MEDIA NEWS
Americké ministerstvo spravodlivosti podalo v piatok (2. 8.) žalobu na TikTok a jej materskú spoločnosť ByteDance za to, že vo svojej aplikácii nechránili súkromie detí. Administratíva prezidenta Joea Bidena tak pokračuje v snahe o väčšiu kontrolu TikToku.
Podľa ministerstva spravodlivosti TikTok porušil zákon o ochrane súkromia detí na internete (Children's Online Privacy Protection Act). Podľa tohto zákona služby cielené na deti musia získali súhlas rodičov, aby mohli zhromažďovať osobné údaje od používateľov mladších ako 13 rokov.
Čínska platforma na tvorbu krátkych videí má v Spojených štátoch približne 170 miliónmi používateľov. Aktuálne bojuje proti novému zákonu, ktorý má prinútiť materskú spoločnosť ByteDance, aby sa do 19. januára zbavila aktív TikToku v USA, v opačnom prípade jej hrozí zákaz.
Nová žaloba je ďalším krokom USA proti TikToku a jeho čínskej materskej spoločnosti v súvislosti s obavami, že firma neoprávnene zhromažďuje obrovské množstvo údajov o Američanoch pre čínsku vládu a zároveň ovplyvňuje obsah spôsobom, ktorý by mohol poškodiť používateľov.
V žalobe, ku ktorej sa pripojila aj Federálna obchodná komisia (FTC), sa uvádza, že jej cieľom je ukončiť "nezákonné rozsiahle narušovanie súkromia detí zo strany TikToku".
Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že TikTok vedome umožnil deťom vytvárať si účty v jeho aplikácii, a potom vytvárať a zdieľať krátke videá a správy s dospelými a inými osobami na jeho platforme. TikTok zhromažďoval osobné údaje týchto detí bez toho, aby získal súhlas ich rodičov.
USA tvrdia, že milióny amerických detí mladších ako 13 rokov roky používali TikTok a stránka "zhromažďovala a uchovávala osobné údaje detí".
"TikTok vedome a opakovane porušoval súkromie detí, čím ohrozoval bezpečnosť miliónov detí v celej krajine," uviedla šéfka FTC Lina Khanová, ktorej agentúra v júni postúpila prípad ministerstvu spravodlivosti.
FTC žiada od TikToku pokuty až do výšky 51.744 USD (47.756 eur) za porušenie a deň za neoprávnené zhromažďovanie údajov. Teoreticky by tieto pokuty mohli celkovo dosiahnuť až miliardy dolárov.
Približne každý piaty Slovák, ktorý sleduje alebo sťahuje audiovizuálny obsah to robí nelegálne. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky spoločnosti CreditCall, ktorý vypracovala agentúra Neuropea pre Asociáciu televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS). Prieskum sa realizoval formou telefonických rozhovorov na vzorke 1000 respondentov.
Podľa prieskumu 47 percent ľudí na Slovensku používa aspoň jednu platenú platformu na sledovanie filmov, seriálov či hudby. K nelegálnemu pozeraniu alebo sťahovaniu obsahu sa v prieskume priznalo vyše 19 percent Slovákov.
"Predpokladáme, že v realite môže byť toto číslo ešte vyššie, ľudia sa totižto k týmto aktivitám nie vždy priznávajú," upozornila riaditeľka právneho oddelenia skupiny Markíza Lucia Tandlich. Poukázala na to, že dostupnosť pirátskeho obsahu na internete sťažuje nielen prácu domácich tvorcov. "Toto vedomé porušovanie autorských práv následne aj zdražuje služby platiacim divákom a diváčkam," dodala.
Z vyše 56 percent Slovákov, ktorí podľa prieskumu pozerajú alebo sťahujú obsah z online platforiem, to viac ako 48 percent robí aspoň raz za týždeň a vyše 23 percent dokonca denne.
ATVS pripomenula, že zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu rieši legislatíva, prostredníctvom autorského zákona i zákona o mediálnych službách a právomocou Rady pre mediálne služby ako národného koordinátora digitálnych služieb regulovaných európskym nariadením. Za dôležité však považuje edukáciu verejnosti.
"Rovnako, ako sa pristupuje k čiernym pasažierom vo verejnej doprave, by sa malo pristupovať aj k pirátskemu obsahu. Je dôležité si uvedomiť, že uvedeným prístupom môžete v konečnom dôsledku poškodiť aj samých seba tým, že si podobný obsah možno nabudúce už nebudete môcť pozrieť, pretože napríklad už nevznikne," upozornila zástupkyňa člena ATVS.
Vyzdvihla zároveň fakt, že vyše 42 percent ľudí sa v prieskume vyjadrilo, že je pre nich skôr dôležité alebo veľmi dôležité podporovať tvorcov a kreatívny priemysel využívaním legálnych služieb na sledovanie obsahu.
Turecko blokuje počas soboty už druhý deň vo svojej krajine prístup na sociálnu sieť Instagram. Tureckí predstavitelia vinia americkú spoločnosť z cenzúry a nedodržiavania vládnych požiadaviek, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Turecký regulačný orgán pre informačné technológie v piatok oznámil, že platforma vlastnená spoločnosťou Meta bola bez uvedenia dôvodu zablokovaná.
Tamojší minister dopravy a infraštruktúry Abdulkadir Uraloglu sa však v piatok vyjadril, že Instagram ignoroval požiadavky vlády, aby odstránil niektoré príspevky.
"Naša krajina má svoje hodnoty a citlivosť. Napriek našim varovaniam sa nevenovali (pozn. spoločnosť Meta) kriminálnemu obsahu. Zablokovali sme prístup. Keď budú dodržiavať naše zákony, zákaz zrušíme," spresnil Uraloglu.
Riaditeľ komunikačného odboru kancelárie tureckého prezidenta Fahrettin Altun v stredu kritizoval Instagram a obvinil túto platformu z cenzúry. Uviedol, že "bráni ľuďom zverejňovať sústrastné odkazy pre mučeníka (Ismaíla) Haníju", lídra palestínskeho hnutia Hamas, ktorý zahynul v stredu pri útoku v Iráne. Haníja bol blízkym spojencom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, píše AFP.
Jeden zo zdrojov z regulačného orgánu pre informačné technológie anonymne uviedol, že dôvodom boli "urážky Atatürka", zakladateľa moderného Turecka, a "zločiny" vrátane "drogových hier a pedofílie".
Sociálnodemokratické a nacionalistické opozičné strany podali v piatok večer na súd žiadosť o zrušenie zablokovania. Podľa tureckých médií má účet na Instagrame 50 miliónov z 85 miliónov obyvateľov krajiny.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok obvinilo webstránku Youtube z cenzúry obsahu a znemožňovania prístupu k informáciám. Moskva tvrdí, že web koná na príkaz USA a varovala, že vidí dostatok dôvodov na podniknutie krokov proti webstránke. TASR informuje na základe správy agentúry AP.
Rusko v uplynulých rokoch ostro kritizovalo americkú spoločnosť Alphabet, ktorá vlastní YouTube. Kremľu prekáža, že Youtube na svojej platforme zrušil kanály ruských médií a verejných činiteľov. Kritizuje tiež, že neodstránil obsah, ktorý Moskva považuje za nezákonný alebo nežiaduci, a že v Rusku neukladá svoje údaje.
"Vidíme viacero závažných dôvodov na prijatie opatrení proti stránke YouTube," uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. "Systematické porušovanie ruských zákonov a demonštratívne ignorovanie domáceho publika a jeho záujmov ponecháva regulačným orgánom nášho štátu právo použiť príslušné právne nástroje," dodala Zacharovová.
Ruská hovorkyňa kritizovala USA a obvinila ich zo systematického odstraňovania ruského obsahu v snahe pripraviť svet o ruské zdroje informácií. "Bezprávie a politická cenzúra zostávajú normou pre Washingtonom kontrolované vedenie YouTube," uviedla.
Kritika videoplatformy sa v Rusku zintenzívnila najmä v uplynulých dvoch týždňoch pre nižšiu rýchlosť sťahovania až o 70 percent oproti bežnej rýchlosti.
K blokovaniu sociálnych sietí a webstránok Rusko pristúpilo najmä po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. V súčasnosti Moskva nepovoľuje prístup na sociálne siete ako sú Facebook, Instagram či X.
Primátor Kežmarku Ján Ferenčák prisľúbil, že vysielanie mestskej televízie bude pokračovať aj po tom, čo nedávno mesto ukončilo spoluprácu so súkromným prevádzkovateľom Kežmarskej televízie (KTV) spoločnosťou rEhit. Samospráva podľa neho pripravuje spustenie vlastnej televízie. Zároveň sa dištancoval od vyjadrení, že by mesto zasahovalo do obsahu vysielania televízie, naopak, z cenzúry obviňuje prevádzkovateľa KTV. Konateľ spoločnosti rEhit Oto Vojtičko označil vyjadrenia primátora za nepravdivé a tendenčné.
Firma rEhit prerušila vysielanie 17. júla s odôvodnením, že s mestom neuzatvorili zmluvu o výrobe a vysielaní programov. Primátor podotkol, že spoločnosť má aj napriek tomu všetky potrebné oprávnenia na televízne vysielanie. "Na fungovanie televízie nemalo a nemá mesto žiaden vplyv. Naďalej môže pokračovať vysielanie prenosov, športových podujatí aj omší, prípadne ďalšieho obsahu. Rozhodnutie, či bude KTV vysielať alebo nie, je výhradne na súkromnej firme rEhit," uviedol Ferenčák.
Tvrdí, že na stretnutí ponúkol jej konateľovi odkúpenie licencie a tiež možnosť ďalšej spolupráce, ten to však odmietol a žiadal uzatvorenie zmluvy s finančným plnením s tým, že on sám rozhodne, čo je a čo nie je objektívna informácia. "A teda, čo sa vysielať bude a čo sa vysielať nebude. Fungovalo to tak, že pokiaľ to nebolo pre majiteľa televízie politicky vyhovujúce, odmietol príspevok odvysielať," uviedla samospráva.
Mesto ďalej uvádza, že od roku 2006 spoločnosti zaplatilo celkom 2,2 milióna eur za vysielanie KTV a finančne sa podieľalo na jej technickom vybavení. Primátor tvrdí, že pri prevádzkovaní vlastnej televízie dokážu tieto prostriedky využiť efektívnejšie a zachovať kvalitu. "Občania o svoju regionálnu televíziu neprídu, vysielanie bude v Kežmarku pokračovať. Nová televízia už však bude patriť všetkým Kežmarčanom a nie súkromnej firme," dodal Ferenčák.
Vojtičko označil vyjadrenia primátora za nepravdivé a tendenčné. V reakcii okrem iného uviedol, že za posledných desať rokov viackrát nemohol odvysielať reportáž na základe rozhodnutia vedenia mesta. Odmieta tvrdenia samosprávy, že KTV cenzurovala príspevky objednané mestom, aj že dostal ponuku na odpredaj licencie.
"Bolo mi navrhnuté, aby som licenciu Kežmarku daroval a zamestnal sa v meste, vraj potom môžem točiť, koľko chcem. Musím vysvetliť, že licencia je neprenosná," objasnil Vojtičko. Za nepravdivú označil aj výšku honoráru za 18 rokov spolupráce, podľa neho dostával od mesta v priemere 50.000 eur ročne. V súvislosti s tvrdeniami samosprávy zvažuje právne kroky na ochranu osobného i profesionálneho mena.
Republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump súhlasil s ponukou konzervatívnej stanice Fox News usporiadať predvolebnú debatu s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Prebehnúť by mala 4. septembra, informoval v piatok neskoro večer americký exprezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Trump už vopred avizoval, že do debaty s Harrisovou pôjde až vtedy, keď ju Demokratická strana oficiálne nominuje ako svoju kandidátku do novembrových prezidentských volieb. Práve v piatok získala od demokratických delegátov dostatočný počet hlasov na to, aby sa oficiálne stala kandidátkou strany. Formálne uzavretie nominácie sa očakáva do 7. augusta.
Septembrovú debatu budú podľa Trumpa sprevádzať podobné pravidlá ako v prípade predvolebného televízneho duelu so súčasným prezidentom Joem Bidenom z konca júna. Biden po vtedajšom katastrofálnom výkone čelil obrovskému tlaku, aby sa snahy o znovuzvolenie vzdal. Tlaku sa nakoniec podvolil a v súboji o Biely dom podporil svoju viceprezidentku Harrisovú.
"Ak Kamala z nejakého dôvodu nebude chcieť alebo nebude môcť 4. septembra debatovať, dohodol som sa so (stanicou) Fox News, že v ten večer usporiadame veľké zhromaždenie na radnici," uviedol Trump v príspevku, ktorého časť však podľa Reuters už stihol zmazať. Debata podľa neho prebehne v americkom štáte Pensylvánia, konkrétne miesto je však ešte predmetom určenia.
Harrisová vyjadrila vôľu stretnúť sa v televíznom súboji s Trumpom ešte v júli. Reagovala tak na návrh Fox News, ktorá pôvodne chcela usporiadať duel prezidentských kandidátov 17. septembra.
Trump ešte v piatok vyhlásil, že s Harrisovou nepotrebuje debatovať, pretože v prieskumoch verejnej mienky vedie on a voliči už poznajú ich postoje. Avšak ešte minulý týždeň povedal, že diskutovať chce aspoň raz.
Demokratická strana podľa Reuters v piatok spustila reklamnú kampaň, ktorej cieľom je zosmiešniť republikánskeho kandidáta za to, že sa k debate s Harrisovou nezaviazal.
Demokratický národný výbor (DNC) zakúpil veľké reklamy, ktoré prevažujú na digitálnych stránkach lokálnych novín v štátoch, kde Trump plánuje v najbližších týždňoch viesť predvolebnú kampaň. V reklamách sa uvádza, že "odsúdený zločinec sa bojí diskutovať" a kladú sa otázky, či je to pre jeho postoj k interrupciám.
Copyright © TASR 2024
