MEDIA NEWS
Švédska spoločnosť Spotify Technology, ktorá prevádzkuje populárnu hudobnú aplikáciu, oznámila za 4. štvrťrok 2024 nárast tržieb, ktorý prekonal odhady analytikov, a poskytla optimistické prognózy na nový finančný rok 2025. TASR o tom informuje na základe správ Bloomberg a RTTNews.
Streamovací gigant vykázal za tri mesiace do konca decembra 2024 tržby vo výške 4,24 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 16 %. Tento výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí očakávali tržby 4,14 miliardy eur. Upravený zisk na akciu však dosiahol len 1,76 eura, čo bolo menej než zisk 2,03 eura/akcia, ktorý očakávali analytici.
Mesačný počet aktívnych užívateľov Spotify sa vo 4. kvartáli zvýšil medziročne o 12 % na 675 miliónov osôb. Zároveň počet prémiových odberateľov, ktorí generujú väčšinu príjmov spoločnosti, stúpol o 11 % na 263 miliónov ľudí.
Hrubá marža spoločnosti v sledovanom období vzrástla medziročne až o 555 bázických bodov na 32,2 %.
Čo sa týka budúcnosti, Spotify je optimistický a v 1. štvrťroku 2025 predpokladá tržby 4,2 miliardy eur. Predpovedá tiež, že v 1. štvrťroku mu pribudnú približne 3 milióny čistých nových aktívnych užívateľov a počet predplatiteľov sa zvýši o 2 milióny osôb.
.jpg)
Výbor na ochranu novinárov (CPJ) so sídlom v USA v utorok vyjadril znepokojenie z toho, že ukrajinské bezpečnostné zložky vyšetrujú nezávislý denník Ukrajinska pravda pre údajné vyzradenie štátneho tajomstva. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Ukrajinska pravda koncom januára oznámila, že je predmetom trestného konania po zverejnení vyjadrení náčelníka vojenskej rozviedky (HUR) Kyryla Budanova, ktoré údajne odzneli na neverejnom zasadnutí parlamentu.
Podľa zdroja Ukrajinskej pravdy, ktorý sa na zasadnutí zúčastnil, Budanov varoval, že ak sa do leta nezačnú vážne rokovania o ukončení vojny s Ruskom, Ukrajina sa dostane do existenčného ohrozenia. HUR tieto tvrdenia zverejnené v Ukrajinskej pravde poprela.
"CPJ je znepokojený tým, že Ukrajina začala trestné konanie za 'vyzradenie štátneho tajomstva' v spravodajstve denníka Ukrajinska pravda," uviedla koordinátorka programu CPJ pre Európu a Strednú Áziu Gulnoza Saidová. Vyzvala ukrajinské úrady, aby sa zaviazali rešpektovať dôvernosť novinárskych zdrojov a zdržali sa nátlaku na nezávislú žurnalistiku.
Šéfredaktorka Ukrajinskej pravdy Sevgiľ Musajevová poprela akékoľvek pochybenie s tým, že denník pracuje v súlade so zákonom a novinárskymi štandardmi.
"Sloboda prejavu a prístup verejnosti k informáciám sú kľúčovými hodnotami demokratickej spoločnosti. Ukrajinska pravda zostáva verná svojim zásadám a bude naďalej vykonávať svoju prácu čestne a zodpovedne," uviedla šéfredaktorka.
Tento prípad podľa AFP zjavne súvisí s dlhodobým sporom medzi Ukrajinskou pravdou a prezidentskou kanceláriou, ktorá denníku v minulosti vyčítala kritické spravodajstvo voči vláde.
Predstavitelia afganského vládneho hnutia Taliban v utorok vykonali raziu v rozhlasovej stanici pre ženy - Begum - a zadržali dvoch jej zamestnancov. Ministerstvo informácií uviedlo, že pre porušenie pravidiel vysielania pozastavilo tejto rozhlasovej stanici činnosť. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Príslušníci Generálneho riaditeľstva spravodajských služieb za asistencie zástupcov ministerstva informácií a kultúry dnes vykonali raziu v sídle Begum v Kábule," uviedla vo vyhlásení rozhlasová stanica a žiadala okamžité prepustenie svojich zamestnancov.
Rozhlas tvrdí, že Taliban pri prehliadke zhabal počítače, pevné disky, telefóny a zadržal dvoch zamestnancov-mužov, ktorí nezastávajú žiadnu vyššiu riadiacu funkciu.
Stanica uviedla, že nebude poskytovať ďalšie informácie z dôvodu obáv o bezpečnosť zadržaných zamestnancov, a požiadala príslušné orgány, aby sa "postarali o našich kolegov a čo najskôr ich prepustili".
Talibanské ministerstvo informácií na sieti X oznámilo, že vysielanie stanice bolo pozastavené. "Okrem viacerých porušení poskytovala materiály a programy televíznej stanici so sídlom v zahraničí," uviedlo ministerstvo. Stanica podľa ministerstva porušila pravidlá vysielania a nesprávne využívala licenciu od ministerstva. Vysielanie pozastavilo, "aby bolo možné dôkladne posúdiť súvisiace dokumenty a prijať konečné rozhodnutie".
Stanica Begum tvrdí, že sa nikdy nezapojila do žiadnej politickej aktivity a že je oddaná službe "afganskému ľudu, konkrétne afganským ženám".
Spomínaná stanica bola založená 8. marca 2021, na Medzinárodný deň žien, päť mesiacov pred tým, ako sa k moci vrátil Taliban a zosadil vládu podporovanú Spojenými štátmi.
Talibanské orgány zaviedli pre ženy rozsiahle obmedzenia a de facto ich vytlačili z verejného života na základe zákonov, ktoré OSN nazvala "rodový apartheid", píše AFP.
.jpg)
Európska komisia (EK) vyzvala v pondelok organizácie v rámci EÚ, aby predkladali návrhy na podporu nezávislých novinárov a médií z Ruska a Bieloruska, ktorí pracujú v exile na území EÚ. Ide už o druhý takýto apel od roku 2023, informuje TASR na základe oficiálneho vyhlásenia EK.
Komisia ponúka na takýto projekt takmer tri milióny eur. Jej hlavným zámerom je zriadenie celoeurópskej platformy alebo siete mediálnych centier, ktoré podporujú pluralitné prostredie a zabezpečenie, aby mohli exiloví novinári zo zmienených krajín
naďalej vytvárať a šíriť obsah bez redakčných zásahov.
Len za vlaňajší rok podľa odhadov utieklo alebo sa presťahovalo do krajín EÚ zruba 1500 nezávislých novinárov a médií z Ruska či Bieloruska.
Komisia zdôrazňuje, že podpora slobodných, nezávislých a pluralitných médií má pre ňu zásadný význam a aj do budúcna bude súčasťou jej politickej agendy. Medzinárodné či mimovládne organizácie, ako aj výskumné centrá a iné inštitúcie môžu na výzvu reagovať do 14. marca 2025.
.jpg)
Dvanásť krajín Európskej únie vyzvalo Európsku komisiu, aby prijala opatrenia proti zasahovaniu do volieb v členských štátoch a urýchlila prebiehajúce vyšetrovania v súvislosti s porušeniami Nariadenia o digitálnych službách (DSA). TASR o tom píše podľa piatkovej správy portálu Euractiv.com.
Pod výzvu sa podpísali predstavitelia Francúzska, Nemecka, Holandska, Belgicka, Cypru, Chorvátska, Českej republiky, Dánska, Grécka, Rumunska, Slovinska a Španielska. Komisiu žiadajú, aby v plnej miere využila právomoci udelené na základe DSA, ktorého cieľom je vybudovať bezpečnejšie prostredie na internete a bojovať proti dezinformáciám.
Hovorca Komisie pre Euractiv uviedol, že odpoveď na list bude zaslaná v primeranom čase, ale vyšetrovania prebiehajúce na základe DSA budú pokračovať súčasným tempom v súlade s riadnym postupom.
V rámci DSA je otvorených niekoľko vyšetrovaní proti najväčším online spoločnostiam ako Meta, TikTok a X. Výzva prichádza len necelý mesiac pred voľbami v Nemecku (23. februára), pričom krajina varuje pred nárastom hybridných hrozieb a miliardár a majiteľ sociálnej siete X Elon Musk podporuje krajne pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD), píše agentúra STA.
Copyright © TASR 2024
