MEDIA NEWS
Sociálnu sieť X v Brazílii vo štvrtok opäť vypli; deň po tom, ako bola znovu sprístupnená pre niektorých užívateľov po kontroverznom súdnom zákaze. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Príkaz na zablokovanie siete vydal v auguste brazílsky Najvyšší súd. V stredu sa však sieť stala opäť prístupnou prostredníctvom mobilných aplikácií, čo brazílska vláda odsúdila ako úmyselné porušenie zákazu súdu.
Poskytovatelia internetu ozrejmili, že prístup na X sa obnovil po automatickej aktualizácii aplikácie pre mobilné zariadenia.
Brazílsky najvyšší súd v reakcii vo štvrtok nariadil spoločnosti X, aby opäť zablokovala prístup ku platforme, inak jej hrozí denne pokuta za vyše 900.000 dolárov pre nedodržanie nariadenia súdu.
Súd uviedol, že X neustále a úmyselne porušuje súdne nariadenia.
Platforma X uviedla, že obnovenie jej služieb bolo neúmyselné a dočasné. Brazílska asociácia poskytovateľov internetu a telekomunikácií (ABRINT) neskôr vo štvrtok informovala, že X už v krajine nefunguje a bola opäť zablokovaná.
Sudca Alexandre de Moraes vo štvrtkovom v súdnom nariadení označil spoločnosť X za "spurnú" a nariadil štátnej telekomunikačnej firme Anatel, aby prijala nevyhnutné kroky na opätovné zablokovanie prístupu k sieti.
Najvyšší brazílsky súd a vlastník X, americký miliardár Elon Musk, vedú spory v súvislosti so šírením dezinformácií na tejto platforme. Brazílsky Najvyšší súd pristúpil k zablokovaniu X v Brazílii po tom, ako Musk odmietol zo siete odstrániť desiatky pravicových účtov obvinených zo šírenia dezinformácií.
Firma okrem toho neurčila svojho právneho zástupcu v Brazílii, ako to nariadil súd.
Platforma X má v Brazílii vyše 22 miliónov používateľov. Jej zablokovanie v krajine rozhnevalo Muska i krajnú pravicu a vyvolalo diskusiu v Brazílii i mimo nej o slobode prejavu a obmedzovaní sociálnych sieti.
Ramzan Kadyrov, vodca ruskej Čečenskej republiky, obvinil vo štvrtok Elona Muska, že odstavil jeho vozidlo Tesla Cybertruck, ktoré podľa vlastných slov od miliardára dostal ešte v auguste, píše TASR na základe správy agentúry AFP.
Kadyrov, ktorý autoritárskym a tvrdým štýlom vládne v Čečensku už vyše 17 rokov, v auguste zdieľal video, ako sa preváža v elektrickom vozidle, ktoré malo zrejme k streche primontovaný guľomet.
Kadyrov tvrdil, že vozidlo dostal od Muska, čo vlastník spoločnosti Tesla na svojej sociálnej sieti X označil za lož.
"Teraz nedávno Musk na diaľku deaktivoval Cybertruck," napísal Kadyrov v príspevku na svojom profile na sieti Telegram. "To od Elona Muska nie je pekné. Zo srdca rozdáva drahé dary a potom ich na diaľku vypne," napísal tiež Kadyrov.
Cybertruck je elektrický pick-up; Kadyrov o svojom vozidle tvrdil, že bolo použité v boji a odoslané na Ukrajinu, kde "podávalo úžasné výkony".
Kadyrov patrí medzi najoddanejších podporovateľov ruského prezidenta Vladimira Putina, pripomína AFP.
Odvolací súd v Keni rozhodol, že spoločnosť Meta môže byť žalovaná za zlé pracovné podmienky a prepúšťanie moderátorov obsahu. Rozhodnutie znamená pokračovanie v právnom spore proti americkému gigantu sociálnych médií v tejto východoafrickej krajine. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Piatkové rozhodnutie odvolacieho súdu v Nairobi súvisí s prepúšťaním moderátorov obsahu pre Facebook v spoločnosti Sama, dodávateľa Meta. Prvú žalobu podal pred viac ako dvoma rokmi juhoafrický moderátor obsahu Daniel Motaung. V Nairobi pracoval pre spoločnosť Sama, ktorej úlohou bolo v rokoch 2019 až 2023 odstraňovať násilný alebo nenávistný obsah z Facebooku.
Motaung tvrdí, že bol prepustený za pokus o vytvorenie odborov a upozorňovanie na zlé pracovné podmienky a nepravidelné vyplácanie mzdy. Ďalší právny spor z marca minulého roka zoskupuje 185 prepustených moderátorov obsahu. Tvrdia, že boli zaradení na čiernu listinu, aby sa nemohli uchádzať o rovnakú prácu vo firme, Majorel, keď Facebook zmenil dodávateľov.
Rokovania o urovnaní medzi moderátormi a Meta stroskotali v októbri minulého roka. V oboch prípadoch spoločnosť Meta tvrdila, že ju v Keni nemožno žalovať, pretože tam nemá žiadne aktivity a nie je priamym zamestnávateľom. Meta môže podať dovolanie na Najvyšší súd v Keni, ale zatiaľ na súdny verdikt nereagovala.
Moderátori obsahu, ktorí pracujú na zhruba 20 miestach po celom svete, spracujú denne viac ako dva milióny príspevkov. Vyplýva to zo štatistík, ktoré Meta poskytla agentúre AFP v júni minulého roka.
Spoločnosť čelí v Nairobi aj inému prípadu, v ktorom ju kenská mimovládna organizácia a dvaja Etiópčania obviňujú z nečinnosti v prípade nenávistného online obsahu.
Sedem francúzskych mediálnych skupín plánuje zažalovať spoločnosť Google a žiadať od nej viac ako miliardu eur za údajné protisúťažné praktiky v online reklame, uviedla v piatok v informačná služba Mind Media. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Mind Media uviedla, že sedem skupín, ktoré zastupujú celkovo 22 spoločností, začalo alebo sa chystá začať právne kroky.
Francúzsky úrad pre hospodársku súťaž v júni 2021 uložil spoločnosti Google pokutu vo výške 220 miliónov eur za uprednostňovanie vlastných služieb v sektore online reklamy.
"Spoločnosť Google bola jasne uznaná za vinnú z protisúťažného správania. Francúzsky orgán pre hospodársku súťaž vyhlásil, že spoločnosť Google roky uprednostňovala svoje vlastné riešenia na úkor konkurenčných riešení," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Figaro Marc Feuilleé. Dodal, že sa domnieva, že jeho skupina sa stala "obeťou tohto technologického systému, ktorý sme používali, a preto žiada odškodnenie".
Podľa AFP sú žalobcami Le Figaro, SIPA/Ouest-France, Prisma Media, Les Echos-Le Parisien, Adevinta/Leboncoin, CMA Media a športový denník L'Equipe.
Tento mesiac sa už uskutočnili na parížskom súde prvé pojednávania, na ktorých stanovili harmonogram súdneho konania, ktoré by mohlo trvať dva až tri roky, píše AFP.
Reklamné postupy spoločnosti Google sú tiež predmetom vyšetrovania alebo konania v Británii, EÚ a Spojených štátoch. Britský úrad pre dohľad nad hospodárskou súťažou v septembri vo svojich predbežných zisteniach dospel k záveru, že spoločnosť Google používa "praktiky narúšajúce hospodársku súťaž..., ktoré podľa jeho názoru môžu poškodzovať tisíce britských vydavateľov a inzerentov".
Viceprezident spoločnosti Google pre globálne reklamy Dan Taylor namietal, že prípad "spočíva na chybných výkladoch" tohto sektora.
.jfif)
Americká viceprezidentka a nominantka demokratov na prezidentský post Kamala Harrisová prijala pozvanie od televízie CNN do októbrovej predvolebnej debaty. Oznámil to v sobotu jej volebný tím, ktorý zároveň vyzval jej rivala republikána Donalda Trumpa, aby sa pridal. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
"Donald Trump by nemal mať problém s týmto súhlasiť. Ide o rovnaký formát a nadstavenie ako pri debate CNN, ktorej sa zúčastnil v júni a uviedol, že v nej zvíťazil, keď chválil moderátorov, pravidlá a sledovanosť CNN," uviedla predsedníčka volebného tímu Harrisovej Jen O'Malleyová.
Debata, na ktorú Harrisová prijala pozvanie, by sa mala uskutočniť 23. októbra. Trumpov volebný tím bezprostredne nereagoval na žiadosť o vyjadrenie agentúry Reuters.
Harrisová a Trump sa stretli v prvej a možno jedinej spoločnej predvolebne debate, ktorú vysielala stanica ABC, 10. septembra. Trump tvrdil, že debatu vyhral, aj keď viaceré prieskumy podľa agentúry Reuters naznačovali opak. Niekoľko dní po debate pritom Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social vylúčil ďalšiu debatu so svojou protikandidátkou.
Republikán Trump absolvoval v júni debatu tiež so súčasným americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý krátko na to odstúpil zo súboja o prezidentský post. Po Bidenovom slabom výkone totiž stratila časť jeho kolegov z Demokratickej strany vieru v jeho schopnosť poraziť Trumpa v prezidentských voľbách, ktoré sa v Spojených štátoch uskutočnia 5. novembra.
Izraelské sily vtrhli do kancelárie katarskej televízie Al-Džazíra v Predjordánsku a vydali vojenský rozkaz na jej zatvorenie na 45 dní. Televízia o tom informovala v nedeľu ráno, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Al-Džazíra odvysielala naživo zábery izraelských jednotiek, ktoré vtrhli do kancelárie v meste Ramalláh a odovzdali jednému zo zamestnancov príkaz na zatvorenie pred prerušením vysielania.
Syndikát palestínskych novinárov (PJS) vo svojom vyhlásení odsúdil kroky Izraela a uviedol, že toto "rozhodnutie sa považuje za zásah proti médiám a novinárskej práci, prostredníctvom ktorých sa odhaľujú zločiny okupácie páchané na Palestínčanoch".
V máji izraelské úrady vykonali raziu v hotelovej izbe v Jeruzaleme, ktorú Al-Džazíra používala ako svoju kanceláriu. Došlo k tomu po tom, čo sa vláda rozhodla ukončiť činnosť tamojšej pobočky televízie pre údajné ohrozovanie národnej bezpečnosti, pripomína Reuters.
Copyright © TASR 2024
.jfif)
Donald Trump odmietol ďalšiu predvolebnú debatu s Kamalou Harrisovou. „Je prineskoro na organizovanie novej debaty, hlasovanie sa už začalo,“ uviedol republikánsky kandidát na mítingu v Severnej Karolíne. Poukazoval tak na začiatok predčasného hlasovania v niektorých štátoch USA.
Demokratka Harrisová dnes vyzvala Trumpa na ďalšiu volebnú debatu v CNN s termínom 23. októbra.
Trump už predtým hovoril, že všetky dôležité otázky sa už prebrali v predchádzajúcich debatách.
„Žiadna tretia debata nebude!“ napísal minulý týždeň na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Copyright © ČTK 2024
