MEDIA NEWS
Durova podmienečne prepustili na slobodu na kauciu vo výške piatich miliónov eur. Dvakrát týždenne sa však musí hlásiť na policajnej stanici a musí zostať v krajine, spresnila vo vyhlásení parížska prokurátorka Laure Baccuauová.
Durova zadržala polícia na letisku v Paríži v nedeľu večer a väzbu mu predĺžili do stredy. Vo Francúzsku ho vypočúvali v súvislosti s údajnými trestnými činmi vrátane podvodu, obchodovania s drogami, kyberšikany, organizovaného zločinu a podpory terorizmu. Podnikateľ je podozrivý z toho, že neprijal opatrenia na obmedzenie kriminálneho využívania svojej platformy. Spoločnosť obvinenia odmietla.
Zdroj blízky vyšetrovaniu prípadu v stredu pre AFP zároveň uviedol, že Durova vyšetrujú aj pre podozrenia "zo závažných násilných činov", ktorých sa údajne dopustil voči jednému zo svojich vlastných detí.
Vyšetrovanie vedené francúzskym úradom sociálnoprávnej ochrany detí sa podľa zdroja týka Durovovho syna narodeného v roku 2017, ktorý v súčasnosti po odchode z Francúzska žije vo Švajčiarsku.
Tridsaťdeväťročný Durov sa narodil v Rusku, avšak krajinu v roku 2014 opustil po tom, ako odmietol splniť požiadavky Kremľa na zrušenie opozičných komunít na svojej sociálnej sieti VKontakte, ktorú následne predal. Podľa médií získal Durov v roku 2021 francúzske občianstvo aj občianstvo Spojených arabských emirátov.
Telegram sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stal hlavným zdrojom nefiltrovaného a podľa agentúry Reuters niekedy aj zavádzajúceho obsahu pochádzajúceho od oboch strán konfliktu.
Je absurdné domnievať sa, že šéf platformy Telegram Pavel Durov môže byť zapojený do čohokoľvek v súvislosti s akýmkoľvek zločinmi týkajúcimi sa tejto aplikácie ´. Uviedol to vo štvrtok jeho obhajca David-Olivier Kaminski. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Voči generálnemu riaditeľovi platformy Telegram Pavlovi Durovovi vzniesli v stredu predbežné obvinenia za to, že v spomínanej aplikácii na posielanie správ umožnil údajné kriminálne aktivity. Po podmienečnom prepustení z väzby na kauciu je pod kontrolou súdu a v súvislosti s ďalším vyšetrovaním má zakázané opustiť územie Francúzska.
Durova podmienečne prepustili na slobodu na kauciu vo výške piatich miliónov eur. Dvakrát týždenne sa však musí hlásiť na policajnej stanici a musí zostať v krajine, spresnila vo vyhlásení parížska prokurátorka Laure Baccuauová.
Podpredsedníčka končiacej Európskej komisie povedala, že predchádzajúca poľská vláda pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS) zničila verejnoprávne médiá a zneužila ich na stranícke záujmy. TASR informuje podľa agentúry PAP.
Věra Jourová vyjadrila svoj názor na mládežníckej konferencii "Campus – budúcnosť Poľska" počas panelu o právnom štáte s ministrom spravodlivosti Adamom Bodnarom. Konferencia sa v stredu skončila v Olsztyne v severnom Poľsku.
Jedna z účastníčok sa Jourovej opýtala, či považuje za zákonný proces "vrátenia" verejnoprávnych médií v Poľsku, ktorý robí súčasná koaličná vláda.
Jourová priznala, že tento proces sledovala s určitými obavami. Ako povedala, súčasná koaličná vláda Donalda Tuska vysvetlila, že takéto kroky sú jednoducho nevyhnutné, aby sa vyriešil neporiadok, ktorý po sebe zanechala predchádzajúca vláda. Dodala, že podľa vláda podľa svojho tvrdenia vždy konala na základe rozhodnutí Ústavného súdu.
Ako svoj osobný názor na vec uviedla, že predchádzajúca vláda zničila verejnoprávne médiá a urobila z nich stranícky nástroj. Dodala, že z toho je zrejmé, že situáciu treba zmeniť.
Podľa jej názoru sa situácia už zmenila k lepšiemu, ale povzbudila mladých ľudí, aby si vytvorili vlastný názor.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová na konferencii tiež povedala, že EÚ v minulosti nebola dosť odvážna, aby povedala, kde dochádza k porušovaniu ľudských práv. Počas nedávnej európskej predvolebnej kampane sa tiež stretla s kritikou viacerých chýb v oblasti obrany, tiež ochrany klímy a poľnohospodárov, ktoré by mohli spôsobiť, že EÚ stratí svojich priaznivcov.
Mestský súd v Gorno-Altajsku, hlavnom meste ruskej Altajskej republiky, odsúdil vydavateľa týždenníka Listok (Lístok) Sergeja Michajlova na osem rokov väzenia v kolónii so všeobecným režimom za vedomé šírenie "falošných správ" o ruskej armáde. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a telegramového kanála Sibirskij Express.
Súd tiež zakázal Michajlovovi na štyri roky vykonávať novinársku a publikačnú činnosť, ako aj spravovať webové stránky.
Prokuratúra požadovala pre 48-ročného Michajlova, ktorý vznesené obvinenia odmietol, deväť rokov väzenia. Tvrdila, že bol "motivovaný politickou nenávisťou".
Dôvodom začatia trestného konania boli články o vraždách civilistov na kyjevskom predmestí Buča a bombardovaní nemocnice a činoherného divadla v Mariupole.
Michajlova zadržali už v apríli 2022 v meste Ľubercy ležiacom v Moskovskej oblasti. Stalo sa tak v prvých týždňoch po začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu a krátko po prijatí represívnych zákonov, ktoré zakazujú kritiku "špeciálnej vojenskej operácie", ako sa invázia v Rusku eufemisticky nazýva. Následne ho previezli do Novosibirska a odtiaľ do Gorno-Altajska.
V záverečnej reči označil Michajlov svoje stíhanie za "malú epizódu vo veľkom spore, veľkom konflikte, ktorý trvá už desaťročia". Podľa neho sa cesta do situácie, v ktorej sa Rusko teraz nachádza, začala anexiou Krymu. Naratív ruských úradov o "fašistickej" ukrajinskej vláde vytvoril v informačnom priestore "celý virtuálny vesmír", tvrdil vydavateľ.
"Celé tie roky píšem to, čo považujem za pravdu, aj keď trpkú. Píšem z lásky k ľuďom a už vôbec nie z nenávisti k určitým politikom. A z dôvodu boja za pravdu, z lásky k pravde," povedal Michajlov.
Podľa mimovládnej organizácie OVD-Info bolo v Rusku od začiatku invázie vo februári 2022 stíhaných za jej kritiku viac ako 1000 ľudí.
Za dejisko budúcoročnej pesničkovej súťaže Eurovízia, ktorá sa má konať od 13. do 17. mája, bolo vybrané švajčiarske mesto Bazilej. Oznámila to v piatok Európska vysielacia únia (EBU), ktorá Eurovíziu organizuje, píše TASR podľa správ agentúr AFP a AP.
Bazilej leží na rieke Rýn pri hraniciach s Francúzskom aj s Nemeckom, pričom má prevažne nemecky hovoriace obyvateľstvo. V pomyselnom súboji toto mesto zvíťazilo nad Ženevou, ktorú organizátori taktiež zvažovali.
Švajčiarsko má právo byť hostiteľskou krajinou budúcoročného 69. ročníka tejto súťaže, nakoľko jej tohoročným laureátom sa stal práve švajčiarsky nebinárny spevák Nemo. Vo švédskom Malmö zvíťazil s piesňou The Code o rodovej nekonformnosti.
"EBU je nadšená, že Bazilej bol vybraný za hostiteľské mesto pre Eurovision Song Contest 2025. Táto súťaž sa zrodila vo Švajčiarsku, v (meste) Lugano v roku 1956, a je skvelé, že sa po takmer 70 rokoch vracia do svojho rodiska," povedal supervízor súťaže Martin Österdahl. Švajčiarsko bolo okrem prvého ročníka súťaže v zmienenom Lugane jej dejiskom aj v roku 1989 v meste Lausanne, pripomína TASR.
Súťaž sa bude konať vo viacúčelovej aréne St. Jakobshalle na predmestí Bazileja, ktorá má kapacitu vyše 12.000 divákov a je otvorená od roku 1976. Každoročne sa v nej koná mužský tenisový turnaj Swiss Indoors, v ktorom rekordných desaťkrát zvíťazil miestny rodák a donedávna profesionálny tenista Roger Federer.
V tejto aréne sa konali aj majstrovstvá Európy a sveta v hádzanej, taktiež majstrovstvá sveta v curlingu či niektoré zo zápasov majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 1998. Aréna sa využíva aj na koncerty, pričom ešte v tomto roku by v nej v rámci svojho európskeho turné mal vystúpiť kanadský spevák Bryan Adams.
Copyright © TASR 2024
