťročný Durov sa narodil v Rusku, avšak krajinu v roku 2014 opustil po tom, ako odmietol splniť požiadavky na zrušenie opozičných komunít na svojej sociálnej sieti VKontakte, ktorú predal, píše Reuters. Podľa ruských a francúzskych médií získal Durov v roku 2021 francúzske občianstvo.
Telegram sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stal hlavným zdrojom nefiltrovaného a podľa Reuters niekedy aj zavádzajúceho obsahu pochádzajúceho od oboch strán konfliktu.
Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že ruské veľvyslanectvo vo Francúzsku podniká "okamžité kroky" na objasnenie situácie v súvislosti so zadržaním podnikateľa. Viacerí ruskí blogeri vyzvali na protesty pred francúzskymi veľvyslanectvami po celom svete.
Francúzske úrady rozhodli v pondelok večer o predĺžení väzby pre zakladateľa a šéfa aplikácie Telegram Pavla Durova. Ostať v nej má do stredy, informoval agentúru AFP zdroj blízky vyšetrovaniu, píše TASR.
Durova zadržali v rámci prebiehajúceho súdneho vyšetrovania ešte v sobotu na letisku Paríž - Le Bourget, kam pricestoval súkromným lietadlom z Azerbajdžanu. Medializované správy oficiálne potvrdil v pondelok francúzsky prezident Emmanuel Macron s tým, že zadržanie nemá politický motív.
Miliardára vypočúvajú v súvislosti s údajnými trestnými činmi vrátane podvodu, obchodovania s drogami, kyberšikany, organizovaného zločinu a podpory terorizmu. Podnikateľ je podozrivý, že neprijal opatrenia na obmedzenie kriminálneho využívania svojej platformy. Spoločnosť obvinenia odmietla.
Tridsaťdeväťročný Durov sa narodil v Rusku, avšak krajinu v roku 2014 opustil po tom, ako odmietol splniť požiadavky na zrušenie opozičných komunít na svojej sociálnej sieti VKontakte, ktorú predal. Podľa ruských a francúzskych médií získal Durov v roku 2021 francúzske občianstvo.
Telegram sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stal hlavným zdrojom nefiltrovaného a podľa Reuters niekedy aj zavádzajúceho obsahu pochádzajúceho od oboch strán konfliktu.
Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že ruské veľvyslanectvo vo Francúzsku podniká "okamžité kroky" na objasnenie situácie v súvislosti so zadržaním podnikateľa. Viacerí ruskí blogeri vyzvali na protesty pred francúzskymi veľvyslanectvami po celom svete.
.jfif)
Volebné tímy Donalda Trumpa a Kamaly Harrisovej sa v pondelok nezhodli na pravidlách počas septembrovej debaty oboch prezidentských kandidátov, najmä v spojitosti s vypínaním mikrofónov. Trump pohrozil, že sa vôbec nezúčastní. TASR informuje podľa agentúr AP a Reuters.
Debata je naplánovaná na 10. septembra a vysielať ju bude televízia ABC. Harrisovej hovorca Brian Fallon pondelok uviedol, že jej volebný tím chce, aby mikrofóny kandidátov boli zapnuté počas celej debaty. Nesúhlasí s vypnutím mikrofónu v čase, keď kandidát nemá práve priestor na vyjadrenie.
Zapnuté mikrofóny, tzv. hot mics, môžu kandidátovi pomôcť ale aj aj uškodiť zachytením komentárov, ktoré nie sú vždy určené pre verejnosť.
"Viceprezidentka je pripravená riešiť neustále lži a prerušenia zo strany Trumpa v živom vysielacom čase," uviedol Fallon. "Trump by sa mal prestať skrývať za tlačidlom tlmenia zvuku," dodal.
Jason Miller z Trumpovho volebného tímu uviedol, že oba tímy sa už dohodli na rovnakých pravidlách, aké platili počas júnovej debaty medzi Trumpom a súčasným prezidentom Joeom Bidenom na stanici CNN. Mikrofóny boli vtedy vypnuté v čase, keď kandidát nemal práve slovo. Zmenu pravidiel Miller odmietol.
Trump však reportérom povedal, že uprednostňuje mikrofón zapnutý nepretržite a jeho vypínanie počas júnovej debaty sa mu nepáčilo.
Predstavitelia televízie ABC bezprostredne na žiadosť o vyjadrenie nereagovali.
Harrisová sa stala kandidátkou Demokratickej strany v júli, keď Biden ako z boja o Biely dom odstúpil. Súhlasila s účasťou v debate v televízii ABC, na ktorej sa predtým dohodli Biden a Trump.
Približne 60 mediálnych a ľudskoprávnych organizácií vyzvalo v pondelok Európsku úniu, aby pozastavila dohodu o spolupráci s Izraelom a uvalila naň sankcie v súvislosti s vysokým počtom novinárov zabitých v Pásme Gazy. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
"V reakcii na bezprecedentný počet zabitých novinárov a ďalšie opakované nedodržiavanie slobody tlače zo strany izraelských úradov od začiatku vojny s Hamasom vyzývajú Reportéri bez hraníc (RSF) a 59 ďalších organizácií Európsku úniu, aby pozastavila svoju asociačnú dohodu s Izraelom a prijala cielené sankcie proti zodpovedným," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Výzva prišla pred štvrtkovým zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Bruseli.
Obdobie po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a ničivej odvetnej ofenzíve Izraela v Pásme Gazy "je najkrvavejším pre novinárov za celé desaťročia", píše sa v liste.
"Izraelské ozbrojené sily zabili od 7. októbra v Gaze viac ako 130 palestínskych novinárov a mediálnych pracovníkov. Najmenej 30 z nich bolo zabitých počas svojej práce, v tom istom období boli (zabití) aj traja libanonskí novinári a izraelský novinár," uviedli signatári. "Cielené alebo neselektívne zabitie novinárov, či už úmyselné, alebo z nedbanlivosti, je vojnovým zločinom," dodali.
Asociačné dohody EÚ s nečlenskými štátmi sú zmluvami, ktoré upravujú bilaterálne vzťahy vrátane obchodu, priblížila AFP.
Článok 2 dohody hovorí o dodržiavaní ľudských práv a demokratických princípov, uviedla vedúca bruselskej kancelári RSF Julie Majerczaková. "Izraelská vláda tento článok evidentne pošliapava. EÚ, ktorá je hlavným obchodným partnerom Izraela, musí z toho vyvodiť potrebné závery a musí urobiť všetko pre to, aby vláda (premiéra Benjamina) Netanjahua prestala masakrovať novinárov a dodržiavala právo na informácie a slobodu tlače tým, že médiám otvorí prístup do Gazy," doplnila.
Medzi signatármi sú Výbor na ochranu novinárov (CPJ) a organizácia Human Rights Watch (HRW).
Copyright © TASR 2024
