MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

                                    

Väčšina populácie si myslí, že sociálne médiá ovplyvňujú vývoj demokracie na Slovensku. Prevláda názor, že je to predovšetkým negatívnym smerom. Rovnako vidia ľudia negatívny vplyv sociálnych sietí aj na iné oblasti týkajúce sa diania v krajine či vzťahov. Vyplýva to z reprezentatívneho online prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, realizovaného 4. až 8. júla na vzorke 1020 respondentov.
"Sedemdesiat percent populácie si myslí, že sociálne siete ovplyvňujú vývoj demokracie na Slovensku. Len 16 percent si to nemyslí a 13 percent sa k téme nevie, prípadne nechce vyjadriť," priblížila Denisa Lakatošová z agentúry.
Negatívny vplyv sociálnych sietí na demokraciu vnímajú predovšetkým sympatizanti opozície. "Názor o negatívnom vplyve sociálnych sietí na vývoj demokracie v našej krajine prevláda naprieč celým politickým spektrom. V porovnaní s priemerom sú o tom viac presvedčení najmä sympatizanti hnutia Slovensko, KDH a Progresívneho Slovenska," vysvetlila Lakatošová. Menej z opýtaných vníma pozitívny vplyv sociálnych sietí na vývoj demokracie. "Vo väčšom množstve sa nachádzajú predovšetkým medzi podporovateľmi koaličných strán Smer-SD a SNS," dodala.
Väčšina respondentov si takisto myslí, že sociálne siete negatívne vplývajú aj na medziľudské či rodinné vzťahy, spoločenskú atmosféru či na výsledky volieb.


                                                  


Spojené štáty sú znepokojené raziou izraelskej armády v kancelárii katarskej televízie al-Džazíra v meste Ramalláh na Západnom brehu Jordánu a vydaním rozkazu na jej zatvorenie. Uviedlo to v pondelok americké ministerstvo zahraničných vecí, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
"Tento krok je v rozpore s podporou USA pre slobodu tlače na Západnom brehu Jordánu a na celom svete," informoval komunikačný odbor amerického rezortu diplomacie. Dodal, že Washington naďalej zhromažďuje informácie o nedeľnom zásahu izraelskej armády.
Televízia al-Džazíra v nedeľu ráno uviedla, že izraelské sily (IDF) vtrhli do jej kancelárie v Ramalláhu a vydali vojenský rozkaz na jej zatvorenie na 45 dní.



                                      
Zakladateľ sociálnej siete Telegram Pavel Durov v pondelok oznámil, že jeho platforma bude poskytovať informácie orgánom činným v trestnom konaní. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.
Podľa Durova Telegram aktualizoval zmluvné podmienky a zásady ochrany osobných údajov. Bude tak "v reakcii na platné právne požiadavky" úradom poskytovať podrobnosti o porušovateľoch podmienok vrátane internetových IP adries a telefónnych čísel.
Funkciu Vyhľadávanie v Telegrame "zneužili ľudia, ktorí porušili naše zmluvné podmienky, na predaj nelegálneho tovaru", napísal Durov pre 13 miliónov sledovateľov svojho osobného kanála.
Počas posledných týždňov zamestnanci Telegramu prostredníctvom nástrojov umelej inteligencie zabezpečili, že "všetok problematický obsah, ktorý sme identifikovali vo Vyhľadávaní, už nie je prístupný", priblížil.
"Zatiaľ čo 99,999 percenta používateľov Telegramu nemá nič spoločné s trestnou činnosťou, 0,001 percenta používateľov zapojených do nezákonných aktivít vytvára zlý obraz celej platformy a ohrozuje záujmy takmer miliardy používateľov," napísal v príspevku.
Telegram po vyhlásení svojho zakladateľa Durova nezaznamená výrazný odliv používateľov, uviedol pre agentúru TASS Pavel Pokrovskij zo spoločnosti pre informačnú bezpečnosť Angara Security.
"Ak dôjde k odlivu, bude to medzi publikom, ktoré využívalo Telegram na nejakú nelegálnu činnosť. Toto publikum jednoducho pôjde do nejakých iných služieb, našťastie ich je dosť," uzavrel Pokrovskij.
Durova zatkli francúzske úrady 24. augusta, keď súkromným lietadlom priletel na letisko Le Bourget pri Paríži z Azerbajdžanu. Stíhajú ho v spojitosti s trestnými činmi na Telegrame vrátane podvodov, prania špinavých peňazí či detskej pornografie.
Po štyroch dňoch ho z väzby podmienečne prepustili na kauciu päť miliónov eur. Má zakázané opustiť Francúzsko a musí sa dvakrát týždenne hlásiť na policajnej stanici.
Tridsaťdeväťročný Durov má občianstvo Ruska, Francúzska a Spojených arabských emirátov. Narodil sa v Rusku a v roku 2014 z krajiny odišiel, pretože podľa vlastných slov odmietol splniť požiadavky Kremľa na zrušenie opozičných komunít na svojej sociálnej sieti VKontakte.
Jeho nová sociálna sieť Telegram sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stala hlavným zdrojom nefiltrovaného a často zavádzajúceho obsahu pochádzajúceho od oboch strán konfliktu.


                                    
Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange, ktorého v júni prepustili z väznice v Británii, plánuje prelomiť svoje mlčanie. Podľa jeho organizácie v októbri osobne vystúpi na pôde Rady Európy v Štrasburgu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Assange sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa však nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu.
Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii, kde strávil päť rokov, čakajúc na svoje možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Americký súd ho prepustil na slobodu vzhľadom na dobu, ktorú strávil vo väzení.
Momentálne sa nachádza v Austrálii, odkiaľ sa 1. októbra presunie do Štrasburgu, kde "podá svedectvo" pred výborom pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Zhromaždenie bude nasledujúci deň prerokovávať správu o jeho prípade.
"Julian Assange sa po prepustení z väzenia stále zotavuje. Na tomto zasadnutí sa zúčastní osobne vzhľadom na výnimočnú povahu pozvania," uviedla vo vyhlásení spoločnosť WikiLeaks.
Assange je svojimi priaznivcami považovaný za bojovníka za slobodu prejavu a investigatívnu žurnalistiku, ktorý bol neprávom uväznený. Naopak, jeho kritici tvrdia, že svojím rozhodnutím zverejniť tajné dokumenty ohrozil životy ľudí po celom svete aj bezpečnosť Spojených štátov.
Od júnového prepustenia z väzenia Assange zatiaľ verejne neprehovoril o svojich 14 rokoch strávených snažiac sa vyhnúť medzinárodnému zatykaču. Sedem rokov sa zdržiaval ekvádorskom veľvyslanectve, kde sa pokúšal získať azyl, aby sa vyhol vydaniu do Švédska a USA. Americké obvinenia boli založené na zverejnení tajných vojenských dokumentov, zatiaľ čo Švédsko sa zaoberalo podozreniami zo sexuálnych útokov.

Copyright © TASR 2024



                                       


Sieť TikTok, ktorej vlastníkom je čínska spoločnosť ByteDance, zrušila účty ruských štátnych médií. Dôvodom je ich zapojenie do tajných vplyvových operácií pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA.
Spoločnosť tvrdí, že obsah účtov kontroluje Kremeľ. Rozhodnutie sa týka mediálnych skupín Rossija segodňa, ktorá vlastní agentúru RIA Novosti a portál Sputnik, a TV-Novosti, materskej spoločnosti televízie RT.
TikTok k opatreniu pristúpil týždeň po tom, čo mediálnej skupine Rossija segodňa zakázala vysielať spoločnosť Meta.


Copyright © ČTK 2024