STAV SPRAVODAJSTVA STV PO NOVOM ZAČIATKU

Začíname, ako inak, správou: 28. 11. 2003 Ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček dnes uviedol do funkcie svojho poradcu pre spravodajstvo skúseného škótskeho novinára Charlesa Fletchera (44 r.). Charles Fletcher sa bude prioritne venovať otázkam obsahovej skladby správ, dramaturgie spravodajských relácií a bude sa podieľať aj na novom organizačnom usporiadaní redakcie spravodajstva a publicistiky STV. Ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček od svojho poradcu očakáva, že mu pomôže uviesť do spravodajstva STV štandardy spravodajskej práce, ktoré sú bežné vo veľkých verejnoprávnych televíziách vo svete. Ch. Fletcher bude poradcom ústredného riaditeľa vo všetkých otázkach týkajúcich sa spravodajstva a publicistiky STV. Výhodou škótskeho mediálneho experta je dlhoročná medzinárodná skúsenosť z oblasti žurnalistiky v renomovaných elektronických médiách. Charles Fletcher pracoval pre BBC World Service, kde mal na starosti školenia a rozvoj žurnalistiky pre celú Európu. Pred tým pracoval ako spravodajca pre Škótsko v satelitnej spravodajskej televízii Sky News. Je autorom žurnalistickej príručky, ktorá bola označená za „najkompletnejší súhrn pravidiel a zásad elektronickej žurnalistiky“ v Európe. „Veľmi oceňujem možnosť zapojiť sa do spravodajského tímu v STV. Verím, že spoločne môžeme vybudovať dôveryhodnú a rešpektovanú verejnoprávnu inštitúciu a urobiť z STV výkladnú skriňu slovenskej žurnalistiky“ – vyjadril sa Ch. Fletcher pri svojom nástupe do STV. Nuž to sú slová a tu sú praktické výstupy pána Fletchera: Stand-upy (bokom nastrčení moderátori v zlatom reze) – zrušené pre nefunkčnost, strnulosť a trápnosť. Zákaz zoomov – zrušené, nezmysel, ktorý nepraktikuje zatiaľ žiadna televízia, pretože sa to ani nedá realizovať, uberá to na dynamičnosti a je to proti zásadám strihovej skladby Výsledok po Novom začiatku Úvod k tejto úvahe je iba subjektívnym pripomenutím objektívnej pravdy – koľko nových začiatkov sa spravodajstvo Slovenskej televízie ešte dočká, kým si manažment Slovenskej televízie prestane pliesť formu s obsahom. Manažment STV naivne očakával, že v priebehu jedného roka vyrieši legislatívne problémy, oddlží televíziu, vyrieši personál a postaví verejnoprávnu a zmysluplnú vysielaciu štruktúru. Vznikol mačkopes. Pomoc STV na prezentáciu vládnej politiky v spravodajstve bolo čistým politicko- ekonomickým barterom za oddlženie. Tak vznikla teória nekauzovej televízie a aj začiatok pádu konkurencieschopného spravodajstva STV. Správy majú síce novú grafiku, dynamickejší štýl, ale príspevky redaktorov sú ako vystrihnuté zo starej televízie. Slabšia kvalita obrazu, zlý zvuk, zhoršená slovenčina, absencia osobností. Spravodajstvo je obsahom nezmenené, pretrváva tzv. chudobné , obsahovo i úrovňou nevyvážené spravodajstvo. Vo vysielaní nie je vôbec zaradený každodenný typ Kultúrne noviny, čo je závažný nedostatok napĺňania vysielania programovej služby Slovenskou televíziou. Tu sa prejavuje nedostatočné personálne a odborné zázemie redakcie spravodajstva. Ďalším nedostatkom je neexistencia schválených náboženských správ, čo vyplýva z nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v Slovenskej televízii a určite to nevyrieši ani schválené „Riaditeľstvo pre medzinárodnú koordináciu tohto typu programov“ a nekoordinovaná nespolupráca s redakciou spravodajstva. Spravodajské programy STV nepochopiteľne stratili kvalitu spred dvoch rokov. Spravodajstvo trpí slabým personálnym zázemím, zlým výberom pracovníkov a ich nestálosťou, ktorá môže vyplývať aj z nesystémového, v spravodajstve nebezpečného opatrenia, akým sú pracovné zmluvy na dobu určitú (na 6mesiacov). V spravodajstve, ktoré ma byť najkonsolidovanejšou časťou každej televízie, nie sú takéto pracovné zmluvy bežným manažérskym opatrením. Výsledok je, žiaľ, až príliš viditeľný. Divák má z redaktorov pocit, že robia v televízii, kde sa musia neustále, každú hodinu báť o svoje miesto, ak niečo nevhodné povedia, aby nebodaj neurazili cítenie vládnych strán alebo generálneho riaditeľa. Inovatívnym riadiacim a evaluačným prostriedkom je skresľovanie štatistiky výroby redaktorov domáceho spravodajstva vedúcou pracovníčkou. Tiež spôsob ako sa zbaviť nepohodlných. Šokujúcim, ale nie prekvapivým krokom, z hľadiska celej personálnej práce vedenia STV, je predčasné a hysterické hodnotenie údajov zo skúšobnej prevádzky peoplemetrového merania sledovanosti. Na ich základe sa nedajú robiť žiadne zásadné či už personálne zmeny na postoch moderátorov, vo vysielacích časoch alebo v konkrétnych reláciách. Preceňovanie predbežných výsledkov bude viesť k nezvratným chybám a omylom, čo nebude v STV opäť ničím ojedinelým. Peoplemetre sú iba alibi na zdôvodnenie zmien, o ktorých každý vedel. Najhoršie je, že vinu na iných váľajú tí, ktorí nesú zodpovednosť. Vedenie STV však prekračuje všetky možné i nemožné hranice. Na stretnutí s redakciou boli "podľa hodnoverných zdrojov" prezentované výstupy z peoplemetrov, na základe ktorých vraj diváci chcú vidieť iba mladých a pekných redaktorov. A tak sa začala ďalšia "etnická" čistka v spravodajstve. Až teraz som pochopil, prečo Richard Rybníček najskôr ostro protestoval, potom vôbec nechápal uznesenie Rady STV č. 52/2004: Rada STV žiada GR STV, aby jej predložil koncepciu spracovávania primárnych a sekundárnych výsledkov peoplemetrového merania sledovanosti televíznych staníc a spôsobu následnej evaulácie jednotlivých programových typov a programových titulov na jednotlivých okruhoch STV. Už bolo rozhodnuté. Nepohodlných vyhlásiť na základe peoplemetrov (!) za starých a škaredých a vymeniť ich! V Slovenskej televízii je tak mimoriadne silne podporovaný kult mladosti, krásy. Iba mladí sú inteligentní, kreatívni, len oni zachraňujú to, čo neschopné generácie pred nimi pokazili. Na okraj: vo veku nad 45 rokov žije na Slovensku 1,8 milióna ľudí, čo je iste relevantná kategória populácie. Ich vytesnenie zo spoločnosti je neprezieravé a kontraproduktívne. Pripomína to vtip, ktorý verejne predniesol jeden z ministrov súčasnej vlády, akoby vystrihnutý zo zápisu z konferencie vo Wahnsee: "Najlepšie by bolo postaviť všetkých dôchodcov na jednu stranu Dunaja. Kto dopláva na druhú, ten si dopláva pre dôchodok..." Určite najhorším prejavom neschopnosti pochopenia fungovania spravodajstva sú nepochopiteľné zlyhania : zmiznutie príspevkov o zisteniach kontroly NKÚ na Úrade vlády SR v roku 2003, mediálne ticho o dlhodobých problémoch 1. garantovanej, mediálne ticho o zmenách zákaziek v miliardových tendroch na rezorte obrany v roku 2003, skryté vyhrážanie sa redaktorky STV organizátorovi tlačovky a následný šot v prospech jednej zo zúčastnených strán, prezidentské voľby – nedostatočná a neskorá informácia. STV ako spoľahlivý zdroj informácií v prezidentských voľbách zlyhala. Ťažkou prehrou spravodajstva (skôr celej STV) bolo nezvládnutie a ignorácia prezidentskej kampane zo strany STV, kde došlo k popretiu zákona o STV a aj samotného poslania STV. Je neprípustné, aby sa divák dozvedel výsledky volieb a referenda zo spravodajstva súkromnej spravodajskej televízie Slovenská televízia sa rozhodla konkurovať súkromným staniciam. Dôveryhodnosť inštitúcie v oblasti spravodajstva zúročuje len minimálne. Verejnoprávna televízia sa musí snažiť predstihnúť svojich potencionálnych konkurentov pri uplatňovaní práva spoločnosti na informácie. Problémom bolo aj priame riadenie spravodajstva STV cez GR STV; dolapenie Saddáma Hussajna – úplná absencia breaking news, výročie vylodenia v Normandii – nezaradenie priameho prenosu, omyl redaktora, volajúceho na nesprávne číslo do Talianska, prezentované ako prešľap MZV SR, nejasný príspevok o temnom pozadí obchodovania zo zbraňami na Slovensku evidentne namierený na MH SR, rukojemnícka dráma v Beslane – úplné zlyhanie, absencia breaking news, prvý deň drámy až DRUHÁ správa v hlavnom spravodajstve (unikát v svetovom spravodajstve), v ďalších dňoch žiadni kontaktní žurnalisti v Rusku, pozastavené vysielanie príspevku o firme ministra Kaníka a netransparentom tendri, úplná absencia zahraničných spravodajcov STV (aj stiahnutie Renáty Goldírovej z Bruselu a jej neprípustné nasadenie na domáce témy), bezzásadovosť, strata kontroly nad etikou zamestnancov, morálny rozvrat celej organizácie, absencia sankčného poriadku v rámci porušovania pracovnej disciplíny, porušovania novinárskej etiky, respektíve jej nedodržiavanie, alebo nerovnosť pri posudzovaní rôznych prípadov, zoznam má veľa položiek, je hlúpe a nudné v ňom pokračovať. Vedenie STV tak predkladá divákom nebezpečný neexistujúci svet, svet matrixu, tak ako je to vidno v najlepšej open air grafike na svete. Aspoň v tom bratislavskom... Na záver týchto smutných odstavcov citát s doporučením: K preobsadeniu redaktorských postov sa vyjadril člen manažmentu STV Branislav Zahradník: "V televízii, a v šoubiznise vôbec, nemá nikto vyárendované miesto až do dôchodku. Ľudia z obrazovky sú aj preto tak dobre platení, aby sa vedeli s takouto situáciou bez problémov vyrovnať." Je to absolútna pravda, tak ako tvrdenie, že manažment STV je natoľko dobre platený, že je načase, aby odišiel. Napokon, isto by sa ľudia ako Branislav Zahradník vedeli s takouto situáciou bez problémov vyrovnať. Napokon, situáciu v STV netreba dramatizovať, zdanlivo chýbajúce oblasti pokrýva Slovenská televízia v iných programoch ako Pošta pre Teba, Super kvíz, XXL a vraj sa chystá aj kvalitné spravodajstvo ako súčasť Slovensko hľadá Superstar. Končím, ako inak, správami: "Chcem zmeniť spravodajstvo na skutočne špičkovú výkladnú skriňu," stanovil si za cieľ Richard Rybníček už ako dvojjedinný muž – vtedy ešte ústredný riaditeľ a šéf spravodajstva. "Medzinárodnú Cenu za variabilitu spravodajstva získala Česká televízia. Ide o prvé medzinárodné ocenenie na základe porovnania jej spravodajskej relácie Události so spravodajstvom celoplošných televízií súkromného i verejnoprávneho charakteru v SRN, USA a Južnej Afrike pri príležitosti konferencie o problematike masovej komunikácie Agenda Setting, ktorú usporiadala spoločnosť Media Tenor International v nemeckom Bonne." P.S.: Ostatne, myslím si, že Kartágo musí byť zničené. Ale to je len Malecov subjektívny názor, ale dúfam, že bol milý a vtipný.

TYPOVÁ VYSIELACIA ŠTRUKTÚRA AKO ZDRAP PAPIERA

Typová vysielacia štruktúra je jedným zo základných materiálov, ktoré Rada STV schválila minulý rok a od nej sa aj odvíjal rozpočet STV na tento rok. Ak odhliadneme od faktu, že STV hrubým spôsobom neplní typovú vysielaciu štruktúru na rok 2004, hrá s radou TV stále tú istú hru: kašle na ňu, neinformuje ju o zmenách a koná tým v rozpore so zákonom o STV. O neplnení typovej vysielacej štruktúry sa dajú popísať haldy papiera, stačia však fakty: Odpočet Typovej vysielacej štruktúry Slovenskej televízie k 1. 8. 2004 Každá doba zanecháva za sebou stopu. Táto stopa však môže byť viditeľná iba za predpokladu, že sa ju niekto pokúsi zaznamenať. Od februára 2003 do júna 2004 sa však v Slovenskej televízii udiali veci, ktoré sú v okolitých štátoch nemysliteľné. Verejnoprávna televízia, sanovaná zo štátneho rozpočtu a koncesionárskych poplatkov vedome rezignovala na mapovanie kultúry na Slovensku, významných kultúrnych udalostí a jej jedinou aktivitou je mapovanie úplne okrajových subkultúr. Čo sa stane, ak o niekoľko rokov budú historici a teoretici kultúry pátrať, čo sa vlastne na Slovensku udialo a nebodaj zavítajú do archívu Slovenskej televízie? Nastane desivé a mrazivé prázdno, deformácia historickej kontinuity, na ktorej sa podpisuje mimoriadne ignorantská a povýšenecká filozofia vedenia STV voči kultúre a, žiaľ, aj nečinnosť Rady STV, ktorá sa tak podpisuje pod flagrantné porušovanie zákona o STV a aj elementárnej kultúrno-spoločenskej deformácie. Pretože od koho máme očakávať napĺňanie programovej služby, ak nie od STV? Komerčné televízie však, žiaľ, STV dokázali, že v niektorých prípadoch ju vedia výborne nahradiť. Systémové riešenie to však určite nie je. Stačí sa len pozrieť na znenie Zákona o STV : § 3Poslanie Slovenskej televízie (1)Slovenská televízia je vysielateľom, ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania. (2)Služba verejnosti v oblasti televízneho vysielania podľa tohto zákona je: poskytovanie programovej služby, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti, rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov; rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov. Lepšie sa dá dokumentovať porušovanie zákona o STV na nedodržiavaní tak základného dokumentu Slovenskej televízie, akým nesporne je Typová vysielacia štruktúra na rok 2004, od ktorej sa odvíja aj rozpočet STV. Píšem to s plným vedomím ako člen Rady STV, vediac, že sa na moju výslovnú žiadosť odpočet TVŠ za prvý polrok na rokovanie nakoniec dostane, ale neviem kedy... Po skúsenostiach s termínmi i politicko-záujmovým posudzovaním materiálov v Rade STV si nerobím veľké ilúzie. Nehovorím , že STV nepotrebuje SuperStar, ale potrebuje aj sebareflexiu, a predovšetkým, reflexiu súčasnosti Slovenska a jeho kontextu v súčasnom svete. SuperStar prinesie peniaze možno aj STV (ja to ako člen Rady STV neviem, pretože mi stále chýbajú kvalifikované informácie), ale nikde nie je istota, že tie peniaze pôjdu tam, kam majú ísť – do rozvoja programovej služby. Pretože ak sa mení TVŠ bez vedomia Rady STV, aká je istota, že pri benevolencii Rady STV tie peniaze nepôjdu do ďalších projektov Simona Fullera a im podobným, síce úspešným, ale v podstate bezobsažným a nevýznamnú stopu zanechávajúcim mediálnym magnátom? V prvých šiestich mesiacoch roku 2004 sa Slovenská televízia zamerala na výrobu a vysielanie programov, ktoré zabezpečovali televízii identifikáciu jednotlivých programových okruhov, zvýšenie sledovanosti a podielu na trhu. Správne sa sústredila aj na mladú generáciu, ktorá v prieskumoch jasne dávala najavo, že ju STV nezaujímala. Absentujú však programy, ktoré sú základom plnenia poslania Slovenskej televízie a povinností Slovenskej televízie ustanovených zákonom o Slovenskej televízii, nie sú plne v súlade s vysielaním programovej služby a už vôbec nie v súlade s platnou Typovou vysielacou štruktúrou na rok 2004. Ak sa pozrieme bližšie na vysielanie jednotlivých programových okruhov STV, tak objektívne zistíme nasledujúce nedostatky: Jednotka (STV 1) Vo vysielaní nie je vôbec zaradená typ Senior klub, táto cieľová skupina bola temer vylúčená z komunikácie STV. Vo vysielaní sa neobjavil ani každodenný zahraničný seriál pre mládež. Občiansku publicistiku (Na hrane, na stope, Osudy), zatiaľ iba nedostatočne nahrádza relácia Reportéri, ktorá je však zameraná na širokú cieľovú skupinu s istými prvkami bulvarizácie. Pondelok – chýba typ Promulle Utorok- chýba typ Domáce video, Ukáž čo vieš, utorok je najmarkantnejší príklad nedodržiavania TVŠ Piatok – chýba typ Zahraničný sitcom Nedeľa – chýba typ Varenie Dvojka (STV 2) Vo vysielaní vôbec nie je zaradený každodenný typ Kultúrne noviny, čo je závažný nedostatok napĺňania vysielania programovej služby Slovenskou televíziou. Tu sa prejavuje nedostatočné personálne a odborné zázemie Redakcie spravodajstva. Ďalším nedostatkom je neexistencia schválených náboženských správ, čo vyplýva z nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v Slovenskej televízii a určite to nevyrieši ani schválené „Riaditeľstvo pre medzinárodnú koordináciu tohto typu programov“. Takisto chýba každodenný typ Téma dňa. Utorok– chýbajú typy Filmový týždenník a magazín Golf/Dostihy Streda – chýbajú typy Moto magazín, Adrenalín a Zdravoveda Štvrtok – chýbajú typy relácií o EÚ, Diskusia o 20.00 a Ekonomika Piatok – chýba typ Divadlo Sobota – chýbajú typy Stratené hviezdy, úplne sa stratil vzdelávací blok, typ Vitajte u nás sa rozplynul, Ryby a Halali zanikli Nedeľa – chýbajú typy magazínov o filme, divadle, typ Film a video, Interiér a pod. Tu sa prejavuje nedostatočné personálne a odborné zázemie redakcie publicistiky. To je ba letmá analýza TVŠ 2004, očakávam, že Rada STV sa bude s plnou zodpovednosťou zaoberať, prečo sa STV uberá iným smerom, aký predložila a aký jej bol schválený. Bez vedľajších úmyslov, politických a iných pozadí. Inak sa v Rade STV nič nezmení a ostane politickým klubom nezúčastnených, kopírujúc svojich predchodcov. A na jej profesionálny pohľad netreba ani uznesenie výborov NR SR. Stačí pracovať v zmysle zákona o STV. Možno chcem veľa. Vedenie STV však ide ďalej Verejné oznámenie Branislava Zahradníka, člena manažmentu STV pre vzťahy s verejnosťou o jesennej programovej schéme STV platnej od 6. septembra 2004 ako člen Rady STV považujem za nezodpovedné konanie Slovenskej televízie, nemajúce oporu v zákone o STV. Zmeny sa nedotýkajú iba programových typov, ale sú v rozpore so schválenou typovou vysielacou štruktúrou na rok 2004. O zmenách, ktoré STV evidentne realizuje od septembra, Rada STV nevie nič. SLOVENSKO HĽADÁ SUPERSTAR – tento formát nemá zatiaľ stanovený vysielací deň (je to aj z dôvodu konkurencie, ale Rada STV opäť nie je o ničom, čo sa týka zaradenia, informovaná).BUMERANG – comedy show s Petrom Kočišom, každý utorok o 20.00 na Jednotke – v TVŠ na rok 2004 nemá žiadnu oporu, schváleným typom je zahraničný kriminálny seriál. POHOTOVOSŤ – opätovne nemá vysielací čas. XXL SELECT – opätovne nemá vysielací čas RANNÝ MAGAZÍN – rozšírený vysielací čas každý pracovný deň od 6.00 do 8.00 hod., nie je schválený v TVŠ na rok 2004.VEČERNÍČEK – od septembra v pevnom vysielacom čase denne o 19.15 hod. Ide o závažnú zmenu v posune času vysielania a opäť nemá oporu v TVŠ na rok 2004.XXL – nový vysielací čas – sobota 13:00 – nemá oporu v TVŠ na rok 2004, vysielať sa má NHL, Auto moto a Týždeň v regiónoch.SIMPSONOVCI – vždy o 18:55 – nemá oporu v TVŠ, využíva postavenie Večerníčka, je to parazitovanie a nebezpečná tendencia podsúvať deťom v čase, na ktorý sú zvyknutí, niečo iné, ako očakávajú.KRIŽOVATKY MEDICÍNY – 44 dielny rodinný seriál, pracovné dni 15:55 – opäť hrubé porušenie TVŠ na rok 2004 – schválený je typ STV talkshow.SPRÁVNA PÄŤKA – 143 dielny mládežnícky seriál, pracovné dni 16:45 – TVŠ na rok 2004 o ničom takom ani nesníva.Romantické mini série – každú nedeľu o 13:30, stále mám ten hlúpy pocit, že toto určite nie je schválený typ Ľudové piesne.Typová vysielacia štruktúra nie je dogma. Konkurencia je tvrdá (aj keď boj STV proti TV Markíza a JOJ má svoje limity a môže sa veľmi rýchlo obrátiť proti samotnej STV) a zmeny sú potrebné. O zmenách však má byť Rada STV informovaná, má ich schváliť v dostatočnom predstihu. Ak ich dostane 10 dní pred realizovaním zmien, je to zbytočné. Potom je namieste otázka, načo je Rada STV? Nemajú jej členovia záujem o dianie v STV, nemajú záujem byť tými, ktorí dohliadajú na dodržiavanie zákona o STV a plnení úloh, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú z osobitných predpisov? Namieste je aj otázka, či toto vedenie STV má záujem spolupracovať s Radou STV. Potom musí Rada STV prehodnotiť množstvo schválených dokumentov a takisto aj svoj vzťah k vedeniu STV a predovšetkým ku generálnemu riaditeľovi STV. Ešte pred svojim zvolením za člena Rady STV som napísal, že projekt riadenia a predovšetkým jeho neodborná realizácia bez odhadu rizík bude štát (teda nás, daňových poplatníkov) stáť do troch rokov 2 miliardy korún. Mýlil som sa – bude to viac. Na záver chcem iba jemne podotknúť, že neľahko sa kritizuje spoza počítača, a je tiež pravdou, že iné je mať zodpovednosť za túto firmu ako člen najvyššieho kontrolného orgánu Slovenskej televízie. Autor je člen Rady STV.

STV: REALITY SHOW LOH

Načo je nám SuperStarl, keď by stačilo urobiť TV formát zo spôsobu podávania informácií zo strany STV pre verejnosť i Radu STV. Scenáristu už majú. A možno by aj Simon Fuller formát kúpil, ktovie? Klasika z Twin Peaks vraví, že sovy nie sú tým , čím sa javia. Čo hovorí vedenie STV ústami Richarda Rybníčka (respektíve komunikačného odborníka Doktora Záhradníka) o LOH v Aténach je niečím podobným. Už v minulosti sa Richard Rybníček sťažoval na somnabuliu (či čo to bolo), keď si mal spomenúť na nákup a cenu za virtuálne štúdio. To isté v zelenom sa deje pri informáciách pri právach za LOH 2004 (viď monitoring o LOH 2004). Vedenie STV hádam nemá čo skrývať. Nie je dôvod na manipulácie s číslami. Celá Reality show a la STV okolo futbalu a LOH bola asi umelo vyvolaná s presným cieľom. Odpútať pozornosť všetkých od kauzy Miluj blížneho svojho a takisto skrytého nákupu investícií v rámci nákupu „licencií“ na vysielanie LOH. 2004. Zopár faktov nezaškodí: Olympiáda v Sydney v roku 2000 vyšla STV so 16-členným štábom spolu na 40 miliónov korún. Vysielacie práva stáli vtedy 390-tisíc dolárov. LOH v Aténach budú stáť s 30-členným štábom spolu cca 50 miliónov korún, z toho vysielacie práva sú 500-tisíc dolárov. Vzhľadom na všeobecný rast cien a nákladov, ako aj takmer dvojnásobný počet členov štábu to nebude až tak veľký nárast. Skutočné dôvody spôsobu prezentácie a propagácie vysielania LOH treba hľadať asi niekde inde. Nákup technologických zariadení v hodnote cca 28 mil. Sk pre „potreby“ LOH poskytoval výbornú možnosť obísť výberové konanie z dôvodu časovej tiesne. Nehovoriac o tom, že rada STV o tom nič nevedela. A to, podľa starého Zákona o STV, mala predložiť investičný plán. Nemáme ten rozpis k dispozícii, v rozpočte je len predpoklad nákladov na investície vo výške 217.332.500,- (mimorozpočtové!), pričom sa počíta o spolupráci s bankou (žiadne info pre Radu STV), dodávateľské úvery (žiadne info pre Radu STV) a predaj majetku (čiastkové info pre Radu STV, bez koncepčného riešenia – čo s areálom Mlynskej doliny a čo s novým sídlom STV – vrátim sa k tomu v článku CELAM´S CONSPIRACY THEORY № možno na svojom blogu; možno na Mediaportále). A to sa plánuje ešte tento rok aj kúpa prenosového vozu, ktorý bude slúžiť predovšetkým na športové a spravodajské priame prenosy. Neviem si predstaviť čo nám bude vedenie predkladať, keď to nemá explicitne uvedené v Zákone o STV. Ešte niektoré maličkosti k LOH 2004: USD kurz NBS Cena práv LOH v USD v SKK VII/2000 45,179 390 000 17 619 810 VII/2004 32,492 500 000 16 246 000 Rozdiel 12,687 -110 000 1 373 810 Napriek vyššej cene práv na LOH 2004 sú náklady STV na nákup práv nižšie ako boli v roku 2000 Rast ceny televíznych práv (v USD) ZIMNÉ OLYMPIJSKÉ HRY: 1998 (Nagano): 375 000 000 (CBS) a 72 000 000 (EBU) 2002 (Salt Lake City): 545 000 000 (NBC) a 120 000 000 (EBU) 2006 (Turín): 613 000 000 (NBC) a 135 000 000 (EBU) 2010 (Vancouver): 820 000 000 (NBC) LETNÉ OLYMPIJSKÉ HRY: 2000 (Sydney): 715 000 000 (NBC) a 350 000 000 (EBU) 2004 (Atény): 793 000 000 (NBC) a 394 000 000 (EBU) 2008 (Peking): 894 000 000 (NBC) a 443 000 000 (EBU) 2012 (neurčeno): 1 181 000 000 (NBC). Zdroj: M & M Na záver iba toľko: Ostatne, som toho názoru, že Kartágo musí byť zničené. tlačiť diskusia späť súvisiace články: - Kauza LOH – monitoring KAUZA LOH – MONITORING Peter Malec 12.07.2004 16:46 (mk) ČTK V Európe práva na prenosy do roku 2008 licenciu drží Európska vysielacia únia (EBU), ktorá napríklad za práva na tohtoročné letné olympijské hry v Aténach zaplatila 394 miliónov dolárov. Majiteľ práv na olympiády v rokoch 2010 a 2012 pre Európu ešte nie je známy. Príjmy z vysielacích práv sú v súčasnosti najdôležitejším zdrojom financií Medzinárodného olympijského výboru. STV: Odpovede z obrazovky (22. týždeň) v 62. vydaní z 30. mája 2004 hovoril GR STV v Odpovediach z obrazovky o najskôr o kauze Miluj blížneho svojho a v 9 minúte o zmluve, ktorú podpísalo bývalé vedenie STV na LOH a sume 83 mil. SKK. Mediaportál, 31.05.2004 09:48 (st) Za práva na športové prenosy zaplatila STV tento rok 120 miliónov, pričom viac ako 83 miliónov korún išlo za práva na Letné Olympijské hry. SME: Olympiáda bude na STV aj 13 hodín denne (hr) MIRKA KERNOVÁ [4. 6. 2004] BRATISLAVA – Blížiaci sa európsky futbalový šampionát Slovenská televízia vysielať nebude, letným olympijským hrám však venuje mimoriadny priestor. Samotný predseda Slovenského olympijského výboru František Chmelár pre SME povedal, že prenosov z olympiády v Aténach bude až "zbytočne veľa". Slovenská televízia počas viac ako dvoch týždňov venuje hrám denne až 13 hodín. Za vysielacie práva zaplatí vyše 82 miliónov korún. "Aj nám sa to zdá veľa, ale podmienky sa dohodli ešte za predchádzajúceho manažmentu," povedal Branislav Záhradník z vedenia STV. Keby to záležalo na terajšom vedení STV, určite by bol rozsah vysielania menší. "Pokrývali by sme to iným spôsobom. Vytypovali by sme tie najzaujímavejšie športové podujatia. Nemali by sme taký maratón ako teraz – s malými prestávkami od 7. hodiny rannej takmer do polnoci," povedal Záhradník. "Čo sa týka naplánovaného programu vysielania, sme spokojní. Prenosy z olympijských hier sú v pomerne širokom rozsahu," hovorí Chmelár. STV vysiela do Atén 30-členný štáb a jej druhý program sa počas hier stane takmer výhradne športovým kanálom. "Veľmi nás to zaťaží personálne, technicky, organizačne. Budeme mať takmer prázdnu celú športovú redakciu," hovorí Záhradník. Zisky z reklamy podľa STV nebudú zďaleka také, aké boli počas majstrovstiev sveta v hokeji, keď niektoré prenosy sledovala takmer polovica populácie. "Atraktivita pre reklamných klientov sa nedá porovnávať," povedal Záhradník. "Úspechom bude, ak sa nám podarí zarobiť štvrtinu nákladov." STV: Odpovede z obrazovky (23. týždeň) GR STV v 63. vydaní zo 6. júna 2004 sa opäť vyjadroval k LOH, pričom uviedol, že celá olympiáda bude STV stáť viac ako 80 mil. Sk a zároveň dodal, že STV vysiela do Atén viac ako 30 členný štáb, čo sú ďalšie obrovské náklady... Rada STV: Zápis z rokovania Rady STV zo 14. 6. 2004 Bod 9. Rámcová správa o stave a činnosti STV ...Pokiaľ ide o prenosy z olympiády v Aténach, GR STV konštatoval, že Slovenská televízia počas viac ako dvoch týždňov venuje hrám denne až 13 hodín. Za vysielacie práva zaplatí vyše 82 miliónov korún. Je to veľa, ale podmienky sa dohodli ešte za predchádzajúceho manažmentu. Keby to záležalo na terajšom vedení STV, určite by bol rozsah vysielania menší. STV by to pokrývala iným spôsobom. Vytypovali by tie najzaujímavejšie športové podujatia. Nemali by taký maratón ako teraz – s malými prestávkami od 7. hodiny rannej takmer do polnoci. STV vysiela do Atén 30-členný štáb a jej druhý program sa počas hier stane takmer výhradne športovým kanálom. STV veľmi zaťaží personálne, technicky a organizačne. Zisky z reklamy podľa STV nebudú zďaleka také, aké boli počas majstrovstiev sveta v hokeji, keď niektoré prenosy sledovala takmer polovica populácie. Atraktivita pre reklamných klientov sa však nedá porovnávať. Úspechom bude, ak sa STV podarí zarobiť štvrtinu nákladov. SME: STV skreslila sumu za olympiádu (28. 6. 2004) BRATISLAVA – Sumu, ktorú STV zaplatí za vysielacie práva na olympijské hry v Aténach, jej riaditeľ Richard Rybníček zrejme značne nadhodnotil. Keď pred majstrovstvami Európy vo futbale vysvetľoval, prečo ich STV nebude vysielať, tvrdil, že televízia nemá 22 miliónov korún, ktoré chce majiteľ licencie, lebo už zaplatila 82 miliónov korún za olympiádu. Podľa informácií denníka SME však za vysielacie práva na aténske hry zaplatila menej ako 500-tisíc dolárov – teda asi 16,5 milióna korún. Rybníček aj Rade STV povedal – podľa zápisnice – že "za vysielacie práva zaplatí STV vyše 82 miliónov korún". Vysielacie práva a celkové náklady na vysielanie nie sú to isté. Zrejme mal teda na mysli celkovú sumu, ktorá zahŕňa aj poplatky za prenos signálu, linky, komentátorské miesta, náklady na štáby, ubytovanie, prepravu. Sumu 82 miliónov korún však skresľujú aj investície do majetku. "Kupujeme technické zariadenia, rádovo v miliónoch, pre olympiádu," povedal šéf športu v STV Andrej Miklánek. Musí sa vraj kúpiť digitálna réžia, nové kamery, osvetlenia štúdia a iné zariadenia. Televízii však po podujatí zostanú a bude ich používať ďalej. Držiteľom licencie je spoločnosť EBU. Marc Joerg, zodpovedný za športové práva, SME povedal, že presné sumy za ich nákup prezradiť nemôže – urobiť tak môže iba STV. Televízia sa však odvoláva na obchodné tajomstvo a sumu chce zverejniť, iba ak EBU pošle oficiálne povolenie. Olympiáda v Sydney v roku 2000 vyšla STV so 16-členným štábom spolu na 40 miliónov korún. Vysielacie práva stáli vtedy 390-tisíc dolárov. Je pravdepodobné, že grécka olympiáda, kam sa chystá 30-členný štáb a televízia tam bude mať aj svoje vlastné vysielacie štúdio, ktoré v Austrálii nebolo, bude podstatne nákladnejšia. Branislav Záhradník z vedenia STV povedal, že televízia nemohla odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavrelo bývalé vedenie, ktoré rátalo aj s nákladným štúdiom priamo v dejisku hier. "Tento projekt bude pre nás stratový," povedal. Technika STV však poslúži podľa Miklánka i na prenos olympijského futbalového turnaja na Kréte, ktorý pôjde do sveta a STV na tom slušne zarobí. Sledovanosť futbalových Majstrovstiev Európy, ktoré STV na poslednú chvíľu napokon získala za menej ako 8 miliónov korún, podľa riaditeľa UEFA pre styk s verejnosťou Wiliama Gaillarda prekonáva v Európe všetky očakávania. Pre televízie to spravidla znamená aj rast príjmov z reklamy. (rk) SME: Ad STV skreslila sumu za olympiádu 28. 6.) (1. 7. 2004) V kauze "olympiáda a STV" nesedí takmer nič, okrem faktu, že bude v Aténach. Poďme však od začiatku. Európska vysielacia únia (EBU) nie je vlastníkom licencie, ale práva na vysielanie olympiády kúpila od Medzinárodného olympijského výboru (MOV) pre všetkých svojich členov, medzi ktorých patrí aj STV a Slovenský rozhlas. (Ak by EBU mala licenciu, potom aj STV by bola spoluvlastníkom tejto licencie a nemusela by platiť vôbec nič!) Konečný poplatok za možnosť vysielať to-ktoré podujatie v tej-ktorej televízii či rozhlase sa vypočítava takto: celková suma, ktorú zaplatila EBU vlastníkovi vysielacích práv, sa rozráta na všetkých jej členov, ktorí majú záujem o daný program, pričom sa do úvahy berie veľkosť teritória (počet koncesionárov), ekonomická sila krajiny (HDP) a ďalšie faktory. Čo sa týka tvrdenia vedenia STV, že nie je možné zverejniť náklady na vysielanie z LOH v Aténach, chcem zdôrazniť, že EBU nie je žiadna súkromná firma a STV je povinná údaje i ekonomického charakteru (ako jej riadny člen) poskytnúť verejnosti . Rovnako nie je pravda, že by predchádzajúce vedenie podpísalo nejakú zmluvu o olympijských hrách v Aténach 2004, ako to tvrdí svorne Rybníček so Záhradníkom. Takúto zmluvu mohol podpísať len Rybníček, pretože náklady na vysielaciu licenciu (cena, ktorú EBU zaplatila MOV), ako i celkový podiel STV na tejto licencii totiž v čase, keď som bol šéfom STV, nemohol byť ešte známy. Pritom Rybníček mal plné právo túto zmluvu nepodpísať, a teda nezavádzať verejnosť rečičkami, že je viazaný nejakou "starou zmluvou" či dajakou opciou vysielacích práv. Ak by nepodpísal zmluvu, tak v takom prípade by EBU najprv ponúkla podiel na právach komerčným staniciam v tej istej krajine (ako v prípade Euro 2004) a keby ani potom nepochodila, tak by podľa platných noriem tieto náklady pomerným spôsobom rozúčtovala na tých členov, ktorí – na rozdiel od Rybníčkovej STV – považujú olympiádu za vec verejnej služby, teda i za národnú a štátnu reprezentáciu. Ostatne niet nič jednoduchšie, ako požiadať generálneho riaditeľa STV, aby zmluvu s podpisom bývalého ústredného riaditeľa alebo jeho štatutárnych zástupcov ukázal verejnosti... Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že bývalé vedenie plánovalo nákladné štúdio v dejisku hier, prípadne, že uzavrelo v tomto smere nejakú zmluvu. (A keď už sme pri plánoch – nevšimol som si, že by Rybníček kedykoľvek predtým rešpektoval akýkoľvek plán bývalého vedenia – počet pracovníkov, vysielacia štruktúra atď. – ale "iné" veci s právnou pokorou preberá...) Ani jedna "stará zmluva" neexistuje a ak je nejaký zmluvný záväzok v tejto veci, potom ho opäť podpísal Rybníček. Šéf PR STV by mal zvažovať slová, ktoré povie verejnosti! A naostatok: Ak sa náklady na olympiádu vyšplhali do výšky 82 mil. korún aj vďaka financiám do investičného majetku (kúpa technických zariadení, bez ktorých by sa STV pri nedostatku finančných prostriedkov mohla zaobísť atď.), potom by bolo zaujímavé vedieť, či olympiáda neslúži len ako zámienka na obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní – paragraf o časovej tiesni – čo nebezpečne zaváňa korupciou. V tomto svetle sa mi aj Rybníčkov argument, že vďaka olympiáde a bývalému vedeniu nemá peniaze na plnohodnotné vysielanie Euro 2004, zdá prinajmenšom podozrivý. MILAN MATERÁK, ústredný riaditeľ STV v rokoch 1998 – 2002 mediaportál: STV – Tvrdenie, že Materák o LOH v Aténach nič nevie, je holý nezmysel mediaportal, 01.07.2004 15:20 (vz) Zo skreslenia sumy za Letné olympijské hry (LOH) v Aténach obvinil vo svojom vyhlásení verejnoprávnu televíziu jej bývalý šéf Milan Materák. Uvádza, že nie je pravdou, že by predchádzajúce vedenie podpísalo nejakú zmluvu o olympijských hrách Atény 2004. Takúto zmluvu podľa Materáka mohol podpísať iba súčasný riaditeľ STV, Richard Rybníček. Ako pre Mediaportál uviedol člen manažmentu STV pre komunikáciu s verejnosťou Branislav Zahradník, EBU uzavrela s Medzinárodným olympijským výborom (MOV) práva na LOH v Aténach dohodou z 29. augusta 2002, teda za Materákovho pôsobenia v televízii. „V tejto chvíli nechceme nijako komentovať vyjadrenia pána Materáka. Sú tu preukázateľné doklady o tom, že sem prišli faktúry za olympijské hry, ktoré televízia čiastočne za jeho éry aj uhradila. To znamená, že tvrdiť, že on nič o Aténach nevie, je holý nezmysel,“ povedal Zahradník. Na otázku, ako to bolo v prípade zmluvy, ktorá počíta s nákladným štúdiom v dejisku olympijských hier Zahradník odpovedal, že za šéfovania Materáka boli vystavené objednávky na štúdio v Aténach, ktoré do televízie prišli. „Možno to nepodpísal fyzicky on, ale to v tejto chvíli nie je podstatné. Podstatné je, že televízia urobila za minulého manažmentu úkony, ktoré smerovali k objednaniu televízneho štúdia, ktoré bude mať v Aténach. Mali sme možnosť stornovať objednávky, ale už za cenu, že všetko to, čo televízia do toho dala, by sa nevrátilo a bola by to čistá strata,“ ukončil Zahradník. STV však aj naďalej odmieta zverejniť sumu, ktorú zaplatila za vysielacie práva za LOH. Podľa Zahradníka v STV trvajú na tom, že je to predmetom obchodného tajomstva. „Máme to potvrdené, zmluva medzi Medzinárodným olympijským výborom a EBU má v záhlaví, že je to tajná zmluva a my ako členská televízia EBU toto musíme dodržať, to znamená sumu za práva nemôžeme zverejniť,“ uviedol Zahradník. V denníku Sme sa píše, že Marc Joerg z EBU, zodpovedný za športové práva, pre denník uviedol, že presné ceny za nákup práv môže prezradiť iba verejnoprávna televízia. „Naše stanovisko je definitívne v tom, že táto suma sa nemôže zverejniť a ak pán z EBU mal záujem, tak mohol oficiálnou cestou požiadať STV, aby sa doložka k zmluve nepovažovala za tajnú. V tom prípade by STV s tým nemusela mať problém,“ argumentoval Zahradník. Náklady na projekt vysielania Atén zverejní televízia podľa neho až po olympiáde. mediaportál: Náklady na OH už len 50 miliónov korún 06.07.2004 16:59 (cz) Náklady Slovenskej televízie (STV) na zabezpečenie prenosov Letných olympijských hier (OH) v Aténach klesnú z 82 miliónov na cca. 50 miliónov korún, uviedol to na dnešnom zasadnutí Rady STV generálny riaditeľ televízie Richard Rybníček. Ako informoval radu, televízia sa rozhodla nezakúpiť technológie pre prenosy z OH. Rada v tejto súvislosti poverila Dozornú komisiu STV kontrolou zmlúv týkajúcich sa zabezpečenia prenosov STV s cieľom identifikovať osoby, ktoré predmetné zmluvy podpísali. Ako uviedol generálny riaditeľ, všetky zmluvy boli podpísané pred príchodom nového manažmentu. Súčasné vedenie podľa Rybníčka žiadne nové zmluvy nepodpísalo. Na dnešnom zasadnutí rady sa zúčastnil aj režisér Dušan Hudec, ktorý radu požiadal, aby dostal priestor vysvetliť niektoré informácie, ktoré odzneli v súvislosti s jeho osobou na predchádzajúcich zasadnutiach. Predseda Rady STV Miroslav Kollár v súvislosti s oneskoreným odvysielaním dokumentu Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho podal podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu, či televízia týmto spôsobom neporušila zákon. Otázkou sa rada bude zaoberať, až bude mať k dispozícii stanovisko licenčnej rady. V súvislosti s požadovanou informáciou o nákladoch na licencované programy Slovensko hľadá SuperStar a Svadba snov uviedol generálny riaditeľ STV, že spolu stáli licencie na oba programy 4,7 mil. Sk. Vzhľadom na nevyjasnenosť oprávnenia rady oboznamovať sa s obsahom zmlúv, obsahujúcich klauzulu o obchodnom tajomstve, si rada dá vypracovať právne stanoviská, ktoré majú objasniť, či rada má v kompetencii si tieto informácie vyžiadať a aká je povinnosť Slovenskej televízie pri zverejňovaní takýchto zmlúv aj smerom k verejnosti, keďže narába s verejnými prostriedkami. Na základe právneho výkladu sa touto otázkou bude zaoberať na najbližšom rokovaní rady. Rada STV dnes taktiež schválila odmenu generálnemu riaditeľovi vo výške 30 percent mzdy za prvý polrok 2004.

AD: VEREJNOPRÁVNOSŤ NEMÁ DEFINÍCIU

Na články v novinách vraj ako členovia Rady STV nebudeme reagovať, ale na svete sú oficiálne tvrdenia člena manažmentu televízie Branislava Záhradníka, že "nikde nezadefinoval, čo je verejnoprávny formát“. STV chce byť úspešná na reklamnom trhu a v sledovanosti. Nikto neupiera snahu STV o to, aby bola na trhu úspešná a pobila sa o reklamný koláč. Naopak, je to chvályhodné, pokým si bude plniť svoje základné funkcie. Tvrdenia pána Záhradníka (a tým aj generálneho riaditeľa) sú v príkrom rozpore s poslaním STV. Mám pocit, že vedenie STV naozaj nepozná ani znenie Zákona o STV (predovšetkým o verejnej programovej službe, presnú definíciu toho, čo má vysielať a čo má vyrábať). Existujú aj ďalšie právne záväzné dokumenty, akými je Typová vysielacia štruktúra na rok 2004 a Rozpočet STV na rok 2004, ktoré, ale vedenie, alebo pán Záhradník ešte nevideli, pretože sa sčasti ignorujú. Týka sa to hlavne Typovej vysielacej štruktúry na rok 2004, ktorú STV nedodržiava pri jednotlivých typoch programov (predovšetkým tých, ktoré sú o verejnej programovej službe). Stále považujem, po zverejnení obzvlášť nízkej sumy za nákup licencií na programy Svadba snov a SuperStar, za absolútne nevyhnutné, aby Rada STV mala možnosť poznať nielen túto sumu, ale PODMIENKY, ktoré sú určujúce pre hospodárnosť takej operácie , jej transparentnosť a efektivitu. Ako daňový poplatník a predovšetkým platiteľ koncesionárskych poplatkov zbožňujem predstavu úverovať verejnoprávne chcenie návratnosti investície SuperStar. Navyše ma fascinuje predstava ako komerčné televízie pasívne pozerajú s otvorenými ústami na STV a nič nerobia. To zaváňa neznalosťou trhu a adorovaním dynamickej STV. Ako člen Rady STV dôverujem vedeniu STV, ale vždy som sa držal zásady dôveruj, ale preveruj. Momentálne nemám v rukách žiadne nástroje na to, aby som vôbec mohol niektoré úkony ako člen Rady STV vykonávať. Naopak – verejnosť sa po zasadnutiach rady STV napokon dozvie viac, a to aj bez záväzkov k mlčanlivosti.

POWERBREAKY: K REKLAME SA OPÄŤ VRÁTIME PO KRÁTKOM HOKEJI

Pobúrené reakcie divákov na prenos zápasu MS v hokeji medzi SR a USA sú oprávnené. Myslím si, že verejnoprávna televízia by mala pri športových prenosoch myslieť hlavne na diváka. Zápas SR – USA bol z hľadiska diváka utrpením LIVE. Nielen pre kvalitu moderovania, to je úplne iná kapitola, ale pre nepochopenie kontinuity zážitku diváka počas prenosu. Množstvo vecí tak unikalo, nedozvedeli sme sa, čo sa deje po skončení hry (a dialo sa). V tejto súvislosti ma prekvapuje nekompetentosť predsedníčky Rady pre vysielanie a retransmisiu Valérie Agócs. Podľa jej svojrázneho výkladu Zákona o vysielaní a retransmisii sú všetky prenosy zo všetkých športových podujatí nezákonné – mala by sa zakázať futbalová liga, hokejová liga, Liga majstrov, prenosy F 1 vo vysielaní slovenských televízií, pretože všade sú "plagáty a reklamné plochy " Reagujem tak na informácie, že: Sťažnosti proti power-breakom sa objavili už minulý rok, zaoberala sa nimi aj licenčná rada. Zhodla sa však, že nejde o porušenie zákona práve preto, že hra je prerušená. "Medzinárodná hokejová federácia reklamné prestávky zaradila do pravidiel hry, do každej tretiny ich možno zaradiť až štyrikrát," povedala predsedníčka rady Valéria Agócs. "Radšej nech je tam platená reklama, ako by sa mala objavovať skrytá reklama, ktorá je zakázaná." Na mysli mala plagáty a reklamné plochy, ktoré sú rozvešané po celej hale. Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) súhlasila so zaradením reklamy počas vysielania hokejových zápasov na MS, ktoré prináša verejnoprávna televízia. Ako pre Mediaportál uviedla predsedníčka rady Valéria Agócs, RVR umožnila vysielanie platenej reklamy v komerčných prestávkach z dôvodu, že čas na ne vyhradila Medzinárodná hokejová federácia. V prípade, že by nebolo umožnené vysielanie platenej reklamy, mohlo by v komerčných prestávkach s množstvom záberov na logá sponzorov, prísť k odvysielaniu skrytej reklamy, dodala Agócs. Mimochodom, IIHF stanovuje 4 powerbreaky počas jednej tretiny. Sú predom ohlásené, ale STV tieto powerbreaky síce aj dodržuje, ale pridáva si vlastné. STV takisto striktne nedodržuje počet povolených powerberakov v jednej tretine (príkladom je zápas SR – USA). Na druhej strane sú oprávnené aj potreby vyšších príjmov STV z reklamy. Ozaj, prečo teda STV radšej nevyužíva SplitScreen reklamu (väčšia časť obrazovky so zvukom patrí reklame a menšia vľavo hore zobrazuje dianie na ľade)? Technologicky je STV na to vybavená. Aj pre inzerentov to môže byť zaujímavejšie a divák nepríde o to najpodstatnejšie – o hokej. Inak môžu komentátori kľudne hovoriť : "A k reklame sa opäť vrátime po krátkom hokeji." Autor je člen Rady STV.

LEGISLATÍVNE MINIMUM

Zákon o Slovenskej televízii Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Postavenie a poslanie Slovenskej televízie § 1 Predmet úpravy Tento zákon upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a jej orgánov a hospodárenie a financovanie Slovenskej televízie. § 2Postavenie Slovenskej televízie (1) Slovenská televízia je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania. (2) Slovenská televízia je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. § 3Poslanie Slovenskej televízie (1) Slovenská televízia je vysielateľom,[1]) ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania. (2) Služba verejnosti v oblasti televízneho vysielania podľa tohto zákona je poskytovanie programovej (3) služby2), ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti, rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov. (4) Programovú službu[2]) Slovenskej televízie tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, žánrovo rôznorodé programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré a) sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a environmentálnej zodpovednosti obyvateľov Slovenskej republiky, b) poskytujú z diania v Slovenskej republike i v zahraničí nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie pre slobodné utváranie názorov, c) rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov, d) utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti. § 4 Úlohy Slovenskej televízie (1) Slovenská televízia vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť a nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby1) previesť zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. (2) Slovenská televízia chráni a rešpektuje nezávislosť jej programových pracovníkov a spolupracovníkov v súlade so štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie televízie ( § 8 ods. 1 písm. d). (3) Slovenská televízia poskytuje archívne dokumenty z oblasti televízneho vysielania, ktoré vznikli pred 1. júlom 1991, iným právnickým osobám na vysielanie alebo na vznik nových diel. Podmienky poskytovania archívnych dokumentov schvaľuje na návrh generálneho riaditeľa Rada Slovenskej televízie. § 5Činnosť Slovenskej televízie (1) Hlavná činnosť Slovenskej televízie je a) vysielanie2) televíznej programovej služby na dvoch celoplošných terestriálnych okruhoch,[3]) b) zabezpečovanie tvorby, výroby a nákupu programov a ich šírenia, c) vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme,[4]) d) vysielanie teletextu, e) zabezpečovanie regionálneho vysielania prostredníctvom televíznych štúdií; regionálne vysielanie každého televízneho štúdia musí vyvážene obsahovať príspevky z celého územia jeho pôsobnosti, f) vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Slovenská televízia samostatné organizačné zložky, g) zohľadňovanie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín vo vysielaní, [5]) h) poskytovanie priestoru činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností[6]) vo vysielaní, i) uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania, j) poskytovanie vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy podľa osobitných predpisov,[7]) k) poskytovanie potrebného vysielacieho času štátnym orgánom na výzvy v krízových situáciách a na iné dôležité oznámenia určené verejnosti, [8]) l) zabezpečovanie činnosti archívu Slovenskej televízie,[9]) m) zabezpečovanie ochrany diel a umeleckých výkonov podľa osobitného predpisu,[10]) n) zúčastňovanie sa na činnosti medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vysielania. (2) Slovenská televízia vysiela reklamu a sponzorované programy podľa osobitného predpisu.[11]) (3) Slovenská televízia preberá do archívu Slovenskej televízie archívne dokumenty z oblasti televízneho vysielania, ktorých je pôvodcom, ochraňuje a sprístupňuje ich a umožňuje k nim prístup. Slovenská televízia poskytuje kópie archívnych dokumentov z oblasti televízneho vysielania za úhradu. § 6 Podnikanie Slovenskej televízie (1) Slovenská televízia je oprávnená vykonávať len takú podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom jej hlavnej činnosti a ktorá nesmie ohroziť plnenie jej poslania podľa § 3 a jej hlavnej činnosti podľa § 5. Prostriedky získané z podnikateľskej činnosti používa Slovenská televízia na vykonávanie svojej hlavnej činnosti. (2) Slovenská televízia je s výnimkou uvedenou v odseku 3 oprávnená podieľať sa na založení obchodnej spoločnosti alebo sama založiť obchodnú spoločnosť, zúčastňovať sa na podnikaní obchodnej spoločnosti alebo sa stať jediným spoločníkom alebo akcionárom obchodnej spoločnosti, ak predmet podnikania tejto obchodnej spoločnosti súvisí s poslaním a hlavnou činnosťou Slovenskej televízie a ak Slovenská televízia touto majetkovou účasťou účinnejšie využije svoj majetok na plnenie svojich úloh. (3) Slovenská televízia nie je oprávnená uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve,12) ani sa zúčastňovať na obchodovaní obchodnej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením13) ani takéto spoločnosti zakladať. Orgány Slovenskej televízie § 7 Orgány Slovenskej televízie sú: a) Rada Slovenskej televízie, b) Dozorná komisia Slovenskej televízie, c) generálny riaditeľ. Rada Slovenskej televízie § 8 Pôsobnosť rady Slovenskej televízie (1) Rada Slovenskej televízie (ďalej len „rada“) a) dohliada na dodržiavanie tohto zákona a plnenie úloh, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú z osobitných predpisov, 7) b) volí a odvoláva generálneho riaditeľa a určuje mu odmenu, pričom súhrn ročných odmien nesmie presiahnuť sumu ročnej mzdy, c) vyjadruje sa k vymenovaniu najviac dvoch štatutárnych zástupcov generálneho riaditeľa, d) schvaľuje štatút Slovenskej televízie, štatút Dozornej komisie Slovenskej televízie (ďalej len „dozorná komisia“), organizačný poriadok Slovenskej televízie, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie podľa § 4 ods. 2 a podmienky poskytovania archívnych dokumentov podľa § 4 ods. 3, e) schvaľuje dlhodobé plány a koncepcie rozvoja programovej služby Slovenskej televízie predkladané generálnym riaditeľom podľa § 17 ods. 3 písm. a) a b), prerokúva a schvaľuje po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie návrh rozpočtu Slovenskej televízie, účtovnej závierky ako aj návrh na použitie rezervného fondu, f) prerokúva po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie výročnú správu o činnosti Slovenskej televízie predloženú generálnym riaditeľom, g) schvaľuje po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie návrhy na podnikateľské zámery podľa § 6 ods. 2 a návrhy na združovanie prostriedkov podľa § 20 ods. 8, h) schvaľuje po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie návrh generálneho riaditeľa na využívanie reklamného vysielacieho času Slovenskej televízie 11) ako celku v spolupráci s externou spoločnosťou, ako aj návrh postupu generálneho riaditeľa na výber tejto spoločnosti, i) schvaľuje po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie návrh generálneho riaditeľa na prevod vlastníctva nepotrebnej nehnuteľnosti alebo hnuteľného majetku, ktorého obstarávacia cena bola vyššia ako 500 000 Sk a zostatková hodnota vedená v účtovníctve podľa osobitného predpisu14) je vyššia ako 300 000 Sk, nájom nehnuteľnej veci na čas dlhší ako jeden rok alebo na neurčitý čas a zabezpečenie záväzku zriadením záložného práva alebo zabezpečením záväzku prevodom zabezpečovacieho práva15) k nehnuteľnej veci, j) poveruje dozornú komisiu kontrolou hospodárenia Slovenskej televízie alebo nakladania s jej majetkom, k) prijíma uznesenia k zisteniam, návrhom a stanoviskám dozornej komisie, l) prerokúva rade adresované sťažnosti a iné podnety na činnosť Slovenskej televízie a jej orgánov vo vzťahu k tomuto zákonu, m) rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podľa osobitného zákona.16) (2) Rada je povinná predložiť Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) každoročne do 30. apríla správu o jej činnosti, činnosti komisie a výročnú správu o činnosti Slovenskej televízie v predchádzajúcom kalendárnom roku. (3) Rada spolupracuje s Radou pre vysielanie a retransmisiu v otázkach týkajúcich sa dodržiavania povinností Slovenskej televízie ustanovených osobitným predpisom.1) § 9 Zloženie rady (1) Rada má 15 členov. (2) Pätnásť členov rady volí národná rada z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady; návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému výboru národnej rade poslanci alebo právnické osoby podľa osobitného predpisu17) pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. 18) § 10 Členstvo v rade (1) Za člena rady možno zvoliť alebo navrhnúť štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 25 rokov, má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu a je bezúhonný. (2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. (3) Funkcia člena rady je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády Slovenskej republiky, štátneho tajomníka, vedúceho služobného úradu ministerstva, predsedu (vedúceho) ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy, člena Rady pre vysielanie a retransmisiu,19) člena orgánov Slovenského rozhlasu20) a s pracovnoprávnym alebo iným právnym vzťahom k Slovenskej televízii. Toto obmedzenie sa vzťahuje aj na osoby blízke21) členovi rady. Funkcia člena rady je nezlučiteľná aj s funkciou v orgánoch štátnej správy, s funkciou v orgánoch vyšších územných celkov, s funkciou starostu (primátora), s funkciou prokurátora, s funkciou sudcu a s funkciou sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. (4) Člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech. (5) Člen rady nesmie byť vysielateľom programovej služby alebo prevádzkovateľom retransmisie,22) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo zamestnancom týchto osôb, ani v tejto oblasti podnikať; toto obmedzenie sa vzťahuje aj na osoby blízke21) členovi rady. Ďalej člen rady nesmie byť vydavateľom periodickej tlače,23) prevádzkovateľom tlačovej agentúry, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgán, kontrolného alebo dozorného orgánu takýchto osôb, byť majiteľom, spolumajiteľom ani štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu osoby, ktorá poskytuje služby súvisiace s výrobou programov, s reklamou a s propagáciou, technickým zabezpečením vysielania programovej služby a prevádzkovania retransmisie, s výrobou alebo distribúciou audiovizuálnych diel, zvukových záznamov alebo zvukovo-obrazových záznamov. (6) Člen rady je povinný bezodkladne písomne oznámiť predsedovi rady každú zmenu skutočností podľa odsekov 2 až 5. (7) Pri výkone funkcie člena rady je člen rady povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by sa uprednostnil osobný záujem pred záujmom verejným. Členstvo v rade je nezastupiteľné. § 11 Funkčné obdobie člena rady (1) Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov. Člena rady je možno opätovne zvoliť, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. (2) Každé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov rady. (3) Ak ide o prvé funkčné obdobie rady podľa tohto zákona alebo v prípade odvolania všetkých členov rady podľa § 12 ods. 5, na prvom zasadnutí si členovia rady žrebom určia piatich členov, ktorých funkčné obdobie je dva roky a piatich členov, ktorých funkčné obdobie je štyri roky. (4) Ak sa členstvo v rade skončí pred uplynutím funkčného obdobia z dôvodov podľa § 12 ods. 1 písm. b), c) a e), nový člen rady je zvolený na zvyšok funkčného obdobia toho člena rady, ktorého vo funkcii nahradil. § 12 Skončenie výkonu funkcie člena rady (1) Výkon funkcie člena rady sa skončí a) uplynutím funkčného obdobia člena rady podľa § 11, b) vzdaním sa funkcie člena rady; členstvo zaniká dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi rady, c) odvolaním člena rady z funkcie, d) odvolaním všetkých členov rady alebo e) smrťou člena rady. (2) Národná rada odvolá člena rady, ak a) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady podľa § 10 ods. 3 až 5, b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, c) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená alebo d) nevykonáva funkciu člena rady najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. (3) Ak nastali skutočnosti podľa odseku 1 písm. b) a e) alebo skutočnosti podľa odseku 2, predseda rady je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť predsedovi národnej rady. (4) Predseda národnej rady zaradí rokovanie o odvolaní člena rady podľa odseku 2 na najbližšiu schôdzu národnej rady. Ak národná rada rozhodne o odvolaní člena rady, predseda národnej rady zaradí voľbu nového člena rady na najbližšiu schôdzu národnej rady od rozhodnutia o odvolaní. (5) Národná rada môže odvolať všetkých členov rady, len ak svojím uznesením najmenej dvakrát v priebehu šiestich mesiacov konštatuje, že rada neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že Slovenská televízia neplní úlohy a povinnosti podľa osobitného predpisu napriek upozorneniam Rady pre vysielanie a retransmisiu.24) (6) Návrh na odvolanie všetkých členov rady podľa odseku 5 je oprávnená podať skupina najmenej 30 poslancov národnej rady. Predseda národnej rady zaradí rokovanie o tomto návrhu na najbližšiu schôdzu národnej rady. Ak národná rada odvolá členov rady podľa odseku 5, predseda národnej rady zaradí voľbu nových členov rady podľa § 9 ods. 2 na najbližšiu schôdzu národnej rady. (7) Ak členom rady končí funkčné obdobie podľa odseku 1 písmeno a), národná rada je povinná vykonať všetky potrebné opatrenia na to, aby 15 dní pred skončením funkčného obdobia boli členovia rady zvolení na nové funkčné obdobie. § 13 Náležitosti spojené s členstvom v rade (1) Výkon funkcie člena rady sa považuje za iný výkon vo všeobecnom záujme.25) (2) Člen rady má nárok na úhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitného predpisu.26) (3) Členovi rady patrí za výkon tejto funkcie mesačná odmena v sume dvojnásobku minimálnej mzdy.27) § 14Rokovanie rady (1) Na prvom zasadnutí rady po prvom zvolení členov rady na základe tohto zákona alebo po odvolaní členov rady podľa § 12 ods. 5 zvoláva prvé rokovanie rady predseda národnej rady, a to najneskôr do 30 dní od zvolenia nových členov rady. Na prvom zasadnutí je rada schopná uznášať sa, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina členov rady. Na tomto zasadnutí rada zvolí svojho predsedu, prvého podpredsedu a druhého podpredsedu. (2) Rada je schopná uznášať sa, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady, pričom jedným z nich musí byť predseda rady alebo jeden z podpredsedov rady. (3) Uznesenie rady je prijaté, ak zaň hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov rady, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou všetkých členov rady a) volí predsedu rady, prvého podpredsedu rady a druhého podpredsedu rady na funkčné obdobie dvoch rokov, b) odvoláva predsedu rady, prvého podpredsedu rady a druhého podpredsedu rady. (5) Rokovanie rady zvoláva predseda rady najmenej raz za kalendárny mesiac. Predsedu rady v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností prvý podpredseda rady a v čase neprítomnosti prvého podpredsedu zastupuje predsedu rady druhý podpredseda rady. Rokovanie rady riadi predseda rady, alebo jeden z podpredsedov. (6) Rokovania rady sú verejné. Ak rada rokuje o skutočnostiach, ktoré podliehajú ochrane údajov podľa osobitných predpisov,28) rada je povinná zabezpečiť opatrenia na ochranu týchto údajov. (7) Z každého rokovania rady sa vyhotovuje zápis. Prijaté uznesenia musia byť verejne dostupné do 24 hodín odo dňa skončenia rokovania rady a zápis z rokovania rady musí byť verejne dostupný najneskôr do piatich dní od skončenia rokovania rady. (8) Podrobnosti o rokovaní rady upravuje jej rokovací poriadok schválený radou. (9) Podrobnosti o činnosti rady upravuje štatút rady, ktorý schvaľuje predseda národnej rady po oboznámení sa so stanoviskom príslušného výboru národnej rady k návrhu predloženému radou. Dozorná komisia § 15Pôsobnosť dozornej komisie (1) Dozorná komisia plní niektoré úlohy spojené s dohľadom nad riadnym a účelným hospodárením Slovenskej televízie, nad nakladaním s majetkom Slovenskej televízie a nad využívaním finančných prostriedkov podľa tohto zákona. (2) Do pôsobnosti dozornej komisie patrí a) predkladať rade návrh štatútu dozornej komisie, b) predkladať rade stanoviská podľa § 8 ods. 1 písm. e), g), h) a i), c) plniť úlohy, ktoré jej uloží rada podľa § 8 ods. 1 písm. j), d) predkladať rade návrhy na kontrolu hospodárenia Slovenskej televízie alebo nakladania s jej majetkom, e) oboznamovať radu s výsledkami svojej činnosti a so svojimi zisteniami, podávať rade návrhy na odstránenie zistených nedostatkov, f) zaujať stanovisko k časti o hospodárení Slovenskej televízie vo výročnej správe o činnosti Slovenskej televízie podľa § 8 ods. 1 písm. f) s osobitnou pozornosťou venovanou podnikateľskej činnosti Slovenskej televízie podľa § 6 a združovaniu prostriedkov podľa § 20 ods. 8, g) predkladať rade každoročne do 31. marca správu o svojej činnosti. (3) Členovia dozornej komisie sú pri svojej činnosti podľa odseku 2 písmena c) oprávnení nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie a s nakladaním s majetkom Slovenskej televízie. (4) Členovia dozornej komisie sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti podľa odseku 3. Mlčanlivosť sa nevzťahuje na zistenia komisie podľa odseku 2 písm. c) a e). § 16 Členstvo v dozornej komisii (1) Dozorná komisia má troch členov, z ktorých jedného volí národná rada a po jednom členovi vymenúvajú prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Členovia dozornej komisie musia mať právnické alebo ekonomické vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa, päťročnú odbornú prax a musia spĺňať podmienky ustanovené v § 10. Funkčné obdobie členov dozornej komisie je tri roky. (2) Ak sa člen dozornej komisie vzdá členstva v dozornej komisii, predseda rady požiada predsedu národnej rady, prezidenta Slovenskej republiky alebo vládu o vymenovanie nového člena podľa toho, kým bol tento člen vymenovaný alebo zvolený. Predseda dozornej komisie je povinný informovať predsedu národnej rady, prezidenta Slovenskej republiky alebo vládu o skutočnostiach podľa odseku 3. (3) Člen dozornej komisie sa odvolá, ak a) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena dozornej komisie podľa § 10 ods. 3 až 5, b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, c) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená alebo d) nevykonáva funkciu člena dozornej komisie najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. (4) Členovia dozornej komisie patrí za výkon funkcie mesačná odmena v sume dvojnásobku minimálnej mzdy.27) Ostatné náležitosti spojené s činnosťou dozornej komisie upraví štatút komisie, ktorý schvaľuje rada. Výkon funkcie člena dozornej komisie sa považuje za iný výkon vo všeobecnom záujme.25) Generálny riaditeľ § 17Postavenie generálneho riaditeľa (1) Generálny riaditeľ je štatutárnym orgánom Slovenskej televízie, ktorý riadi jej činnosť a koná v jej mene. Generálny riaditeľ rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa Slovenskej televízie, ktoré nie sú podľa tohto zákona vyhradené do výlučnej pôsobnosti rady. (2) Generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený štatutárny zástupca. (3) Generálny riaditeľ najmä a) predkladá rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja programovej služby Slovenskej televízie, b) predkladá rade návrh rozpočtu Slovenskej televízie, ktorého súčasťou je návrh rozpočtu na zabezpečenie činnosti rady a dozornej komisie a programový koncept vysielania Slovenskej televízie na príslušné rozpočtové obdobie; programový koncept obsahuje najmä návrh celkového časového rozsahu vysielania na jednotlivých vysielacích okruhoch Slovenskej televízie a návrh týždenného rozdelenia vysielacieho času na jednotlivých programových okruhoch Slovenskej televízie, návrh podielu programových typov vo vysielaní na jednotlivých programových okruhoch Slovenskej televízie, návrh na určenie podielu výroby a vysielania vlastnej produkcie programov Slovenskej televízie podľa jednotlivých programových typov, návrh minimálneho podielu vysielacieho času vyhradeného premiéram slovenských audiovizuálnych diel29) k celkovému vysielaciemu času na jednotlivých programových okruhoch a k plánovanému celkovému vysielaciemu času premiérových programov na príslušné obdobie, návrh minimálneho podielu vysielacieho času vyhradeného pre nezávislú produkciu30) na jednotlivých programových okruhoch Slovenskej televízie a návrh minimálneho podielu výroby a vysielania audiovizuálnych diel vyrobených nezávislými producentmi31) so sídlom v Slovenskej republike alebo v spolupráci Slovenskej televízie s týmito subjektmi, c) predkladá rade do 15. apríla výročnú správu o činnosti Slovenskej televízie podľa § 20 ods. 12, d) zabezpečuje v určených lehotách vykonanie opatrení navrhnutých radou alebo príslušnými kontrolnými orgánmi na zabezpečenie nápravy pri porušení povinností Slovenskej televízie ustanovených týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi, e) predkladá rade návrhy na podnikateľské zámery podľa § 6 ods. 2 a návrhy na združovanie prostriedkov podľa § 20 ods. 8 a tiež návrhy podľa § 8 ods. 1 písm. d) a i). (4) Generálny riaditeľ má právo zúčastňovať sa na všetkých rokovaniach rady s výnimkou voľby generálneho riaditeľa. § 18Podmienky na výkon funkcie generálneho riaditeľa (1) Generálneho riaditeľa volí rada tajným hlasovaním najmenej dvojtretinovou väčšinou všetkých členov rady na základe verejného vypočutia. (2) Funkčné obdobie generálneho riaditeľa sa začína dňom zvolenia radou a trvá päť rokov. Generálneho riaditeľa je možné zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. (3) Za generálneho riaditeľa možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa, najmenej trojročnú odbornú prax v oblasti riadenia a spĺňa predpoklady podľa ustanovení § 10 ods. 2 až 5. (4) Generálny riaditeľ je povinný bezodkladne písomne oznámiť rade každú zmenu skutočnosti podľa odseku 3. (5) Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa dvojnásobku platu poslanca národnej rady. (6) Generálny riaditeľ je povinný spôsobom podľa osobitného predpisu32) preukázať rade svoje majetkové pomery do 30 dní od zvolenia do funkcie a následne 31. marca každého kalendárneho roka. § 19Skončenie výkonu funkcie generálneho riaditeľa (1) Výkon funkcie generálneho riaditeľa sa skončí a) uplynutím funkčného obdobia generálneho riaditeľa podľa § 18 ods. 2, b) vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa; výkon funkcie sa skončí dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi rady, c) odvolaním generálneho riaditeľa z funkcie alebo d) smrťou generálneho riaditeľa. (2) Rada odvolá generálneho riaditeľa, ak a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, b) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená alebo c) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou generálneho riaditeľa podľa § 18 ods. 3. (3) Rada môže odvolať generálneho riaditeľa ak a) nevykonáva svoju funkciu najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, b) rada počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov svojím uznesením najmenej dvakrát konštatuje, že Slovenská televízia neplní úlohy a povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo tiež povinnosti stanovené osobitným predpisom1), na čo bola opakovane upozornená Radou pre vysielanie a retransmisiu, c) nesplnil povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. b) alebo povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. d) alebo povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. f) pred tým, ako začal vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov podľa týchto ustanovení reálne konať, d) nesplnil povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. c) alebo podľa § 18 ods. 6. (4) Rada rozhoduje o odvolaní generálneho riaditeľa najmenej dvojtretinovou väčšinou všetkých členov rady verejným hlasovaním. (5) Rada je povinná najneskôr do 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia generálneho riaditeľa určiť termín na prihlásenie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa a zabezpečiť jeho zverejnenie. (6) Ak sa výkon funkcie generálneho riaditeľa skončí predčasne, rada je povinná do 15 dní od skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa určiť termín na prihlásenie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa a zabezpečiť jeho zverejnenie. Hospodárenie Slovenskej televízie § 20 (1) Slovenská televízia hospodári s majetkom Slovenskej televízie v súlade s týmto zákonom. (2) Majetok Slovenskej televízie tvorí súhrn majetkových hodnôt, a to nehnuteľností, hnuteľného majetku, pohľadávok a iných práv a iných hodnôt oceniteľných peniazmi. (3) Slovenská televízia hospodári s vlastnými finančnými prostriedkami a s verejnými finančnými prostriedkami podľa osobitného predpisu.33) Slovenská televízia je povinná pri používaní prostriedkov zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.34) (4) Finančné prostriedky, s ktorými Slovenská televízia hospodári, môže používať len na účely podľa tohto zákona a v nevyhnutnom rozsahu. (5) Slovenská televízia nemôže verejné finančné prostriedky používať na podnikateľskú činnosť podľa § 6. Náklady na podnikateľskú činnosť a výnosy z podnikateľskej činnosti Slovenskej televízie sa nerozpočtujú. Náklady z podnikateľskej činnosti musia byť pokryté výnosmi z nej. V prípade, že táto podmienka nie je splnená, musí sa podnikateľská činnosť ukončiť a strata z nej vzniknutá sa môže uhradiť z rezervného fondu. O podnikateľskej činnosti sa vedie oddelená analytická evidencia v účtovníctve a prostriedky z nej sa vedú na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.35) (6) Slovenská televízia poskytuje svoje výkony odplatne.34) (7) Finančné prostriedky a majetok Slovenskej televízie nemožno použiť na financovanie politickej strany, politického hnutia ani v prospech kandidáta na volenú funkciu. (8) Slovenská televízia môže použiť nehnuteľnosti, hnuteľný majetok alebo finančné prostriedky na účely zmluvy o združení podľa osobitného predpisu,36) len ak dohodnutý účel združenia súvisí s hlavnou činnosťou Slovenskej televízie. (9) Slovenská televízia je povinná majetok Slovenskej televízie podľa odseku 2 užívať na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom, udržiavať tento majetok v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho poškodeniu, strate alebo zneužitiu. Slovenská televízia je povinná nakladať so svojím majetkom, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie jej úloh, účelne, v súlade s § 8 ods. 1 písm. i) a s najväčšou hospodárnosťou. (10) Výkonom rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú37) a) prostriedky na účtoch Slovenskej televízie, ktoré pochádzajú z príjmov podľa § 21 ods. 1 písm. a) až c), b) majetok Slovenskej televízie nadobudnutý podľa § 23 ods. 1. (11) Slovenská televízia vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu14) a postupov účtovania pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania.38) Účtovnú závierku musí overiť audítor15) a po schválení radou sa musí zverejniť v Obchodnom vestníku39) najneskôr do konca štvrtého mesiaca nasledujúceho účtovného roka. (12) Výročná správa o činnosti Slovenskej televízie musí okrem povinných náležitostí14) obsahovať a) prehľad a vyhodnotenie plnenia poslania Slovenskej televízie a povinností Slovenskej televízie ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom,1) b) vyhodnotenie vysielania programovej služby radou, c) stanovisko dozornej komisie k výsledku hospodárenia Slovenskej televízie, d) zmeny v zložení orgánov Slovenskej televízie, ktoré nastali v priebehu roka, e) prípadné ďalšie podstatné informácie o činnosti Slovenskej televízie. (13) Slovenská televízia zverejňuje výročnú správu o svojej činnosti prerokovanú národnou radou na svojej internetovej stránke, v mieste svojho sídla a vydáva ju ako neperiodickú publikáciu. § 21 Financovanie Slovenskej televízie (1) Príjmy Slovenskej televízie sú najmä a) koncesionárske poplatky podľa osobitného predpisu,33) b) transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, c) kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie účelových investičných projektov, d) príjmy z vysielania reklamy a telenákupu, e) sponzorské plnenia podľa osobitného predpisu40) určené na priame alebo nepriame financovanie programov, f) príjmy z prenájmu a predaja majetku Slovenskej televízie, g) úroky z vkladov v banke alebo pobočke zahraničnej banky35) a z finančných investícií; úroky vkladov príjmov podľa písmen b) a c) sú príjmom štátneho rozpočtu, h) dary od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena e), i) dedičstvo v prospech Slovenskej televízie, j) granty od fyzických osôb a právnických osôb na plnenie úloh vo verejnom záujme, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena e). (2) Finančné prostriedky Slovenskej televízie sa vedú na účtoch v banke alebo pobočke zahraničnej banky. 35) (3) Finančné prostriedky Slovenskej televízie a majetok Slovenskej televízie sa môžu použiť len na činnosti vymedzené týmto zákonom. (4) Slovenská televízia uhrádza výdavky spojené s činnosťou orgánov Slovenskej televízie zo svojho rozpočtu. (5) Kontrolu hospodárenia Slovenskej televízie vykonáva Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. 41) § 22 Rezervný fond (1) Slovenská televízia utvára rezervný fond. (2) Rezervný fond sa utvára a) zo zisku z hlavnej činnosti Slovenskej televízie po zdanení, b) zo zisku z podnikateľskej činnosti Slovenskej televízie po zdanení, c) z finančných prostriedkov získaných z činnosti združenia podľa osobitného predpisu,36) d) z darovaných prostriedkov, e) z prostriedkov štátnych fondov a štrukturálnych fondov Európskej únie. (3) Rezervný fond sa používa na a) úhradu rozpočtom nezabezpečených potrieb vrátane mzdových prostriedkov, b) úhradu sankcií za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, c) úhradu straty z hlavnej činnosti, d) preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka, e) obstaranie cenných papierov, finančné investície a kapitálové vklady, f) združovanie prostriedkov podľa osobitného predpisu,36) g) úhradu straty z podnikateľskej činnosti, h) splátky úverov a úrokov z nich. Prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia § 23 (1) Majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v správe Slovenskej televízie, prechádza dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona do vlastníctva Slovenskej televízie. (2) Výkon práv k televíznym programom, ktoré vyrobila Česko-slovenská televízia na Slovensku, patrí Slovenskej televízii. Slovenská televízia má právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou k 1. júlu 1991. Slovenská televízia má právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiada tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou; ak z týchto zmlúv nevyplýva inak, prechádza právo využívať televízne programy, ku ktorým právo využívania nadobudla Česko-slovenská televízia od zahraničných subjektov, na Slovenskú televíziu. (3) Rada zvolená pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa považuje za časť rady zvolenej podľa § 9 ods. 2. Títo členovia rady predložia národnej rade do 30 dní nadobudnutia účinnosti tohto zákona doklady o splnení podmienok podľa § 10 ods. 2 až 5. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za dôvod na odvolanie z funkcie podľa § 12 ods. 2. (4) Národná rada zvolí do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona šiestich členov rady podľa § 9 ods. 2. Nové funkčné obdobie členov rady podľa § 11ods.1 začína plynúť 60 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Na prvom zasadnutí rady v doplnenom zložení si jej členovia podľa § 11 ods. 3 určia žrebom dĺžku svojho funkčného obdobia. (5) Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie zvolený podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, ktorý vykonáva túto funkciu ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považuje za generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Jeho funkčné obdobie plynie podľa doterajších predpisov. Generálny riaditeľ Slovenskej televízie predloží predsedovi rady do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona doklady o splnení podmienok podľa § 18 ods. 3. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za dôvod na odvolanie z funkcie podľa § 19 ods. 2. (6) Národná rada, prezident Slovenskej republiky a vláda vymenujú do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona členov dozornej komisie podľa § 16. § 24 Zrušovacie ustanovenie Zrušujú sa 1. zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 482/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 321/1996 Z. z., zákona č. 335/1998 Z. z., zákona č. 418/2003 Z.z. a zákona č. 442/2003 Z.z. 2. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 321/1996 Z. z. § 25 Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2004. prezident Slovenskej republiky predseda Národnej rady Slovenskej republiky predseda vlády Slovenskej republiky 1) Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. 2) § 3 zákona č. 308/2000 Z. z. 3) § 69 zákona č. 308/2000 Z. z. 4) § 3 písm. h) a § 18 ods. 2 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. 5) Napríklad § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z a § 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb. 6) Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, uverejnená pod č. 250/2002 Z.z. 7) Napríklad § 32 ods. 11 zákona č. 308/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní a doplnení niektorých ďalších zákonov a zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001Z. z. a zákon č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu. 8) Napríklad § 3 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, § 16 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, § 5 zákona č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze. 9) Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. 10) Zákon č. .../2003 Z. z. a autorskom práve a o právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). 11) § 32 až 39 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení zákona č. 147/2001 Z. z. 12) § 673 a 681 Obchodného zákonníka. 13) Napríklad § 86 Obchodného zákonníka. 14) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. 15) § 553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 16) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). 17) 18) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a § 20 f až 21 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. 18) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. 19) § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. 20) § 7 zákona č. .../2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase. 21) § 116 Občianskeho zákonníka. 22) § 2 a 3 zákona č. 308/2000 Z. z. 23) Zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov. 24) § 5 ods. 2 písm. f) zákona č. 308/2000 Z. z. 25) § 136 a § 137 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 210/2003 Z. z. 26) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 27) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. 28) Napríklad zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a § 17 až 20 Obchodného zákonníka, zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 29) § 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1996 Z. z. o audiovízii. 30) § 24 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov. 31) § 24 ods. 1 a § 26 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov. 32) § 54 ods. 2 až 4 a odsek 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 33) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. 34) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách. 35) § 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 36) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka. 37) Napríklad § 57 ods. 1 písm. d) a § 114 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 268 ods. 1 písm. d) a § 321 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. 38) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovnej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania. 39) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 50/1998 Z. z. 40) § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. 41) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 308zo 14. septembra 2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (v znení - zákona č. 147/2001 Z.z. z 5. apríla 2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov /v platnosti od 1. mája 2001/- úpravy v § 2, § 32- zákona č. 206/2002 Z.z. z 20. marca 2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene a doplnení zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov /v platnosti od 8. mája 2002/- úpravy v § 64) Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. IP R V Á Č A S ŤÚVODNÉ USTANOVENIA§ 1Predmet úpravy Tento zákon upravujea) postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "rada"),b) práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 2 a 4. §2Pôsobnoť zákona (1) Tento zákon sa vzťahuje naa) vysielateľa, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe zákona 1),b) vysielateľa, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie podľa tohto zákona (ďalej len "vysielateľ s licenciou"),c) prevádzkovateľa retransmisie, ktorý získal oprávnenie na retransmisiu registráciou podľa tohto zákona.(2) Tento zákon sa vzťahuje aj na právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nie sú vysielateľmi podľa odseku 1 písm. a) a b), ak majú svoje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky,a) v Slovenskej republike, ale rozhodnutia o skladbe programovej služby prijímajú v členskom štáte Európskej únie, a ak zamestnávajú v Slovenskej republike podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním,b) v členskom štáte Európskej únie, ale rozhodnutia o skladbe programovej služby prijímajú v Slovenskej republike, a ak zamestnávajú v Slovenskej republike podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním,c) v Slovenskej republike, ale rozhodnutia o skladbe programovej služby prijímajú v štáte, ktorý nie je členom Európskej únie, a ak zamestnávajú v Slovenskej republike podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním.(3) Ustanovenie odseku 2 platí, len ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neurčuje inak.(4) Tento zákon sa vzťahuje aj na právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nie sú vysielateľmi podľa odseku 1 písm. a) a b, nevzťahuje sa na ne odsek 2 a ktoré sa nepovažujú za zriadené v členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnej strane Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, 8) ak a) využívajú frekvenciu 2) pridelenú Slovenskej republike, b) nevyužívajú frekvenciu pridelenú Slovenskej republike, členskému štátu Európskej únie alebo zmluvnej strane Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, 8) ale využívajú družicovú kapacitu Slovenskej republiky, c) nevyužívajú frekvenciu pridelenú Slovenskej republike, členskému štátu Európskej únie alebo zmluvnej strane Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii 8) ani družicovú kapacitu Slovenskej republiky, členského štátu Európskej únie alebo zmluvnej strany Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, 8) ale využívajú vzostupný signál vysielaný k družici z územia Slovenskej republiky. ____________________________________________________________________________1) Zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 255//1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.2) Zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. § 3Vymedzenie pojmov Na účely tohto zákonaa) vysielanie je šírenie pôvodných kódovaných alebo nekódovaných rozhlasových programových služieb alebo televíznych programových služieb, ako aj ďalších zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových informácií vrátane teletextu prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí 3) alebo telekomunikačných zariadení 4) určených na príjem verejnosťou; vysielanie nezahŕňa komunikačné služby zamerané na poskytovanie informácií alebo iných komunikátov na základe individuálnej požiadavky, ani vysielanie prostredníctvom internetu,b) vysielateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá redakčne zodpovedá za skladbu a obsah programovej služby, ktorú sám šíri alebo ktorú dáva šíriť v úplnej a nezmenenej forme treťou osobou, c) retransmisia je príjem a súčasný prenos úplných a nezmenených pôvodných programových služieb alebo ďalších zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových informácií od vysielateľov, určených na príjem verejnosťou, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom telekomunikačných sietí alebo zariadení, alebo prostredníctvom iného technologického systému na príjem a súčasný prenos programových služieb,d)základná programová ponuka je súbor programových služieb poskytovaný prevádzkovateľom retransmisie za najnižšiu cenu, e) programová služba je zámerné časové usporiadanie programov a iných zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzatvorený celok poskytovaný vysielateľom verejnosti,f) program je zvukový alebo zvukovo-obrazový komunikát, ktorý svojím obsahom, formou a funkciou tvorí uzatvorený celok; je základnou zložkou vysielanej programovej služby a nemožno ho prerušovať, ak tento zákon neustanovuje inak,g) programová sieť je spoločné zostavovanie programovej služby alebo vzájomné preberanie programov a ich súčasné šírenie v nezmenenej podobe dvoma alebo viacerými vysielateľmi,h) program vo verejnom záujme je program zameraný na uspokojovanie informačných a kultúrnych potrieb poslucháčov alebo divákov na území, ktoré vysielateľ svojím signálom pokrýva; je to najmä 1. program pre maloletých zameraný na vzdelávacie, výchovné a informačné účely, 2. spravodajstvo, 3. program zameraný na vzdelávanie a výcvik, vedu a výskum, 4. program, ktorý poskytuje právne a iné informácie, podporuje zdravý životný štýl, ochranu prírody, ochranu životného prostredia, ochranu života, zdravia a majetku a bezpečnosť na cestách, 5. program, ktorý prezentuje kultúru s dôrazom na slovenskú národnú kultúru a kultúru národnostných menšín a etnických skupín, ich život a názory, 6. program, ktorý prezentuje náboženskú činnosť, 7. program, ktorý je určený skupinám občanov v sociálnej núdzi 5)i) teletext je digitálna údajová vysielacia služba v rámci štruktúry televízneho signálu, zameraná predovšetkým na dvojrozmerné zobrazenie textu alebo obrazu rekonštruovaného zo zakódovaných údajov na obrazovke osobitne vybaveného televízneho prijímača,j) videotext je text na obrazovke šírený zvyčajne na začiatku vysielania televíznej programovej služby, na jej konci alebo medzi jednotlivými programami, ktorý spravidla obsahuje informácie o vysielateľovi a programovej službe; zahŕňa aj šírenie textových informácií v lokálnom vysielaní, k) časový rozsah vysielania je súhrn vysielacieho času jednotlivých programov a doplnkového vysielania, ktorý sa vzťahuje na programovú službu; nezahŕňa monoskop, technickú prestávku a iné oznamy, ktoré sa nevzťahujú na programovú službu,l) terestriálne vysielanie je vysielanie prostredníctvom telekomunikačných zariadení2) umiestnených na zemskom povrchu,m) celoplošné vysielanie je vysielanie, ktoré pokrýva celé územie Slovenskej republiky a ktoré môže prijímať viac ako 80 % jej obyvateľov,n) multiregionálne vysielanie je vysielanie, ktoré pokrýva viac regiónov a ktoré môže prijímať viac ako 30 % a menej ako 80 % obyvateľov,o) regionálne vysielanie je vysielanie, ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30 % obyvateľov,p) lokálne vysielanie je vysielanie, ktorého príjem sa zvyčajne geograficky obmedzuje na obec a oblasť príjmu nepresahuje viac ako 100 000 obyvateľov, a ak ide o mesto, viac ako 200 000 obyvateľov; vysielané programy sú zamerané na miestne informačné prostredie alebo zdroje a na spoločné záujmy, ktoré vytvárajú a prehlbujú vnútorné väzby akéhokoľvek spoločenstva a vedú k udržiavaniu pocitu identity so spoločenstvom,r) majetkové prepojenie je viac ako 25 % účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj medzi blízkymi osobami 6) navzájom,s) personálne prepojenie je účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb 6).___________________________________________________________________________3) § 4 ods. 5 zákona č.195/2000 Z. z.4) § 3 ods. 1 zákona č.195/2000 Z. z.5) § 10 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci6) § 116 Občianskeho zákonníka D R U H Á Č A S Ť RADA § 4Poslanie a postavenie rady (1) Poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie.(2) Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. (3) Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania a retransmisie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi 7).(4) Činnosť rady vyplývajúca z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "kancelária"). § 5 Pôsobnosť rady (1) Do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patría) rozhodovať o licenciách na vysielanie (ďalej len "licencia"),b) rozhodovať o registráciách retransmisie,c) rozhodovať o zastavení retransmisie programovej služby,d) rozhodovať o pridelení ďalších frekvencií vysielateľovi na základe zákona,e) začať konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie,f) udeľovať súhlas vysielateľovi na základe zákona na vysielanie prostredníctvom družice,g) dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 7),h) ukladať sankcie vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia, i) určovať lehoty na úpravu právnych pomerov vysielateľov,j) viesť evidenciu žiadostí o udelenie licencie (ďalej len "žiadosť o licenciu"), udelených licencií vrátane ich zmien, žiadostí o registráciu retransmisie a o registráciách retransmisie vrátane ich zmien,k) spracúvať plány využitia frekvenčného spektra na vysielanie v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy telekomunikácií,l) spracúvať štatistiky o odvysielanom programe s dôrazom na štatistiku vysielania európskych diel a nezávislej produkcie na základe podkladov vysielateľov,m) žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.(2) Do pôsobnosti rady ďalej patría) vykonávať dohľad nad dodržiavaním Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii 8) a zastupovať Slovenskú republiku v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy,b)zúčastňovať sa na tvorbe zákonov a iných všeobecných záväzných právnych predpisov v oblasti vysielania a retransmisie,c) vyjadrovať sa k návrhom na uzavretie medzinárodných zmlúv v oblasti vysielania a retransmisie, k ich plneniu, navrhovať uzavretie medzinárodných zmlúv, medzinárodných dohovorov a iných medzinárodných právnych aktov alebo pristúpenie k nim,d) podieľať sa na výmene informácií a spolupracovať s medzinárodnými organizáciami alebo s orgánmi iných štátov, ktoré pôsobia v oblasti vysielania a retransmisie,e) určovať v spolupráci s Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky koncepciu vysielania v oblasti využitia frekvencií pre vysielateľov na základe zákona a pre vysielateľov s licenciou,f) upozorňovať Radu Slovenskej televízie 9) a Rozhlasovú radu 10) na porušenie povinností uložených vysielateľovi na základe zákona týmto zákonom,g) viesť štatistické prehľady o pokrytí územia Slovenskej republiky rozhlasovým signálom a televíznym signálom a o počte obyvateľov, ktorí prijímajú rozhlasový signál a televízny signál vysielateľmi s licenciou,h) predkladať Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") výročnú správu o stave vysielania a o svojej činnosti do 90 dní po skončení kalendárneho roka,i) určovať jednotný systém označovania programov vo vysielaní televíznej programovej služby a podmienky jeho uplatňovania,j) zostavovať zoznam všetkých vysielateľov televíznej programovej služby z hľadiska prístupu verejnosti k ich vysielaniu,k) zostavovať zoznam významných podujatí v spolupráci s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, nositeľmi práv a vysielateľmi.(3) Rada je povinnáa) predkladať národnej rade informácie o stave vysielania a o svojej činnosti, ak o to národná rada požiada,b) zverejňovať prostredníctvom svojej internetovej stránky, periodickej tlače 11) a tlačovej agentúry prehľad platných licencií a registrácií retransmisie, stav využitia frekvenčného spektra a prehľad voľných frekvencií na vysielanie,c) predkladať príslušnému výboru národnej rady na posúdenie návrhy štatútu rady, rokovacieho poriadku rady a ich zmien, ktoré tento výbor predkladá predsedovi národnej rady na schválenie,d) navrhovať svoj rozpočet a záverečný účet výboru národnej rady a Ministerstvu financií Slovenskej republiky,e) plniť ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi 7),f) poskytovať informácie podľa osobitného predpisu 12).___________________________________________________________________________7) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Z. z. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov8) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 168/1998 Z. z. o uzavretí Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii9) § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb.10) § 7 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb.11) Zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov 12) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám § 6Zloženie rady (1) Rada má deväť členov, ktorých volí a odvoláva národná rada.(2) Návrhy kandidátov na členov rady môžu výboru národnej rady predkladať poslanci, profesijné inštitúcie a občianske združenia pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, športu, registrované cirkví a náboženské spoločnosti13) a občianske združenia občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom Koordinačného výboru pre otázky zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky.(3) Rada zo svojich členov volí predsedu rady a podpredsedu rady.(4) Ak predseda nie je zvolený, vykonáva jeho činnosť v celom rozsahu podpredseda rady. § 7Členstvo v rade (1) Za člena rady možno zvoliť občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 25 rokov, má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu a je bezúhonný; za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov 14).(2) Funkcia člena rady je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády Slovenskej republiky, štátneho tajomníka a vedúceho úradu ministerstva, vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy a jeho štatutárneho zástupcu, zamestnanca orgánu štátnej správy, starostu (primátora), sudcu, prokurátora, člena Rady Slovenskej televízie 9) a člena Rozhlasovej rady 10).(3) Člen rady nesmiea) vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech,b) byť vydavateľom periodickej tlače, vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu, štatutárnym orgánom alebo zamestnancom týchto osôb; toto obmedzenie sa vzťahuje aj na osoby blízke 6) členovi rady,c) mať podiel na základnom imaní alebo podiel na hlasovacích právach osoby, ktorá je vysielateľom alebo prevádzkovateľom retransmisie; toto obmedzenie sa vzťahuje aj na osoby blízke 6) členovi rady,d) byť členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu alebo štatutárnym orgánom osoby, ktorá poskytuje služby súvisiace s výrobou programov, reklamou alebo technickým zabezpečením vysielania a retransmisie,e) poskytovať vysielateľom alebo prevádzkovateľom retransmisie priamu alebo sprostredkovanú poradenskú alebo odbornú službu alebo pomoc za odplatu alebo inú protihodnotu.(4) Funkcia člena rady je verejná funkcia. Funkcia predsedu rady je nezlučiteľná s iným pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným pomerom; toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť. Ostatní členovia rady môžu vykonávať svoju funkciu ako jedinú činnosť alebo popri pracovnom pomere pri dodržaní obmedzení podľa odsekov 1 až 3.___________________________________________________________________________13) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1993 Z. z. o registri trestov § 8Funkčné obdobie členov rady (1) Funkčné obdobie člena rady je šesťročné. Člena rady možno zvoliť najviac na dve funkčné obdobia.(2) Rada sa z jednej tretiny obnovuje každé dva roky.(3) Na miesta uvoľnené uplynutím funkčného obdobia sa volia noví členovia rady. Na miesta uvoľnené z iného dôvodu sa volia noví členovia rady na zostávajúci čas do konca funkčného obdobia toho člena rady, ktorého miesto sa uvoľnilo.(4) Funkčné obdobie člena rady začína plynúť dňom nasledujúcim po zániku mandátu člena rady, namiesto ktorého bol zvolený, najskôr však dňom jeho zvolenia národnou radou. § 9Skončenie členstva v rade (1) Členstvo v rade skončí a) uplynutím funkčného obdobia (§ 8 ods. 1), b) vzdaním sa funkcie; členstvo zaniká dňom doručenia oznámenia člena rady o vzdaní sa funkcie predsedovi národnej rady, c) odvolaním člena rady z funkcie alebod) smrťou člena rady.(2) Národná rada člena rady odvolá (§ 6 ods. 1 ), len ak a) prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie podľa § 7,b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,c) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená,d) nevykonáva svoju funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov aleboe) koná v rozpore so štatútom rady.(3) Ak nastali skutočnosti podľa odseku 1 písm. a) a d) alebo skutočnosti podľa odseku 2 písm. d), predseda rady je povinný oznámiť to bezodkladne predsedovi národnej rady. § 10Náležitosti spojené s členstvom v rade (1) Členovi rady patrí za výkon funkcie v rade odmena. Odmenu určí štatút rady.(2) Cestovné náhrady, ktoré vzniknú členovi rady v súvislosti s výkonom funkcie v rade, sa poskytujú podľa osobitného predpisu 15).(3) Člen rady je zúčastnený na zdravotnom poistení 16), na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení 17) rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Na vzťahy vyplývajúce z členstva v rade sa vzťahujú pracovnoprávne predpisy 18)._________________________________________________________________________15) Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov16) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov17) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/ 1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov18) § 100 až § 110c Zákonníka práce v znení neskorších predpisov § 11Rokovanie rady (1) Činnosť rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda rady.(2) Predsedu rady v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda rady alebo iný člen rady poverený predsedom rady, ak nie je možné zastupovanie podpredsedom rady.(3) Rada je schopná uznášať sa, ak je na zasadnutí prítomných najmenej sedem jej členov, pričom jedným z nich musí byť predseda rady alebo podpredseda rady. Na platné uznesenie rady je potrebný súhlas najmenej päť členov rady. Rada hlasuje verejne. Tajne sa hlasuje pri voľbe predsedu rady a podpredsedu rady. § 12Zabezpečenie činnosti rady (1) Rada hospodári s vlastným rozpočtom podľa osobitného predpisu 19) a jej činnosť sa uhrádza zo štátneho rozpočtu.(2) Výdavky na činnosť rady sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu a príjmy rady sú príjmami štátneho rozpočtu. (3) Rada predkladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky návrh svojho rozpočtu na nasledujúci rok spolu s jeho odôvodnením v súlade s osobitným predpisom 19). Rozpočet rady po predchádzajúcom prerokovaní v príslušnom výbore národnej rady schvaľuje národná rada. § 13Kancelária (1) Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti rady a plnenie jej rozhodnutí vykonáva kancelária. (2) Činnosť kancelárie riadi riaditeľ kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva rada.(3) Riaditeľ kancelárie plní voči zamestnancom rady funkciu vedúceho úradu.(4) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov rady a ich platové pomery sa vzťahujú osobitné predpisy 20).(5) Podrobnosti o činnosti kancelárie ustanovuje organizačný poriadok kancelárie, ktorý schvaľuje rada.__________________________________________________________________________19) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov20) Zákonník práce. Zákon. č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch. § 14Súčinnosť orgánov štátnej správy s radou Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné orgány štátnej správy spolupracujú s radou v otázkach súvisiacich s problematikou vysielania a retransmisie a poskytujú jej potrebnú súčinnosť v rozsahu podľa osobitných predpisov 21). T R E T I A Č A S Ť ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTIVYSIELATEĽOV A PREVÁDZKOVATEĽOV RETRANSMISIE§ 15Obsah programov a sloboda príjmu (1) Vysielateľ vysiela programy slobodne a nezávisle. Do ich obsahu možno zasahovať iba na základe zákona a v jeho medziach.(2) Prevádzkovateľ retransmisie vykonáva slobodne a nezávisle retransmisiu programových služieb. Obmedzenie retransmisie programových služieb je možné len na základe zákona a v jeho medziach. § 16Základné povinnosti vysielateľa Vysielateľ je povinnýa) zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko- publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru,c) zabezpečiť, aby programy a ostatné zložky programovej služby vysielané v rámci volebnej kampane boli v súlade s osobitnými predpismi 22),d) poskytnúť bezplatne v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom na ich požiadanie nevyhnutný vysielací čas na odvysielanie dôležitého a neodkladného oznamu alebo výzvy o vyhlásení vojnového stavu alebo vypovedaní vojny 23) alebo odvysielanie informácie civilnej ochrany24) v čase, ktorý by nebezpečenstvo z omeškania znížil na najnižšiu mieru,e) uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 30 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom,f) uzatvoriť zmluvy s organizáciami kolektívnej správy práv 25) spravujúcimi práva k predmetom ochrany, ktoré vysielateľ používa,g) zabezpečiť pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín v súlade s osobitnými predpismi 26),h) odvysielať oznam o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu (ďalej len "oznam o porušení zákona") a udelenej licencie v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom radou, i) začať vysielať do 360 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie; ak bolo vysielanie zastavené v súvislosti s konaním o odňatí licencie a toto konanie sa zastavilo, vysielateľ má na obnovenie vysielania rovnakú lehotu,j) pri vysielaní rozhlasovej programovej služby najmenej raz za hodinu označovať svoju programovú službu nezameniteľným zvukovým signálom, ak sa tým nenaruší celistvosť programu,k) pri vysielaní televíznej programovej služby trvalo označiť na obrazovke svoju programovú službu nezameniteľným obrazovým symbolom (logom) okrem vysielania reklamy a telenákupu,l) viesť štatistiku o odvysielanom programe vysielanej televíznej programovej služby; štatistika obsahuje vyhodnotenie podielu programových typov, podielu európskej produkcie a podielu programov európskej nezávislej produkcie; štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac doručí vysielateľ rade do 15 dní po skončení príslušného mesiaca; vysielateľ s licenciou na prevádzkovanie vysielania prostredníctvom družíc, káblových sietí, vysielateľ kódovaného a digitálneho vysielania doručia štatistiku do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti rady o túto štatistiku,m) vysielať audiovizuálne diela len v čase dohodnutom s nositeľmi práv k týmto dielam,n) vysielať v súlade s udelenou licenciou,o) zapísať činnosť vykonávanú podľa tohto zákona ako predmet činnosti do obchodného registra; návrh na zápis činnosti je povinný podať najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie. _________________________________________________________________________21) Napríklad § 30 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 195/2000 Z. z. 22) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Z. z v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 46/1999 Z. z.23) § 5 zákona č. 40/1961 Zb. o ochrane Československej socialistickej republiky v znení neskorších predpisov24) § 16 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov(úplné znenie č. 261/1998 Z. z.)25) § 4 zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov26) § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov.Zákon č. 184 /1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. § 17Základné povinnosti prevádzkovateľa retransmisie (1) Prevádzkovateľ retransmisie je povinnýa) zabezpečiť pri obsadzovaní kanálov v telekomunikačnej sieti alebo na telekomunikačnom zariadení, aby v základnej programovej ponuke boli umiestnené programové služby vysielateľov na základe zákona a vysielateľov s licenciou, ktoré možno prijímať bežným prijímacím zariadením v mieste príjmu na telekomunikačné zariadenie 4), a to obojstranne bezplatne; za taký príjem sa nepovažuje príjem kódovaných programových služieb a programových služieb, na ktorých príjem je potrebný osobitný prijímač okrem bežného rozhlasového prijímača alebo bežného televízneho prijímača,b) bezplatne vyhradiť jeden kanál na lokálne vysielanie; na tomto kanáli sa nesmie bez súhlasu prevádzkovateľa retransmisie vysielať reklama a telenákup,c) uzatvoriť zmluvy s organizáciami kolektívnej správy práv 25) spravujúcimi práva k predmetom ochrany, ktoré prevádzkovateľ retransmisie používa,d) zabezpečiť, aby sa v domoch, kde bola zriadená verejná telekomunikačná sieť 2), nenarušila možnosť príjmu programových služieb v doterajšom rozsahu pre tých obyvateľov, ktorí nie sú účastníkmi tejto siete takým spôsobom, že pri zriaďovaní a prevádzke verejnej telekomunikačnej siete sa zdrží akýchkoľvek úkonov, ktorými by narušil príjem uvedených programových služieb,e) uzatvoriť s každým užívateľom typovú zmluvu 27),f) zapísať si činnosť vykonávanú podľa tohto zákona ako predmet činnosti do Obchodného registra; návrh na zápis činnosti je povinný podať najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o registrácii retransmisie,g) začať s retransmisiou najneskôr do 360 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o registrácii retransmisie,h) prevádzkovať retransmisiu v súlade s jej registráciou retransmisie.(2) Prevádzkovateľ retransmisie môže retransmisiu prevádzkovať iba za podmienky, že verejná telekomunikačná sieť alebo telekomunikačné zariadenie spĺňajú technické podmienky a prevádzkovateľ má povolenie na prevádzku tejto siete a zariadenia podľa osobitného predpisu 2)._________________________________________________________________________27) § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov Š T V R T Á Č A S ŤOSOBITNÉ POVINNOSTI VYSIELATEĽA NA ZÁKLADE ZÁKONA§ 18Osobitné povinnosti vysielateľa na základe zákona (1) Základným poslaním vysielateľa na základe zákona je slúžiť veciam verejného alebo iného spoločenského záujmu, prispievať k rozvoju demokratickej spoločnosti, utvárať vo vysielaní priestor pre pluralitu názorov, bez uprednostňovania záujmov len jednej politickej strany, politického hnutia, skupiny alebo časti spoločnosti alebo náboženského vyznania a viery a podporovať rozvoj umeleckej tvorby, kultúry a vzdelávania.(2) Vysielateľ na základe zákona je povinný a) vo vysielaní televíznej programovej služby zabezpečiť skrytými alebo otvorenými titulkami najmenej 25 % všetkých vysielaných programov na každom programovom okruhu, a to do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona,b) vo vysielaní televíznej programovej služby zabezpečiť tlmočenie do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich najmenej 1 % všetkých vysielaných programov na jednom programovom okruhu,c) vo vysielaní televíznej programovej služby označiť všetky programy vysielané v skrytých titulkoch označením "(ST)", v otvorených titulkoch označením "(OT)" alebo v posunkovej reči nepočujúcich označením "(PRN)", d) zabezpečiť rôznorodú skladbu programov, najmä väčšinový podiel programov vo verejnom záujme,e) využívať všetky svoje zdroje na plnenie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 1). P I A T A Č A S ŤOCHRANA ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTI A ĽUDSKOSTI,MALOLETÝCH A PRÁVO NA OPRAVU§ 19Ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti (1) Programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.(2) Programová služba a všetky jej zložky nesmú a) propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať nenávisť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,b) do ponúk programov zahŕňať výňatky z diel, ktoré znázorňujú používanie strelných zbraní, devastácie životného prostredia a zábery, ktoré by mohli navodiť dojem skrytej formy propagácie alkoholizmu, fajčenia a používania omamných látok, jedov a prekurzorov 28),c) propagovať vojnu alebo opisovať kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je ich nevhodným zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním,d) bezdôvodne zobrazovať scény reálneho násilia, kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavované fyzickému či psychickému utrpeniu spôsobom, ktorý sa považuje za neoprávnený zásah do ľudskej dôstojnosti; platí to aj vtedy, ak dotknuté osoby s takýmto zobrazením súhlasili,e) otvorene alebo skrytou formou propagovať alkoholizmus, fajčenie, užívanie omamných látok, jedov a prekurzorov 28) alebo zľahčovať následky užívania uvedených látok._________________________________________________________________________28) § 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. § 20Ochrana maloletých (1) Vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sa nevysielali programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie.(2) Zobrazovanie neodôvodneného násilia na účely tohto zákona je šírenie správ, slovných výpovedí alebo obrazov, kde sa násilný obsah dostáva neopodstatnene do popredia vzhľadom na kontext týchto správ, slovných výpovedí alebo obrazov.(3) Programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 h do 22.00 h.(4) Pri zaraďovaní jednotlivých programov do vysielania je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zohľadňovať vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých.(5) Na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania programov adresovaný rodičom a vychovávateľom maloletých, informujúci o vhodnosti programov pre vekové skupiny maloletých do 7, 12 a 18 rokov.(6) Jednotný systém označovania programov a podmienky jeho uplatňovania určí rada. Tento systém rada zverejní prostredníctvom svojej internetovej stránky, na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla a doručí ho dotknutým vysielateľom.(7) Vysielateľ televíznej programovej služby je povinný uplatniť jednotný systém označovania programov aj v programovej ponuke, a to vo vlastnom vysielaní, ako aj v prehľade programov, ktorý poskytuje na zverejnenie periodickej tlači a ostatným hromadným informačným prostriedkom 11).(8) Ustanovenia odsekov 5 a 7 sa nevzťahujú na lokálne vysielanie televíznej programovej služby, ak nie je súčasťou programovej siete. § 21Právo na opravu (1) Ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, má táto právnická osoba alebo fyzická osoba bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.(2) Po smrti fyzickej osoby patrí právo na opravu podľa odseku 1 blízkym osobám 6).(3) Žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká.(4) Zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.(5) Vysielateľ je povinný odvysielať opravu v rovnakom programe, ako bol uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase, a to takým spôsobom, aby oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov.(6) Vysielateľ je povinný odvysielať opravu bezplatne, s výslovným označením "oprava" a s uvedením mena a priezviska fyzickej osoby alebo názvu právnickej osoby, ktorá o odvysielanie opravy požiadala.(7) Vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.(8) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej oprávnenie na vysielanie zaniklo, je povinná zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie opravy u iného vysielateľa s obdobným územným rozsahom vysielania, ako mal vysielateľ, ktorý napadnutý údaj odvysielal, pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona.(9) Vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu, aka) by sa odvysielaním navrhnutého textu spáchal trestný čin,b) by bolo odvysielanie navrhnutého textu v rozpore s dobrými mravmi,c) žiadosť o odvysielanie opravy smeruje proti textu odvysielanému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorá žiadosť podala,d) predtým, ako mu bola doručená žiadosť o odvysielanie opravy, odvysielal opravu z vlastného podnetu, pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona,e) môže preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje.(10) Ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky podľa odsekov 5 až 8, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.(11) Ak osoba, ktorá o opravu žiadala, nepodá návrh podľa odseku 10 do 15 dní po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 7, právo na odvysielanie opravy zaniká. Š I E S T A Č A S ŤEURÓPSKE DIELA A NEZÁVISLÁ PRODUKCIA VO VYSIELANÍ TELEVÍZNEJ PROGRAMOVEJ SLUŽBY§ 22Európske dielo (1) Európske dielo na účely tohto zákona je dielo vytvorenéa) v niektorom z členských štátov Európskej únie,b) v niektorom z európskych štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii,8) a spĺňa podmienky podľa odseku 2,c) v niektorom z európskych štátov, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) a b), ak spĺňa podmienky podľa odseku 3.(2) Dielo, uvedené v odseku 1 písm. a) a b) je dielo, vytvorené najmä autormi a zamestnancami s trvalým pobytom alebo dlhodobým pobytom v jednom štáte alebo vo viacerých členských štátoch Európskej únie alebo v jednom štáte alebo vo viacerých štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii 8), aka) je vyrobené jedným alebo viacerými producentmi so sídlom v jednom alebo viacerých týchto štátoch, alebo b) jeho výroba je riadená jedným producentom alebo viacerými producentmi so sídlom v jednom štáte alebo vo viacerých týchto štátoch, aleboc) podiel koproducentov z týchto štátov na celkových koprodukčných nákladoch prevažuje a koprodukcia nie je kontrolovaná jedným producentom alebo viacerými producentmi so sídlom mimo územia týchto štátov. (3) Európske dielo je aj dielo vyrobené producentmi, ktorí sídlia v jednom štáte alebo vo viacerých európskych štátoch, ktoré nie sú uvedené v odseku 1 písm. a) a b) a s ktorými Európske spoločenstvo uzatvorilo zmluvy týkajúce sa audiovizuálnej oblasti, ak toto dielo v rozhodujúcej miere vytvorili autori a zamestnanci so sídlom v jednom štáte alebo vo viacerých európskych štátoch; európske dielo je aj dielo vyrobené týmito producentmi v koprodukcii s producentmi so sídlom v jednom alebo vo viacerých členských štátoch Európskej únie.(4) Európske dielo je aj dielo, ktoré bolo vyrobené v rámci dvojstranných koprodukčných dohôd uzatvorených medzi členskými štátmi Európskej únie a tretími štátmi, ak koproducenti z členských štátov Európskej únie uhrádzajú väčšinu celkových výrobných nákladov a jeho výroba nie je kontrolovaná jedným producentom alebo viacerými producentmi so sídlom mimo územia členských štátov Európskej únie.(5) Dielo, ktoré nie je európskym dielom podľa odsekov 1 a 4, ale bolo vytvorené najmä autormi a zamestnancami s trvalým pobytom alebo dlhodobým pobytom v jednom štáte alebo vo viacerých členských štátoch Európskej únie, je európske dielo v rozsahu, aký zodpovedá podielu koproducentov z členských štátov Európskej únie na celkových výrobných nákladoch. § 23Európske diela vo vysielanítelevíznej programovej služby (1) Vysielateľ vyhradí väčšinový podiel svojho vysielacieho času európskym dielam; do rozsahu tohto vysielacieho času sa nezapočítava vysielací čas venovaný spravodajstvu, športovým podujatiam, zábavným hrám, reklame, teletextu a telenákupu.(2) Rada môže v licencii určiť menší podiel európskych diel vo vysielaní, ako je ustanovený v odseku 1, vysielateľovi, ktorému sa licencia udeľuje po prvý raz, a vysielateľovi monotematickej programovej služby; s prihliadnutím na ekonomickú situáciu vysielateľa a dostupnosť európskych diel rada určí nárast tohto podielu počas platnosti licencie. § 24Nezávislý producent a nezávislá produkcia (1) Nezávislý producent je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa zaoberá výrobou alebo ozvučením audiovizuálnych diel určených najmä pre vysielanie televíznej programovej služby, pričom koná slobodne, v duchu vlastnej obchodnej politiky a pracuje pre rôznych vysielateľov. (2) Nezávislá produkcia je program vyrobený nezávislým producentom s cieľom uviesť ho vo vysielaní. Pri jeho výrobe sa využívajú autorské, tvorivé a technické kapacity pôsobiace mimo vysielateľa. Za nezávislú produkciu sa nepovažuje program založený na princípe priameho kontaktu s divákom, neoddeliteľný od vlastného vysielania, a to najmä spravodajstvo, priamy prenos športových podujatí, zábavná hra, reklama, teletext a telenákup. § 25Nezávislá produkcia vo vysielanítelevíznej programovej služby (1) Vysielateľ s licenciou je povinný vyhradiť najmenej 10 % svojho vysielacieho času európskym dielam vytvoreným nezávislými producentmi, nezávislými od vysielateľov. Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť, aby európska nezávislá produkcia tvorila najmenej 20 % vysielacieho času na každom programovom okruhu. Na účely tohto zákona sa do výpočtu celkového vysielacieho času nezapočítava vysielací čas venovaný spravodajstvu, športovým podujatiam, zábavným hrám, reklame, teletextu a telenákupu.(2) Podiel vysielacieho času určený v odseku 1 musí vysielateľ dosiahnuť výberom príslušného podielu nových diel; za nové dielo sa považuje dielo vysielané do piatich rokov od výroby.(3) Podmienka ustanovená v odseku 1 sa považuje za splnenú aj vtedy, ak vysielateľ s licenciou venoval najmenej 10 % a vysielateľ na základe zákona najmenej 20 % svojho programového rozpočtu, ktorý zahŕňa náklady na nákup a výrobu programov, pre európske diela vytvorené nezávislými producentmi. § 26Obmedzenia nezávislého producenta (1) Vzájomné majetkové prepojenie vysielateľa televíznej programovej služby s nezávislým producentom sa zakazuje.(2) Nezávislý producent nesmie v priebehu troch rokov vyrobiť pre jedného vysielateľa viac ako 90 % svojej celkovej výroby. § 27Informačná povinnosť vysielateľa televíznej programovej služby (1) Vysielateľ televíznej programovej služby je povinný poskytovať rade na požiadanie údaje potrebné na kontrolu plnenia povinností podľa § 22 až 26, a to a) údaje o percente, počte a časovom rozsahu odvysielaných európskych diel, ich identifikáciu a identifikáciu ich producentov,b) údaje o percente, počte a časovom rozsahu odvysielaných európskych diel vytvorených nezávislými producentmi vrátane identifikácie týchto diel a ich producentov alebo doklady o použití programového rozpočtu na výrobu alebo nákup európskych diel vytvorených nezávislými producentmi vrátane identifikácie producentov,c) zoznam odvysielaných európskych diel vytvorených nezávislými výrobcami s dátumom ich vzniku.(2) Údaje podľa odseku 1 je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti rady o poskytnutie údajov podľa odseku 1. § 28 Ustanovenia § 22 až 27 sa nevzťahujú na lokálne vysielanie televíznej programovej služby, ktoré nie je súčasťou programovej siete, a na vysielanie programovej služby, kde je určenie podielu európskych diel a nezávislej produkcie zameraním programovej služby úplne vylúčené. S I E D M A Č A S ŤPRÍSTUP VEREJNOSTI K INFORMÁCIÁM VO VYSIELANÍ TELEVÍZNEJ PROGRAMOVEJ SLUŽBY§ 29Prístup verejnosti k informáciám Výkon výhradných práv vysielateľa na prenos alebo vysielanie zo záznamu politických, spoločenských, kultúrnych alebo športových podujatí nesmie obmedziť prístup verejnosti k informáciám o týchto podujatiach. § 30Právo na krátke spravodajstvo (1) Vysielateľ televíznej programovej služby môže pre potreby spravodajstva vyrobiť a odvysielať záznam z podujatia, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ.(2) Záznam podľa odseku 1a) sa môže odvysielať výhradne v spravodajskej relácii,b) pri odvysielaní nesmie prekročiť časový rozsah tri minúty,c) sa nesmie odvysielať skôr, ako mohol o podujatí vysielať vysielateľ, ktorému patria výhradné práva na vysielanie podujatia,d) sa nesmie použiť opakovane okrem prípadov, ak by sa jeho obsah priamo vzťahoval na inú dôležitú udalosť, ktorá je predmetom spravodajstva alebo športového magazínu.(3) Ak sa podujatie skladá z viacerých od seba nezávislých častí, každá z týchto častí je podujatím na účely odseku 1. Ak sa podujatie koná dva a viac dní, z každého dňa tohto podujatia možno na potreby spravodajstva vyrobiť len jeden záznam.(4) Vysielateľ televíznej programovej služby, ktorý vyrába z podujatia záznam pre potreby spravodajstva, je povinný organizátorovi podujatia uhradiť primerané náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so zabezpečovaním zariadenia a služieb na takúto činnosť.(5) Ak vstup ďalších vysielateľov na podujatie nie je možný z dôvodu ohrozenia života, zdravia a majetku, verejného poriadku, nerušeného priebehu podujatia alebo z technických a priestorových príčin na strane organizátora podujatia, vysielateľ, ktorý v Slovenskej republike má výhradné právo na vysielanie podujatia, je povinný bezodkladne poskytnúť pre potreby spravodajstva záznam z podujatia ďalším vysielateľom len za úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s poskytnutím záznamu z podujatia. (6) Vysielateľ televíznej programovej služby, ktorý má výhradné právo na vysielanie podujatia, a organizátor tohto podujatia nesmú od vysielateľa, ktorý vyrába z podujatia záznam na účely spravodajstva, žiadať peňažnú alebo inú protihodnotu; ustanovenia odsekov 4 a 5 nie sú týmto dotknuté. § 31Prístup verejnosti k významným podujatiam (1) Významné podujatie je politické, spoločenské, kultúrne alebo športové podujatie, ktoré spĺňa najmenej dve z týchto podmienoka) jeho výsledok má osobitný a všeobecný ohlas a je predmetom záujmu aj tej časti verejnosti, ktorá podujatia takéhoto charakteru zvyčajne nesleduje,b) má neopakovateľný kultúrny význam pre obyvateľov a osobitne sa v ňom prejavujú prvky ich kultúrnej identity,c) je významným medzinárodným podujatím a zúčastňuje sa na ňom štátna reprezentácia,d) vysiela sa terestriálne, multiregionálne alebo celoplošne.(2) Prístup verejnosti k významným podujatiam prostredníctvom vysielania televíznej programovej služby zabezpečí rada v spolupráci s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, s nositeľmi práv a vysielateľmi vypracovaním zoznamu takých podujatí. Zoznam podujatí rada oznámi prostredníctvom svojej internetovej stránky, na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla a doručí ho dotknutým vysielateľom.(3) Rada zostaví zoznam všetkých vysielateľov, v ktorom sú zaradení do skupiny vysielateľov, ktorých spôsob vysielania umožňuje bez zaplatenia osobitného poplatku prístup viac ako 80 % obyvateľov, alebo do skupiny vysielateľov s obmedzeným prístupom verejnosti; zaradenie vysielateľa do skupiny určí rada v udelenej licencii.(4) Ak je vysielateľ televíznej programovej služby vzhľadom na osobitné prvky, povahu alebo technické parametre svojho vysielania zaradený do skupiny vysielateľov s obmedzeným prístupom verejnosti a získa výhradné právo na vysielanie alebo retransmisiu podujatí podľa odseku 1 v priamom prenose alebo zo záznamu, je povinný umožniť podstatnej časti verejnosti ich sledovanie v priamom prenose alebo zo záznamu, a to bez zaplatenia osobitného poplatku; podstatnou časťou verejnosti sa na účely tohto zákona rozumie viac ako 80 % obyvateľov.(5) Zoznam podujatí, ktoré za významné vyhlásil niektorý z členských štátov Európskej únie alebo niektorý z členských štátov Rady Európy, a ktorý bol zverejnený v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo v informačnom orgáne Rady Európy, zverejní rada prostredníctvom svojej internetovej stránky, na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla a doručí ho dotknutým vysielateľom.(6) Ak vysielateľ televíznej programovej služby nadobudne práva na vysielanie podujatí, ktoré sú na zozname významných podujatí niektorého z členských štátov Rady Európy alebo členských štátov Európskej únie, je povinný uplatňovať ich v súlade s pravidlami tohto členského štátu a takým spôsobom, že neznemožní podstatnej časti verejnosti tohto členského štátu sledovať ich v priamom prenose alebo zo záznamu ÔSMA ČASŤVYSIELANIE REKLAMY, TELENÁKUPUA SPONZOROVANÝCH PROGRAMOV§ 32 Reklama a telenákup (1) Reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok, sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Na vysielanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o reklame, 29) ak tento zákon neustanovuje inak.(2) Telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Telenákup môže mať formua) telenákupného šotu, ktorý môže trvať najviac 15 minút, b) telenákupného programu,c) programovej služby s výlučným zameraním na telenákup.(3) Šot na účely tohto zákona je krátke reklamné alebo telenákupné oznámenie zaradené do reklamného bloku.(4) Vysielaná reklama a telenákup nesmúa) porušovať slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach ľudí a vyvolávať u nich pocit strachu,b) obsahovať akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, národného alebo sociálneho pôvodu alebo príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,c) útočiť na vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie,d) nabádať na konanie, ktorým sa poškodzuje alebo ohrozuje zdravie,e) nabádať na konanie, ktorým sa poškodzuje životné prostredie.(5) Vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama a telenákupa) boli čestné a slušné, b) nepoškodzovali záujmy spotrebiteľov a nezneužívali dôveru spotrebiteľov,c) určené maloletým alebo s účasťou maloletých neobsahovali nič, čo by mohlo poškodiť ich záujmy a čo by nezohľadňovalo ich osobitnú vnímavosť.(6) Vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby vysielaná reklama a telenákup nemohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav. Vysielaná reklama a telenákup nesmú a) priamo vyzývať maloletých na zakúpenie tovaru alebo služby tak, že zneužijú ich neskúsenosť a dôverčivosť,b) priamo nabádať maloletých, aby presviedčali svojich rodičov alebo iné osoby o potrebe kúpiť im ponúkané výrobky alebo služby,c) zneužívať osobitnú dôveru maloletých voči rodičom, učiteľom alebo iným osobám,d) bezdôvodne zobrazovať maloletých v nebezpečných situáciách,e) nabádať maloletých na nákup tovarov, ktorých predaj sa týmto osobám zakazuje.(7) Vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sa v čase od 6.00 h do 22.00 h nevysielali reklamy a telenákup na erotické služby, erotický tovar a erotické audiotextové služby.(8) Vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup neobsahoval výzvy určené maloletým na objednávku, predaj alebo nájom tovarov alebo služieb.(9) Vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby objednávateľ reklamy a telenákupu nemohol nijakým spôsobom uplatňovať vplyv na obsah programov vo vysielaní alebo na programovú skladbu vysielania.(10) Vysielanie politickej reklamy a reklamy propagujúcej náboženstvo alebo ateizmus sa zakazuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak 30).(11) Politická reklama na účely tohto zákona je verejné oznámenie určené naa) podporu politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo kandidáta, prípadne v ich prospech pri volebnej kampani alebo pri referendovej kampani,b) popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia alebo kandidáta.(12) Vysielanie skrytej reklamy a skrytého telenákupu sa zakazuje.(13) Skrytá reklama a skrytý telenákup na účely tohto zákona je slovná alebo obrazová informácia o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej známke, prípadne o činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb v programe, ak vysielateľ túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na reklamné účely, čím môže uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.(14) Vysielanie reklamy a telenákupu využívajúce podprahové vnímanie človeka sa zakazuje.___________________________________________________________________________29) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov30) Napríklad § 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 15 zákona č. 46/1999 Z. z. § 33Obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na niektoré výrobky (1) Vysielanie všetkých foriem reklamy a telenákupu na tabakové výrobky sa zakazuje. Obchádzanie tohto zákazu prostredníctvom používania značkových názvov, ochranných známok, emblémov alebo iných výrazných znakov týchto výrobkov vo vysielacom čase vyhradenom reklame a telenákupu sa zakazuje.(2) Vysielanie reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje okrem piva v čase od 6.00 h do 22.00 h sa zakazuje.(3) Vysielaná reklama a telenákup na alkoholické nápoje nesmúa) sa zameriavať na maloletých a osobitne nesmie zobrazovať maloletých, ako tieto nápoje požívajú,b) spájať spotrebu alkoholických nápojov so zvýšením fyzickej výkonnosti alebo s riadením motorového vozidla,c) tvrdiť, že alkoholické nápoje majú liečebné vlastnosti, povzbudzujúci alebo utišujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy,d) vytvárať dojem, že konzumácia alkoholu prispieva k spoločenskému a sexuálnemu úspechu,e) nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov alebo prezentovať abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok,f) zdôrazňovať obsah alkoholu v nápoji ako znak jeho kvality.(4) Vysielanie reklamy na lieky obsahujúce omamné, psychotropné a iné návykové látky 31) a na lieky dostupné len na lekársky predpis sa zakazuje.(5) Vysielaná reklama na lieky okrem liekov podľa odseku 4 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovaťa) jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov, pribalenej k lieku,b) odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky.(6) Vysielaná reklama na lieky ďalej nesmiea) byť určená maloletým,b) prirovnávať liek k potravinám alebo ku kozmetickým výrobkom,c) propagovať účinky lieku poukazovaním na výsledky dosiahnuté u konkrétnych osôb,d) obsahovať odporúčanie vedcov, lekárov alebo známych osobností, ktorých popularita by mohla nabádať na použitie lieku.(7) Vysielanie telenákupu liekov viazaných na lekársky predpis a zdravotných výkonov uhrádzaných na základe zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov 32) sa zakazuje. (8) Vysielanie reklamy a telenákupu na zbrane a strelivo 33) sa zakazuje.__________________________________________________________________________31) Napríklad § 188a Trestného zákona, § 33 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z.32) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov33) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov § 34Forma a spôsob uvádzania reklamy a telenákupu (1) Vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové prostriedky. (2) Vo vysielaní televíznej programovej služby sa reklama a telenákup vysielajú v blokoch a oddelene od iných častí tejto programovej služby. Vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov je povolené iba výnimočne.(3) Vo vysielaní programovej služby nesmú v reklame ani v telenákupe účinkovať hlásatelia, moderátori a redaktori spravodajských a politickopublicistických programov, a to ani v obraze, ani vo zvuku. § 35Zaraďovanie reklamy a telenákupu do vysielania (1) Reklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy.(2) V programoch zložených zo samostatných častí alebo pri prenose športových a podobne štruktúrovaných podujatí a predstavení s prestávkami sa reklamné šoty a telenákupné šoty zaraďujú iba medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok.(3) Pri vysielaní audiovizuálneho diela 34) (okrem seriálu, série, zábavnej relácie a dokumentárneho filmu), ktorého dĺžka presahuje 45 minút, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 45-minútový časový úsek. Ak plánovaný časový rozsah vysielania audiovizuálneho diela presahuje dva alebo viac súvislých 45-minútových úsekov najmenej o 20 minút, povoľuje sa ďalšie prerušenie. Medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prerušeniami však musí uplynúť najmenej 20 min.(4) Vysielanie spravodajského, politickopublicistickeho a náboženského programu, programu pre maloletých a bohoslužieb sa nesmie prerušovať zaradením reklamy alebo telenákupu. (5) Pri vysielaní programov, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 3 a 4 a ktorých trvanie presahuje 30 minút, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, ak medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prerušeniami uplynie najmenej 20 min.(6) Vysielateľ s licenciou môže zaradiť reklamné šoty a telenákupné šoty aj počas vysielania programov, ak sa tým nenaruší celistvosť, hodnota a charakter programu vrátane jeho prirodzených vnútorných prestávok, pri dodržaní práv nositeľov práv 35) a za podmienok ustanovených v odsekoch 3 až 5. Vysielateľ televíznej programovej služby na základe zákona nesmie zaraďovať reklamu ani telenákup počas vysielania programov.(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na rozhlasovú programovú službu vysielateľov s licenciou. Vysielanie spravodajského a náboženského programu, programu pre maloletých a bohoslužieb sa nesmie prerušovať zaradením reklamy ani telenákupu.(8) Vysielateľ s licenciou vysielajúci rozhlasovú programovú službu môže vysielať dlhšie reklamné oznámenie spracované do podoby programu informačného charakteru, ktorý podporuje predaj, nákup alebo nájom tovarov alebo služieb. Začiatok aj koniec vysielania takéhoto programu je vysielateľ povinný zreteľne oddeliť slovným upozornením na charakter tohto vysielania; na dlhšie reklamné oznámenia sa vzťahuje ustanovenie § 37 ods. 1.(9) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na rozhlasovú programovú službu vysielateľa na základe zákona; jeho vysielanie spravodajských, politickopublicistických a náboženských programov, umeleckých programov a programov pre maloletých, literárno-dramatických programov a bohoslužieb sa nesmie prerušiť zaradením reklamy ani telenákupu.__________________________________________________________________________34) § 6 ods. 2 zákona č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov35) Zákon č. 383/1997 Z. z. § 36Časový rozsah vysielanej reklamy a telenákupu vo vysielaní televíznej programovej služby (1) Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa s licenciou nesmie presiahnuť 15 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť na 20 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom.(2) Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona nesmie presiahnuť 3 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 10 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom.(3) Vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20 % (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19. 00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny.(4) Do vysielacieho času vyhradeného reklame sa na účely odsekov 1 až 3 nezapočítava čas venovanýa) vlastnej propagácii,b) oznámeniam vysielateľa o vlastnom programe,c) oznamom vo verejnom záujme alebo charitatívnym výzvam vysielaným bezplatne.(5) Vlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť vysielateľa, určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti k vlastnému vysielaniu, programom, tovarom alebo službám, priamo či nepriamo spojeným s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje oznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe. (6) Charitatívna výzva na účely tohto zákona je výzva vysielaná vysielateľom bezplatne alebo bez poskytnutia inej protihodnoty, ktorá obsahuje žiadosť o pomoc pre fyzickú osobu, skupinu fyzických osôb, sociálne a charitatívne organizácie alebo nadácie založené na podporu takých cieľov.(7) Oznam vo verejnom záujme na účely tohto zákona je krátky oznam vysielaný nepolitickým subjektom, zameraný na šírenie osvety v oblasti zvyšovania právneho vedomia, bezpečnosti na cestách, ochrany zdravia, ochrany prírody, ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa a pod.(8) Vysielateľ s licenciou môže vysielať telenákupné programy, ak trvajú neprerušene najmenej 15 min; obmedzenia podľa odsekov 1, 3 a 4 sa neuplatňujú.(9) Počas dňa možno odvysielať najviac osem telenákupných programov, pričom ich časový rozsah nesmie presiahnuť tri hodiny denne.(10) Telenákupné programy musia byť zreteľne oddelené od iných častí programovej s služby obrazovými a zvukovými prostriedkami a musia byť takto výslovne označené. § 37Časový rozsah vysielanej reklamyvo vysielaní rozhlasovej programovej služby (1) Časový rozsah vyhradený reklame vo vysielaní rozhlasovej programovej služby vysielateľa s licenciou nesmie presiahnuť 20 % denného vysielacieho času.(2) Časový rozsah vyhradený reklame vo vysielaní rozhlasovej programovej služby vysielateľa na základe zákona na každom jeho jednotlivom okruhu nesmie presiahnuť 3 % ich denného vysielacieho času. § 38Sponzorovaný program (1) Sponzorstvo na účely tohto zákona je akékoľvek plnenie poskytnuté právnickou sobou alebo fyzickou osobou okrem vysielateľov alebo výrobcov audiovizuálnych diel, ktoré je určené na priame alebo nepriame financovanie programov na propagáciu mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo aktivít tejto osoby.(2) Ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu alebo logom sponzora na začiatku programu a na konci programu.(3) Sponzor nesmie ovplyvňovať obsah a čas zaradenia sponzorovaného programu spôsobom, ktorý by sa mohol považovať za zasahovanie do zodpovednosti a redakčnej nezávislosti vysielateľa vo vzťahu k programom.(4) Vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sponzorovaný program priamo nepodporoval predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených výrobkoch či službách v týchto programoch. § 39Obmedzenia sponzorovania (1) Sponzorom programu nesmie byť právnická osoba ani fyzická osoba, ktorej hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom tovarov, alebo poskytovanie služieb, ktorých reklama sa zakazuje podľa tohto zákona. (2) Hlavnou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie, ak podiel príjmov z danej činnosti je viac ako 51 % celkových príjmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby; túto činnosť má zapísanú v predmete podnikania v obchodnom registri a touto činnosťou je osoba verejnosti známa.(3) Program sponzorovaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá sa zaoberá výrobou alebo predajom liekov alebo poskytovaním zdravotných výkonov, môže podporovať názov alebo dobré meno podniku; nesmie podporovať predaj liekov viazaný na lekársky predpis a poskytovanie zdravotných výkonov, uhrádzaných na základe zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu 32).(4) Sponzorom programu nesmie byť vysielateľ alebo výrobca audiovizuálnych diel.(5) Sponzorovanie spravodajstva, športového spravodajstva a programov politickej publicistiky sa zakazuje. Výnimku tvoria samostatné spravodajské programy, ktoré obsahujú výhradne informácie o počasí, dopravnej situácii alebo o športe. (6) Politická publicistika na účely tohto zákona je program tematicky zvyčajne spätý so spravodajstvom, ktorý obsahuje najmä komentáre k správam a udalostiam, analýzy vývoja, politické stanoviská k udalostiam a názory politikov na jednotlivé témy.(7) Sponzorovanie doplnkového vysielania okrem časomiery sa zakazuje.(8) Doplnkové vysielanie na účely tohto zákona je videotext, oznam o správnom čase, časomiera, ohlasovanie programov, oznámenie vysielateľa o vlastnom programe, reklama, telenákup, výzva a oznam. D E V I A T A Č A S ŤPROGRAMOVÁ SLUŽBA URČENÁ VÝHRADNE NA VLASTNÚ PROPAGÁCIU A TELENÁKUP§ 40Programová služba určenávýhradne na vlastnú propagáciu Na vysielanie programovej služby určenej výhradne na vlastnú propagáciu sa uplatňujú príslušné ustanovenia prvej, tretej, piatej, ôsmej, deviatej, desiatej, jedenástej, trinástej a štrnástej časti. Iné formy reklamy v rámci tejto programovej služby sú prípustné len v rámci časového rozsahu pre reklamu ustanovených v § 36 ods. 1 a 3. § 41Programová služba určená výhradne na telenákup Na vysielanie programovej služby určenej výhradne na vysielanie telenákupu sa uplatňujú príslušné ustanovenia prvej, tretej, štvrtej, piatej, ôsmej, deviatej, desiatej, jedenástej, trinástej a štrnástej časti. Vysielanie reklamy v rámci tejto programovej služby je prípustné v rozsahu obmedzení uvedených v § 36 ods.1; ustanovenie § 36 ods. 3 sa nepoužije. D E S I A T A Č A S ŤPLURALITA INFORMÁCIÍ A PRIEHĽADNOSŤ MAJETKOVÝCH A PERSONÁLNYCH VZŤAHOV VO VYSIELANÍZabezpečenie plurality informácií§ 42 (1) Vydavateľ periodickej tlače11) vydávanej najmenej päťkrát do týždňa a verejne rozširovanej najmenej na polovici územia Slovenskej republiky nesmie byť súčasne vysielateľom s licenciou na multiregionálne vysielanie alebo celoplošné vysielanie.(2) Jedna právnická osoba alebo jedna fyzická osoba nesmie byť majetkovo prepojená s viac ako jedným vysielateľom s licenciou na multiregionálne alebo celoplošné vysielanie rozhlasovej programovej služby alebo jedným vysielateľom s licenciou na multiregionálne alebo celoplošné vysielanie televíznej programovej služby; súčasne nesmie byť majetkovo prepojená s vydavateľom celoštátnej periodickej tlače 11).(3) Jedna právnická osoba alebo jedna fyzická osoba môže byť majetkovo prepojená s viacerými vysielateľmi s licenciou na lokálne vysielanie rozhlasovej programovej služby alebo na regionálne vysielanie rozhlasovej programovej služby alebo viacerými vysielateľmi s licenciou na lokálne vysielanie televíznej programovej služby alebo regionálne vysielanie televíznej programovej služby len vtedy, ak vysielanie všetkých takýchto vysielateľov, s ktorými je táto osoba majetkovo prepojená, môže prijímať najviac 50 % celkového počtu obyvateľov.(4) Vysielatelia môžu vytvoriť programovú sieť v takom rozsahu, aby ju mohlo prijímať najviac 50 % celkového počtu obyvateľov. § 43 Majetkové prepojenie a personálne prepojenie vysielateľa rozhlasovej programovej služby a vysielateľa televíznej programovej služby navzájom, alebo s vydavateľom celoštátnej periodickej tlače 11) sa zakazuje. § 44 (1) Vysielateľ je povinný rade na požiadanie predložiť na posúdenie doklady a údaje potrebné na preukázanie plnenia podmienok ustanovených v § 42 a 43.(2) Ak sa preukáže, že vysielateľ nespĺňa podmienky ustanovené v § 42 alebo 43, rada určí vysielateľovi primeranú lehotu na nápravu. Ak v určenej lehote nenastane náprava, rada odníme vysielateľovi licenciu. J E D E N Á S T A Č A S ŤKONANIE O UDELENIE LICENCIE § 45Podmienky na udelenie licencie (1) Jednej právnickej osobe alebo jednej fyzickej osobe možno udeliť len jednu licenciu na vysielanie televíznej programovej služby alebo jednu licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Táto podmienka neplatí na udelenie licencie na vysielanie monotematickej televíznej programovej služby okrem programovej služby venovanej spravodajstvu a publicistike; monotematická televízna programová služba na účely tohto zákona je programová služba, ktorej 90 % programov je venovaných jednému programovému typu.(2) Právnickej osobe možno udeliť licenciu, ak má právnu formu obchodnej spoločnosti, má sídlo na území Slovenskej republiky alebo má na území Slovenskej republiky umiestnenú organizačnú zložku svojho podniku a je zapísaná do obchodného registra; ak má táto právnická osoba právnu formu akciovej spoločnosti, musia jej akcie znieť na meno a musia byť zaregistrované v Stredisku cenných papierov 36).(3) Fyzickej osobe možno udeliť licenciu ak má trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky a má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu; ak sa fyzickej osobe udelila licencia, je povinná zapísať sa do obchodného registra.(4) Licencie na celoplošné vysielanie na návrh rady schvaľuje národná rada a po schválení licenciu udeľuje rada. Na udelenie licencie nie je právny nárok.(5) Licencia sa udeľuje na a) osem rokov na vysielanie rozhlasovej programovej služby, b) 12 rokov na vysielanie televíznej programovej služby.(6) Licenciu možno udeliť aj na kratší čas, ako je uvedené v odseku 5, aka) o to žiadateľ o licenciu požiada, b) je to nevyhnutné na dodržanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,c) je to nevyhnutné na účelné využitie frekvenčného spektra.(7) Konanie o udelenie licencie sa začína dňom podania žiadosti; konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa začína z podnetu rady.(8) Účastníkom konania o udelenie licencie je ten, kto žiada o licenciu. § 46Žiadosť o licenciu (1) Žiadosť o licenciu obsahuje tieto údaje: a) obchodný názov, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, alebo dátum vzniku, sídlo a právnu formu obchodnej spoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba; ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba so sídlom v zahraničí, uvedie tieto údaje spolu s údajmi o organizačnej zložke svojho podniku, umiestnenej na území Slovenskej republiky,b) meno a priezvisko, rodné číslo, štátne občianstvo, trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt, ak je žiadateľom o licenciu fyzická osoba,c) údaje podľa písmen a) a b) o všetkých spoločníkoch alebo akcionároch a o osobách, ktoré sú štatutárnym zástupcom alebo členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba,d) údaje o základnom imaní a vkladoch všetkých spoločníkov a o ich obchodných podieloch vrátane určenia druhu a peňažného ocenenia nepeňažných vkladov alebo o rozdelení akcií medzi akcionárov, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba,e) údaje a doklady o finančných zdrojoch, ktoré má žiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie,f) údaje o predpokladanom časovom a územnom rozsahu vysielania,g) navrhovaný spôsob technického a organizačného zabezpečenia vysielania,h) navrhované označenie programovej služby (názov stanice),i) navrhovanú programovú skladbu vysielania vrátane údajov o častiach programovej služby, ktoré by mali byť preberané od iných vysielateľov,j) špecifikáciu programových typov,k) navrhovaný podiel celkového vysielacieho času vyhradeného programom vo verejnom záujme,l) navrhovanú sumu alebo podiel výdavkov, ktoré žiadateľ o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby použije každoročne na výrobu programov vo verejnom záujme,m) špecifikáciu aplikácií verejnej telekomunikačnej služby37) rozhlasového dátového systému; rozhlasový dátový systém je systém umožňujúci vysielanie digitálnych doplnkových informácií v pásme veľmi krátkych vĺn v rámci štruktúry rozhlasového signálu, zameraných najmä na identifikáciu programovej služby, zoznam alternatívnych frekvencií, identifikáciu dopravného vysielania, stránkovanie,n) špecifikáciu stránok verejnej telekomunikačnej služby37) teletext vo vysielaní televíznej programovej služby.(2) K žiadosti o licenciu žiadateľ o licenciu priložía) zakladateľskú zmluvu, spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu žiadateľao licenciu, stanovy spoločnosti; ak ide o akciovú spoločnosť, priloží zoznam akcionárov platný ku dňu podania žiadosti zo Strediska cenných papierov,36) b) výpis z obchodného registra, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba; ak je žiadateľom o licenciu zahraničná právnická osoba, priloží dokument obdobného charakteru a výpis z obchodného registra o organizačnej zložke svojho podniku, umiestnenej na území Slovenskej republiky; výpis z obchodného registra nesmie byť starší ako 30 dní,c) výpis z evidencie registra trestov, ak je žiadateľom o licenciu fyzická osoba; výpis z evidencie registra trestov nesmie byť starší ako tri mesiace,d) písomné potvrdenie alebo iný doklad preukazujúci uzatvorenie zmluvy s organizáciami kolektívnej správy práv 25) spravujúcimi práva k predmetom ochrany, ktoré bude vysielateľ používať,e) doklad o trvalom pobyte alebo dlhodobom pobyte, ak je žiadateľom o licenciu fyzická osoba,f) doklady preukazujúce skutočnú možnosť získania prostriedkov uvedených v odseku 1 písm. e), ich pôvod a zloženie,g) doklady preukazujúce technické a organizačné predpoklady žiadateľa o licenciu na riadne začatie vysielania a jeho ďalšie uskutočňovanie,h) účtovnú uzávierku za posledné zdaňovacie obdobie, overenú audítorom podľa osobitného predpisu 38), ak je žiadateľ o licenciu vysielateľom,i) potvrdenie príslušného orgánu, že žiadateľ o licenciu nemá v evidencii miestne príslušného správcu dane daňové nedoplatky; potvrdenie nesmie byť staršie ako 60 dní,j) potvrdenie príslušného orgánu, že žiadateľ o licenciu nemá splatné nedoplatky na zdravotnom poistení, na sociálnom poistení alebo na príspevku do fondu zamestnanosti; potvrdenie nesmie byť staršie ako 60 dní,k) čestné vyhlásenie žiadateľa o licenciu, že všetky údaje uvedené v žiadosti podľa odseku 1 sú aktuálne a pravdivé,l) čestné vyhlásenie žiadateľa o licenciu, že doklady priložené k žiadosti sú aktuálne a úplné.(3) Ak je žiadateľ o licenciu vysielateľom v Slovenskej republike alebo v zahraničí alebo je majetkovo prepojený s vysielateľom v Slovenskej republike alebo v zahraničí, je povinný uviesť do žiadosti podľa odseku 1 údaje aj o týchto činnostiach a doplniť doklady podľa odseku 2. Rovnakú povinnosť má žiadateľ o licenciu, ktorý je vydavateľom periodickej tlače alebo majiteľom tlačovej agentúry v Slovenskej republike alebo v zahraničí, alebo je majetkovo prepojený s vydavateľom periodickej tlače alebo tlačovou agentúrou v Slovenskej republike alebo v zahraničí.(4) Žiadateľ o licenciu je povinný počas licenčného konania oznámiť rade všetky zmeny údajov uvádzaných v žiadosti alebo údajov obsiahnutých v priložených dokladoch, ktoré vznikli po podaní žiadosti o licenciu.(5) Doklady uvedené v odseku 2 sa musia predložiť v origináli alebo v osvedčenej fotokópii 39). K dokladom vystaveným v zahraničí sa musí priložiť ich úradný preklad 40).__________________________________________________________________________36) Zákon č. 600/1992 Z z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.37) § 5 ods. 2 zákona č. 195/2000 Z. z.38) § 35 až 40 Obchodného zákonníka. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov39) § 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)40) § 52 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom § 47Udeľovanie licencie Pri rozhodovaní o udelení licencie je rada povinná posudzovať a prihliadať naa) predpoklady zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov,b) priehľadnosť vlastníckych vzťahov žiadateľa o licenciu,c) priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania,d) vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté,e) prínos žiadateľa o licenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme,f) skutočnosť, aby žiadateľ o licenciu nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu,g) skutočnosť, aby bola zabezpečená primeraná majetková účasť slovenských osôb a ich zastúpenie v orgánoch spoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba so zahraničnou majetkovou účasťou. § 48Udeľovanie licencie na terestriálne vysielanie (1) Konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie rada začína z vlastného podnetu.(2) Konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie na frekvenciách, na ktorých vysiela vysielateľ s licenciou, ktorej platnosť sa skončí, rada začnea) najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti licencie na terestriálne vysielanie rozhlasovej programovej služby a terestriálne celoplošné a multiregionálne vysielanie televíznej programovej služby,b) pri lokálnom vysielaní televíznej programovej služby a regionálnom vysielaní televíznej programovej služby najneskôr 16 mesiacov pred skončením platnosti licencie.(3) Konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa začína odo dňa, keď rada verejne vyhlási najmenej v dvoch celoštátnych denníkoch a na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla, ako aj na svojej internetovej stránke základné podmienky konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.(4) V základných podmienkach konania rada určí lehotu a miesto podania žiadosti o licenciu na terestriálne vysielanie, územný rozsah vysielania, konkrétne frekvencie a dátum verejného vypočutia žiadateľov o licenciu.(5) Žiadosť o licenciu na terestriálne vysielanie doručenú rade po uplynutí určenej lehoty v základných podmienkach rada zamietne do 15 dní odo dňa jej doručenia.(6) Účastníkmi konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sú všetci žiadatelia o licenciu na terestriálne vysielanie, ktorých žiadosť bola rade doručená v určenej lehote.(7) Licenciu na terestriálne vysielanie rada vydáva formou rozhodnutia, ktoré vo výrokovej časti obsahuje ustanovenie o udelení licencie na terestriálne vysielanie jednému z účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie a ustanovenie o zamietnutí žiadostí všetkých ostatných účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. V odôvodnení rada uvedie výsledky hodnotenia jednotlivých žiadostí o licenciu na terestriálne vysielanie podľa splnenia kritérií určených v § 47. Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa doručuje všetkým účastníkom konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. § 49Rozhodnutie o udelení licencie (1) Rada rozhodne o žiadosti o licenciu do 90 dní od začatia konania. Rada rozhodne do 180 dní od začatia konania, ak sa konanie začalo z jej podnetu.(2) Rada žiadosť o licenciu zamietne, aka) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o licenciu, nespĺňa predpoklady na účasť v licenčnom konaní podľa § 45,b) nespĺňa náležitosti podľa § 46 ods.1 až 3 a 5 a v lehote určenej radou nenastala náprava,c) nespĺňa kritériá a podmienky podľa § 47, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať,d) v rámci konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie vyberala z viacerých žiadateľov o licenciu podľa § 48.(3) Rozhodnutie o udelení licencie sa vydáva po dohode s príslušným správnym orgánom telekomunikácií o pridelení frekvencií a ďalších technických podmienkach vysielania, ktoré musia byť v súlade s plánmi využitia frekvencií na vysielanie rozhlasovej programovej služby a televíznej programovej služby. Frekvenčný list je súčasťou rozhodnutia o udelení licencie. (4) Rozhodnutie o udelení licencie obsahuje tieto náležitosti: a) názov programovej služby,b) údaje o osobách, ktoré majú účasť na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podiel na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou,c) údaje o štatutárnych orgánoch a kontrolných orgánoch vysielateľa s licenciou,d) časový rozsah a územný rozsah vysielania,e) čas, na ktorý sa licencia udeľuje,f) jazyk vysielania,g) podiely programových typov, h) podiel vysielacieho času vyhradeného vysielaniu programov vo verejnom záujme,i) špecifikáciu aplikácií verejnej telekomunikačnej služby37) rozhlasového dátového systému vo vysielaní rozhlasovej programovej služby,j) druh technického nosiča, na ktorom vysielateľ poskytne rade záznam svojho vysielania (§16 písm. e)).(5) Rozhodnutie o udelení licencie na vysielanie televíznej programovej služby okrem náležitostí podľa odseku 4 obsahujea) podiel vysielacieho času vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorý je vyhradený európskym dielam a európskych dielam vytvoreným nezávislými producentmi,b) zaradenie vysielateľa podľa § 31 ods. 3, c) podmienky označovania programov na základe ich klasifikácie podľa vekovej vhodnosti podľa § 20 ods. 5,d) podmienky vysielania teletextu.(6) Rozhodnutie o udelení licencie nadobúda právoplatnosť odo dňa, keď bolo rade doručené písomné vyhlásenie žiadateľa o licenciu, že licenciu prijíma; toto vyhlásenie nesmie obsahovať žiadne výhrady a musí byť doručené do 30 dní po doručení rozhodnutia rady, inak rozhodnutie o udelení licencie nenadobudne právoplatnosť a na celé konanie sa pozerá, akoby sa nebolo uskutočnilo.(7) Na žiadosť zakladateľa, prípadne orgánu alebo osoby oprávnenej podať návrh na zápis právnickej osoby do obchodného registra možno vydať rozhodnutie o udelení licencie pred zápisom do tohto registra, ak sa preukáže, že právnická osoba bola založená. Tejto osobe vzniká oprávnenie na vysielanie najskôr odo dňa zápisu do obchodného registra. Obdobne sa postupuje aj u osôb, ktoré nemajú sídlo na území Slovenskej republiky.(8) Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o licenciu sa môže účastník konania odvolať na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41.)____________________________________________________________________________41) § 244 až 250c Občianskeho súdneho poriadku § 50Prevod a prechod licencie (1) Licencia oprávňuje vysielateľa na vysielanie v rozsahu a za podmienok v nej určených. Práva a povinnosti vyplývajúce z licencie je vysielateľ povinný vykonávať vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. (2) Licencia je neprevoditeľná na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, a to ani pri predaji podniku, prípadne jeho časti 42).(3) Licencia neprechádza na právneho nástupcu vysielateľa s licenciou, neprechádza ani v rámci exekúcie vykonávanej podľa osobitného predpisu 43), súdneho výkonu rozhodnutia 44), a ani postupom podľa osobitného predpisu 45). § 51Zmena licencie (1) Vysielateľ je povinný oznámiť rade všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti o licenciu a v dokladoch priložených k tejto žiadosti podľa § 46 ods. 1 až 3 a predložiť doklady o nich do 15 dní od vzniku týchto zmien.(2) Za zmenu týkajúcu sa udelenej licencie sa považuje aj smrť fyzickej osoby, ktorá bola vysielateľom. V tom prípade oznamovacia povinnosť podľa odseku 1 prechádza na dediča alebo na dedičov 46). Ak z oznámenia o smrti fyzickej osoby a priložených dokladov vyplýva, že aj po uskutočnenej zmene údajov alebo zmene okolností sú splnené podmienky na vysielanie v súlade s udelenou licenciou, rada rozhodne, že dedič alebo dedičia sa považujú za držiteľov licencie do uplynutia času, na ktorý bola licencia udelená, ak rada nerozhodne podľa § 53 písm. d) inak.(3) Na základe oznámenia podľa odseku 1 rada rozhodne podľa okolností prípadu o zmene udelenej licencie alebo zmenu zamietne a určí termín na nápravu. V prípade, ak vysielateľ neuskutoční nápravu, rada licenciu odníme; ustanovenie odseku 2 týmto nie je dotknuté.(4) Vysielateľ môže požiadať radu o zmenu licencie.(5) Na základe žiadosti vysielateľa podľa odseku 4 rada rozhodne o zmene licencie alebo žiadosť zamietne.(6) Rada rozhodne o zmene licencie podľa odsekov 2 až 4 do 60 dní odo dňa začatia konania. (7) Rada môže zmeniť licenciu bez súhlasu vysielateľa, ak je to nevyhnutné na dodržanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.(8) Proti rozhodnutiu, ktorým rada rozhodla o zmene licencie alebo zamietla žiadosť vysielateľa o zmenu licencie alebo jej nevyhovela v celom rozsahu, a proti rozhodnutiu, ktorým rada zmenila licenciu podľa odseku 7 sa môže vysielateľ odvolať na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41).__________________________________________________________________________42) § 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov43) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov44) § 251 až 275 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov45) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov46) § 460 ods. 1 Občianskeho zákonníka § 52Predĺženie platnosti licencie (1) Vysielateľ s licenciou môže požiadať radu o predĺženie platnosti licencie, na ktorej základe vysiela. Túto žiadosť vysielateľ s licenciou doručí rade a) pri terestriálnom vysielaní rozhlasovej programovej služby najskôr 20 mesiacov a najneskôr 19 mesiacov pred zánikom svojej licencie,b) pri terestriálnom celoplošnom a multiregionálnom vysielaní televíznej programovej služby najskôr 20 mesiacov a najneskôr 19 mesiacov pred zánikom svojej licencie,c) pri terestriálnom regionálnom a lokálnom vysielaní televíznej programovej služby najskôr 18 mesiacov a najneskôr 17 mesiacov pred zánikom platnosti svojej licencie,d) pri vysielaní prostredníctvom iných technických prostriedkov najneskôr štyri mesiace pred zánikom svojej licencie.(2) Platnosť licencie možno predĺžiť iba raz, a to a) pri vysielaní televíznej programovej služby o 12 rokov,b) pri vysielaní rozhlasovej programovej služby o osem rokov.(3) Pri rozhodovaní o predĺžení platnosti licencie vysielateľa s licenciou rada posudzuje najmäa) prínos k rozvoju kultúry a informovaniu verejnosti,b) priehľadnosť vlastníckych vzťahov,c) rozvoj pôvodnej tvorby,d) prínos k rozvoju mediálneho trhu,e) súlad činnosti vysielateľa s licenciou so zákonmi Slovenskej republiky, osobitne s týmto zákonom.(4) Rada rozhodne o predĺžení platnosti licencie do 30 dní od podania žiadosti; na rozhodovanie o predĺžení platnosti licencie sa primerane vzťahuje § 47.(5) Rada platnosť licencie nepredĺži, aka) sa zmenil plán využitia frekvenčného spektra na vysielanie,b) je to nevyhnutné na dodržanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.(6) Proti rozhodnutiu, ktorým rada zamietla žiadosť o predĺženie platnosti licencie, sa môže účastník konania odvolať na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41). § 53Zánik licencie Licencia zanikáa) uplynutím času, na ktorý bola udelená, b) odo dňa zániku právnickej osoby, ktorá je vysielateľom s licenciou,c) ak dedič alebo dedičia neoznámia rade v ustanovenej lehote (§ 51 ods. 1 a 2) smrť fyzickej osoby, ktorá bola vysielateľom,d) uplynutím 75 dní od smrti fyzickej osoby, ktorá bola vysielateľom, ak rada nerozhodla podľa § 51 ods. 2,e) uplynutím 60 dní odo dňa, keď vysielateľ s licenciou mal podať návrh na zápis do obchodného registra podľa § 45 ods. 2 a 3 a neurobil tak,f) uplynutím 360 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie, ak osoba, ktorej bola licencia udelená, nezačala vysielať,g) uplynutím 360 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vo veci odňatia licencie, ak vysielateľ s licenciou neobnovil vysielanie,h) právoplatným rozhodnutím rady o jej odňatí,i) ak nastali skutočnosti podľa § 50 ods. 2 a 3. § 54Odňatie licencie (1) Rada vysielateľovi licenciu odníme, aka) o odňatie licencie písomne požiada,b) dosiahol jej udelenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o licenciu alebo v dokladoch priložených k tejto žiadosti podľa § 46,c) sa uskutoční prevod podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podielu na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou v rozsahu prevyšujúcom 55 % celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv vysielateľa s licenciou počas trvania platnosti licencie a bez predchádzajúceho súhlasu rady s takým prevodom,d) porušil ustanovenia § 42 alebo 43 a v určenej lehote neupravil svoje pomery do súladu so zákonom,e) opakovane úmyselne a závažným spôsobom porušuje povinnosti ustanovené v § 19 ods. 2 písm. a) alebo c) aj napriek uloženým sankciám,f) dôjde bez predchádzajúceho súhlasu rady k prevodu podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou na vysielanie rozhlasovej programovej služby alebo podielu na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou na vysielanie rozhlasovej programovej služby v čase do 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o udelení licencie,g) dôjde bez predchádzajúceho súhlasu rady k prevodu podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou na vysielanie televíznej programovej služby alebo podielu na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou na vysielanie televíznej programovej služby v čase do 24 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o udelení licencie,h) porušil povinnosti podľa § 50 ods.1.(2) Rada môže vysielateľovi licenciu odňať, aka) po začatí vysielania počas kalendárneho roka nevysielal nepretržite 30 dní; čas, po ktorý vysielaniu bránili odôvodnené technické prekážky, sa nezapočítava,b) bol na jeho majetok vyhlásený konkurz,c) je fyzickou osobou a bol odsúdený za trestný čin, ktorý spáchal v priamej súvislosti s vysielaním a retransmisiou, alebo za hospodársky trestný čin alebo za trestný čin proti majetku,d) si nesplnil povinnosť podľa § 16 písm. f),e) si nesplnil povinnosť podľa § 16 písm. o).(3) Ak rada licenciu odňala z dôvodov uvedených v odseku 1, možno požiadať o udelenie novej licencie najskôr po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o odňatí licencie.(4) Proti rozhodnutiu, ktorým rada rozhodla o odňatí licencie, sa môže vysielateľ odvolať na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41).(5) Ak rada rozhodla o odňatí licencie a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vysielateľ je povinný licenciu bezodkladne vrátiť rade; licenciu na terestriálne vysielanie je vysielateľ povinný vrátiť spolu s frekvenčnými listami, ktoré sú súčasťou licencie. § 55Krátkodobá licencia (1) Krátkodobá licencia oprávňuje vysielateľa na vysielanie na ohraničenom území s cieľom zabezpečiť informačnú službu pre verejnosť v rámci časovo ohraničenej udalosti.(2) Rada môže vydať krátkodobú licenciu na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 45 ods. 2 a 3.(3) Krátkodobú licenciu môže rada udeliť iba na čas, ktorý nepresahuje 30 dní počas jedného kalendárneho roka. (4) Jednej právnickej osobe alebo jednej fyzickej osobe rada udelí počas jedného kalendárneho roka len jednu krátkodobú licenciu.(5) Na náležitosti žiadosti o krátkodobú licenciu sa primerane vzťahuje § 46.(6) Na zamietnutie žiadosti o krátkodobú licenciu, na neprevoditeľnosť krátkodobej licencie a na zánik platnosti a odňatie krátkodobej licencie sa primerane vzťahujú § 49 ods. 2, § 50 ods. 2 a 3, § 53 a 54.(7) Rada je povinná rozhodnúť o udelení krátkodobej licencie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. D V A N Á S T A Č A S ŤKONANIE O REGISTRÁCIU RETRANSMISIE§ 56Registrácia retransmisie (1) Oprávnenie na retransmisiu vzniká registráciou retransmisie s platnosťou na neurčitý čas.(2) Právnickú osobu možno zaregistrovať ako prevádzkovateľa retransmisie, ak má sídlo na území Slovenskej republiky a je zapísaná do obchodného registra. (3) Fyzickú osobu možno zaregistrovať ako prevádzkovateľa retransmisie, ak má trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky a má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu; zaregistrovaná fyzická osoba je povinná zapísať sa do obchodného registra. (4) Registrácia retransmisie sa nevyžadujea) na retransmisiu v rámci jednej budovy alebo komplexu budov, ktoré k sebe funkčne patria, ak sa obchodne nevyužíva,b) ak sa vykonáva výhradne retransmisia programových služieb vysielateľov na základe zákona,c) ak retransmisiu vykonáva jedna právnická osoba alebo jedna fyzická osoba tak, že ju nesmie prijímať viac ako 100 účastníkov. V prípade retransmisie prostredníctvom viacerých technologických systémov s počtom do 100 účastníkov nesmie byť celkový počet účastníkov všetkých týchto systémov vyšší ako 100. § 57Žiadosť o registráciu retransmisie (1) Žiadosť o registráciu retransmisie obsahuje tieto údaje: a) obchodný názov, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, alebo dátum vzniku, sídlo a právnu formu obchodnej spoločnosti, ak je žiadateľom o registráciu retransmisie právnická osoba,b) meno a priezvisko, rodné číslo, štátne občianstvo, trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt, ak je žiadateľom o registráciu retransmisie fyzická osoba, c) údaje o základnom imaní a vkladoch všetkých spoločníkov, o ich obchodných podieloch alebo o rozdelení akcií medzi akcionárov, ak je žiadateľom o registrácie retransmisie právnická osoba,d) údaje o osobách oprávnených konať za spoločnosť a o spôsobe konania za spoločnosť, ak je žiadateľom o registráciu retransmisie právnická osoba,e) špecifikáciu telekomunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia určeného na retransmisiu,f) údaj o plánovanom počte prípojok, g) údaje o skladbe rozhlasových programových služieb alebo televíznych programových služieb, ktoré žiadateľ o registráciu retransmisie plánuje šíriť, vrátane označenia štátov ich pôvodu; ak je programová ponuka rozdelená do viacerých súborov s rozdielnymi cenami pre účastníka, uvedú sa aj údaje o programových službách zaradených do základnej programovej ponuky.(2) K žiadosti o registráciu retransmisie žiadateľ priložía) výpis z obchodného registra, ak je žiadateľom o registráciu retransmisie právnická osoba; výpis z obchodného registra nesmie byť starší ako 60 dní,b) výpis z evidencie registra trestov, ak je žiadateľom o registráciu retransmisie fyzická osoba; výpis z registra trestov nesmie byť starší ako tri mesiace,c) doklad o trvalom pobyte alebo dlhodobom pobyte, ak je žiadateľom o registráciu retransmisie fyzická osoba, d) písomné potvrdenie alebo iný doklad preukazujúci uzatvorenie zmluvy s organizáciami kolektívnej správy práv25) spravujúcimi práva k predmetom ochrany, ktoré bude prevádzkovateľ retransmisie používať,e) vyhlásenie pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej služby,f) doklad o povolení na prevádzku verejnej telekomunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia pre retransmisiu podľa osobitného predpisu 47),g) čestné vyhlásenie žiadateľa o registráciu retransmisie, že všetky údaje uvedené v žiadosti podľa odseku 1 sú aktuálne a pravdivé,h) čestné vyhlásenie žiadateľa o registráciu retransmisie, že doklady priložené k žiadosti sú aktuálne a úplné,i) potvrdenie príslušného orgánu, že žiadateľ o registráciu retransmisie nemá v evidencii miestne príslušného správcu dane daňové nedoplatky; potvrdenie nesmie byť staršie ako 60 dní,j) potvrdenie príslušného orgánu, že žiadateľ o registráciu retransmisie nemá splatné nedoplatky na zdravotnom poistení, na sociálnom poistení alebo na príspevku do fondu zamestnanosti; potvrdenie nesmie byť staršie ako 60 dní.(3) Ak je žiadateľ o registráciu retransmisie súčasne vysielateľom s licenciou alebo vydavateľom periodickej tlače v Slovenskej republike alebo v zahraničí alebo je majetkovo prepojený so spoločnosťou, ktorá je vysielateľom s licenciou alebo vydavateľom periodickej tlače v Slovenskej republike alebo v zahraničí, je povinný uviesť do žiadosti podľa odseku 1 údaje aj o týchto činnostiach a doložiť doklady podľa odseku 2.(4) Doklady uvedené v odseku 2 sa musia predložiť v origináli alebo v osvedčenej fotokópii 39). K dokladom vystaveným v zahraničí sa musí priložiť ich úradný preklad 40).(5) Žiadosť o registráciu retransmisie treba podať najmenej 90 dní pred plánovaným začatím prevádzkovania retransmisie. ____________________________________________________________________________47) § 37 ods. 13 zákona č. 195/2000 Z. z. § 58Zamietnutie žiadosti o registráciu retransmisie (1) Rada žiadosť o registráciu retransmisie zamietne, aka) žiadateľ o registráciu retransmisie nespĺňa predpoklady uvedené v § 56 ods. 2 a 3,b) žiadosť nemá náležitosti podľa § 57 ods.1 až 4 a v lehote určenej radou nenastala náprava.(2) Rada vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o registráciu retransmisie do 30 dní od začatia konania o registrácii retransmisie.(3) Proti rozhodnutiu rady o zamietnutí žiadosti o registráciu retransmisie sa môže žiadateľ o registráciu retransmisie odvolať na najvyšší súd do15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41). § 59Rozhodnutie o registrácii retransmisie (1) Ak nie je dôvod na zamietnutie žiadosti o registráciu retransmisie podľa § 58 ods.1, rada vydá rozhodnutie o registrácii retransmisie do 60 dní odo dňa začatia konania.(2) Ak rada v určenej lehote nerozhodne o registrácii retransmisie, je dňom registrácie retransmisie deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty; rada o tom vydá žiadateľovi o registráciu retransmisie potvrdenie.(3) Rozhodnutie o registrácii retransmisie obsahuje tieto náležitosti:a) špecifikácia telekomunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia,b) územný rozsah vysielania, c) počet prípojok a ponuku programových služieb.(4) Prevádzkovateľ retransmisie, ktorý na základe registrácie retransmisie začal retransmisiu, je povinný oznámiť túto skutočnosť rade do 15 dní od jej začatia. § 60Zmena registrácie retransmisie (1) Prevádzkovateľ retransmisie je povinný oznámiť rade každú zmenu údajov uvedených v žiadosti o registráciu retransmisie do 15 dní odo dňa vzniku týchto zmien. Zmenu počtu prípojok je prevádzkovateľ retransmisie povinný oznámiť rade do 15 dní po tom, čo sa tento počet zmenil o 20 % od posledného oznámenia.(2) Prevádzkovateľ retransmisie môže požiadať radu o zmenu registrácie retransmisie.(3) Rada na základe oznámenia podľa odseku 1 rozhodne do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia o zmene registrácie retransmisie alebo ak sú dôvody na zrušenie registrácie retransmisie podľa § 63, registráciu retransmisie zruší; ak rada v určenej lehote nerozhodne, považuje sa to za súhlas so zmenou, ktorú prevádzkovateľ retransmisie oznámil rade.(4) Rada na základe žiadosti o zmenu registrácie retransmisie podľa odseku 2 rozhodne do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti rade; ak rada v určenej lehote nerozhodne, považuje sa to za súhlas so zmenou, o ktorú prevádzkovateľ retransmisie požiadal radu.(5) Rada môže zmeniť registráciu retransmisie bez súhlasu prevádzkovateľa retransmisie, ak je to nevyhnutné na dodržanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne rada určí lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ retransmisie povinný začať plneniť uložené povinnosti.(6) Proti rozhodnutiu, ktorým rada rozhodla o zmene registrácie retransmisie podľa odseku 3, sa môže prevádzkovateľ retransmisie odvolať na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41).(7) Proti rozhodnutiu, ktorým rada zamietla žiadosť prevádzkovateľa retransmisie o zmenu registrácie retransmisie podľa odseku 2, sa môže prevádzkovateľ retransmisie odvolať na najvyšší súd do15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41). § 61Zastavenie retransmisie programovej služby (1) V súlade so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, môže rada rozhodnúť o zastavení retransmisie takej programovej služby, ktorej obsah je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä ak programová služba ohrozuje fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých.(2) V rozhodnutí podľa odseku 1 rada určí lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ retransmisie povinný skončiť retransmisiu danej programovej služby.(3) Proti rozhodnutiu o zastavení retransmisie programovej služby sa môže prevádzkovateľ retransmisie odvolať na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41). § 62Zánik registrácie retransmisie Registrácia retransmisie zanikáa) dňom zániku právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom retransmisie,b) uplynutím 30 dní od smrti fyzickej osoby, ktorá bola prevádzkovateľom retransmisie,c) ak prevádzkovateľ retransmisie nepodal návrh na zápis do obchodného registra do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o registrácii retransmisie,d) ak prevádzkovateľ retransmisie nepodal návrh na zápis prevádzkovania retransmisie do predmetu svojej činnosti v obchodnom registri do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o registrácii retransmisie,e) uplynutím 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o registrácii retransmisie, ak osoba, ktorej bolo toto rozhodnutie vydané, nezačne prevádzkovať retransmisiu,f) rozhodnutím rady o zrušení registrácie retransmisie. § 63Zrušenie registrácie retransmisie (1) Rada registráciu retransmisie zruší, aka) o to prevádzkovateľ retransmisie písomne požiada,b) ak zanikne platnosť oprávnenia na prevádzku telekomunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia, ktorými sa retransmisia prevádzkuje,c) prevádzkovateľ retransmisie dosiahol vydanie rozhodnutia o registrácii retransmisie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o registráciu retransmisie alebo v dokladoch priložených k tejto žiadosti,d) prevádzkovateľ v určenej lehote neskončí retransmisiu programovej služby zastavenej rozhodnutím rady podľa § 61,e) si prevádzkovateľ nesplnil svoju povinnosť podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e).(2) Rada môže zrušiť registráciu retransmisie, ak bol prevádzkovateľ retransmisie, ktorý je fyzickou osobou, odsúdený za úmyselný trestný čin.(3) Proti rozhodnutiu o zrušení registrácie retransmisie sa môže prevádzkovateľ retransmisie odvolať na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41). T R I N Á S T A Č A S ŤSANKCIE§ 64 (1) Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7) rada ukladá tieto sankcie:a) upozornenie na porušenie zákona,b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,d) pokutu.(2) Sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 2 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušia povinnosť, na ktorej porušenie boli upozornení. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak sa porušila povinnosť uložená v § 16 písm. c), § 19, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj keď sa vysiela bez oprávnenia /§ 2 ods. 1 písm. b)/ alebo ak sa prevádzkuje retransmisia bez oprávnenia /§ 2 ods. 1 písm. c)/. Pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania a retransmisie a získané bezdôvodné obohatenie.(3) Rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená.(4) Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.(5) Proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) a d) sa možno odvolať na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady41) odkladný účinok odvolania možno vylúčiť, ak ide o rozhodnutie o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c).(6) Ak bolo podané odvolanie podľa odseku 5 a súd nezruší rozhodnutie rady, sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu. Uložená sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. § 65Oznam o porušení zákona (1) Povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona rada vysielateľovi uloží, ak je účelné a potrebné, aby sa verejnosť dozvedela o porušení zákona vysielateľom; rozsah, formu a vysielací čas určí rada.(2) Oznam o porušení zákona rada uloží vysielateľovi odvysielať, ak vysielala) programy alebo iné zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore so základnými povinnosťami vysielateľov uvedenými v § 16 písm. a) až c),b) programy alebo iné časti programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s § 19,c) programy alebo iné časti programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých (§ 20 ods. 1),d) programy alebo iné časti programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav v čase od 6.00 h do 22.00 h (§ 20 ods. 3). § 66Pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti (1) Ak vysielateľ opakovane alebo závažným spôsobom odvysielaním programu alebo jeho časti porušil povinnosti uložené týmto zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, rada pozastaví vysielanie programu, a to najviac na 30 dní.(2) Rada pozastaví vysielanie programu alebo jeho časti, ak vysielateľa) odvysielal program alebo časť programu, ktorého obsah je v rozpore so základnými povinnosťami vysielateľov uvedenými v § 16 písm. b) a c),b) odvysielal program alebo časť programu, ktorého obsah je v rozpore s § 19,c) porušil zákaz vysielania programu alebo časti programu, ktorý by mohol ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase od 6.00 h do 22.00 h (§ 20 ods. 3) alebod) porušil zákaz vysielania programu alebo časti programu, ktorý môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých (§ 20 ods. 1). § 67Pokuty (1) Rada uloží pokutu od 5 000 do 1 000 000 Sk prevádzkovateľovi retransmisie, aka) nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods.1 písm. a) až d) a h),b) neoznámil zmenu údajov uvedených v žiadosti o registráciu retransmisie v určenej lehote podľa § 60 ods.1,c) nesplnil povinnosť podľa § 73 ods. 2. (2) Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 10 000 do 200 000 Sk a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 3 000 do 50 000 Sk, aka) skartoval záznamy vysielania pred uplynutím lehoty 30 dní (§ 16 písm. e)),b) neposkytol rade požadovaný záznam vysielania (§ 5 ods. 1 písm. m)),c) nezabezpečil označenie programovej služby, ktorú vysiela (§ 16 písm. j) a k)),d) neoznámil zmeny údajov uvedených v svojej žiadosti alebo údaje týkajúce sa plnenia podmienok udelenej licencie, ktoré by mohli byť dôvodom na zmenu alebo zánik platnosti licencie,e) nevedie štatistiku o odvysielanom programe (§ 16 písm. l)),f) porušil podmienky na vysielanie krátkeho spravodajstva (§ 30),g) neposkytol rade údaje o odvysielaní európskych diel a nezávislej produkcie (§ 27),h) neposkytol rade údaje o majetkových pomeroch vysielateľa (§ 44 ods.1),i) nesplnil povinnosť podľa § 16 písm. f),j) neposkytol rade výsledky merania pokrytia územia signálom (§ 68 ods. 6),k) nesplnil povinnosť podľa § 72 ods. 2,l) povinnosti o vysielaní európskych diel alebo nezávislej produkcie (§ 23 alebo 25).(3) Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 20 000 do 2 000 000 Sk a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 3 000 do 600 000 Sk, ak a) porušil územný rozsah vysielania,b) neposkytol vysielací čas v naliehavom verejnom záujme (§ 16 písm. d)),c) neodvysielal oznam o porušení zákona alebo nedodržal podmienky na jeho zverejnenie, ktoré určila rada (§ 16 písm. h)),d) nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov (§ 20 ods. 5) alebo neuplatnil toto označenie v rámci ním vysielanej programovej služby,e) porušil podmienky na vysielanie sponzorovaných programov,f) vysiela programy a ostatné zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťou podľa § 16 písm. c),g) vysiela programy a iné časti programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19,h) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase od 6.00 h do 22.00 h (§ 20 ods. 3).(4) Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 50 000 do 3 000 000 Sk porušil podmienky na vysielanie významných podujatí (§ 31).(5) Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 100 000 do 5 000 000 Sk a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 15 000 do 1 500 000 Sk, aka) porušil podmienky na vysielanie reklám a telenákupu,b) porušil podmienky na vysielanie programových služieb vyhradených na vlastnú propagáciu alebo telenákup (§ 40 alebo 41),c) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťou podľa § 20 ods. 1.(6) Rada uloží vysielateľovi na základe zákona vysielajúcemu televíznu programovú službu pokutu od 100 000 do 2 000 000 Sk a vysielateľovi na základe zákona vysielajúcemu rozhlasovú programovú službu pokutu od 30 000 do 600 000 Sk, aka) využíva pridelené frekvencie na iné účely ako na tie, na ktoré mu boli pridelené,b) vysielateľ na základe zákona vysielajúci televíznu programovú službu nezabezpečil na každom vysielacom okruhu najmenej 25 % vysielaných programov skrytými alebo otvorenými titulkami (§ 18 ods. 2 písm. a)),c) vysielateľ na základe zákona vysielajúci televíznu programovú službu nezabezpečil na jednom vysielacom okruhu najmenej 1 % vysielaných programov tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich (§ 18 ods. 2 písm. b)).(7) Rada uloží vysielateľovi s licenciou vysielajúcemu televíznu programovú službu pokutu od 20 000 do 4 000 000 Sk a vysielateľovi s licenciou, vysielajúcemu rozhlasovú programovú službu, pokutu od 6 000 do 500 000 Sk, ak vysielateľ porušil povinnosť podľa § 16 písm. n).(8) Rada uloží pokutu od 50 000 do 5 000 000 Sk osobám podľa § 2 ods. 2 a 4, ak porušia povinnosti uložené týmto zákonom.(9) Rada uloží pokutu od 50 000 do 5 000 000 Sk tomu, kto prevádzkuje retransmisiu bez toho, aby bol na to oprávnený (§ 2 ods. 1 písm. c)), alebo tomu, kto vysiela bez toho, aby bol na to oprávnený (§ 2 ods. 1 písm. b)).(10) Pokuta uložená podľa odsekov 1 až 9 je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie, ktorým bola pokuta uložená, nadobudlo právoplatnosť.(11) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Š T R N Á S T A Č A S Ť FREKVENČNÉ SPEKTRUM NA VYSIELANIE§ 68Frekvenčné spektrum na vysielanie (1) Plán využitia frekvenčného spektra pre oblasť vysielania (ďalej len "plán frekvencií") vypracúva v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy telekomunikácií 48) rada, pričom je povinná utvárať podmienky na rozvoj duálneho vysielania.(2) Plán frekvencií sa aktualizuje každé dva roky a v prípadoch zmien medzinárodných dohovorov v tejto oblasti.(3) Plán frekvencií obsahuje zoznam frekvencií, ich parametrov, rozdelenie frekvencií do vysielacích sietí a rozdelenie frekvencií pre vysielateľov.(4) Stav využitia frekvencií hodnotí rada vo výročnej správe o stave vysielania a o svojej činnosti (§ 5 ods. 3 písm. a)). Zoznam voľných frekvencií na vysielanie rada zverejňuje na svojej internetovej stránke a prostredníctvom periodickej tlače.(5) Súčasne používané technológie nesmú obmedzovať rozvoj nových technológií v iných frekvenčných pásmach.(6) Zodpovednosť za využitie parametrov frekvencie a za pokrytie územia signálom na základe pridelenej frekvencie má vysielateľ. Vysielateľ je povinný zabezpečiť osobitné meranie pokrytia územia signálom z pridelenej frekvencie po udelení licencie v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy telekomunikácií 48). Výsledky tohto merania oznámi rade.(7) Ak vysielateľ nevyužíva frekvenciu na účely, na ktoré mu bola poskytnutá, alebo nevyužíva vlastným zavinením povolené parametre frekvencie, rada môže rozhodnúť o odňatí frekvencie.(8) Proti rozhodnutiu o odňatí frekvencie sa môže vysielateľ odvolať na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady 41).____________________________________________________________________________48) § 6 zákona č. 195/2000 Z. z. § 69Frekvenčné spektrum na analógové terestriálnevysielanie pre vysielateľov na základe zákona (1) Prvý televízny analógový terestriálny okruh na vysielanie televíznej programovej služby sa vyhradzuje pre vysielateľa na základe zákona 1).(2) Druhý televízny analógový terestriálny okruh na vysielanie televíznej programovej služby sa vyhradzuje pre vysielateľa na základe zákona 1).(3) V pásme stredných vĺn na vysielanie rozhlasovej programovej služby sa pre vysielateľa na základe zákona 1) vyhradzujú dve vysielacie siete na celoplošné vysielanie.(4) V pásme veľmi krátkych vĺn (VKV II) na vysielanie rozhlasovej programovej služby sa pre vysielateľa na základe zákona1) vyhradzujú tri vysielacie siete na celoplošné vysielanie.(5) O ďalších požiadavkách vysielateľov na základe zákona na frekvencie rozhoduje rada.(6) Vysielateľ na základe zákona je povinný využívať pridelenú časť frekvenčného spektra výlučne na plnenie svojich úloh stanovených týmto zákonom a osobitným zákonom 1) a nesmie ju poskytnúť na využitie tretej osobe. § 70Vysielanie vysielateľa na základe zákona prostredníctvom družice (1) Vysielateľ na základe zákona môže vysielať svoje programové služby aj prostredníctvom družice.(2) Programovú skladbu a spôsob financovania programovej služby prostredníctvom družice schvaľuje Rada Slovenskej televízie9) a Rozhlasová rada 10).(3) Vysielateľ na základe zákona je pred začiatkom vysielania prostredníctvom družice povinný požiadať radu o súhlas s takýmto vysielaním; bez tohto súhlasu nesmie začať s vysielaním. Rada je povinná vyjadriť sa k žiadosti do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti.(4) Ak vysielateľ nedostal súhlas rady v lehote podľa odseku 3, súhlas sa považuje za udelený prvým dňom po uplynutí tejto lehoty. P Ä T N Á S T A Č A S ŤSPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA§ 71Spoločné ustanovenie Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56 až 68 osobitného predpisu 49).___________________________________________________________________________49) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Prechodné ustanovenia§ 72 (1) Licencie na vysielanie udelené podľa doterajších právnych predpisov, ktoré sú platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti.(2) Vysielateľ s licenciou, ktorá zostala v platnosti podľa odseku 1, je povinný oznámiť rade údaje a predložiť doklady uvedené v § 46 najneskôr do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak si vysielateľ s licenciou, ktorá ostáva v platnosti podľa odseku 1, túto povinnosť v lehote nesplní, rada mu určí primeranú lehotu na nápravu. Ak vysielateľ nesplní povinnosť ani v tejto lehote, rada mu môže uložiť pokutu.(3) Platnosť licenčných podmienok, ktoré sú súčasťou licencií, ktoré zostávajú v platnosti podľa odseku 1 a ktorých predmet je upravený týmto zákonom, sa skončí dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.4) Vysielateľ s licenciou, ktorá zostáva v platnosti podľa odseku 1, je povinný prispôsobiť svoje právne pomery najneskôr do jedného roku odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona s ustanoveniami tohto zákona, najmä § 42 a 43. Ak si vysielateľ s licenciou, ktorá zostáva v platnosti podľa odseku 1, túto povinnosť v určenej lehote nesplní, platnosť jeho licencie uplynutím uvedenej lehoty zaniká.(5) Čas, na ktorý bola udelená licencia, ktorá zostáva v platnosti podľa odseku 1, sa nemení.(6) Ustanovenie § 52 sa vzťahuje aj na licencie, ktoré zostávajú v platnosti podľa odseku 1. Rada môže v rozhodnutí o predĺžení týchto licencií určiť nové náležitosti licencie v súlade s týmto zákonom. § 73 (1) Licencie na vysielanie v káblových rozvodoch udelené podľa doterajších právnych predpisov, ktoré sú platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za registrácie retransmisie podľa § 56 ods.1.(2) Prevádzkovateľ retransmisie s registráciou retransmisie platnou podľa odseku 1 je povinný oznámiť rade údaje a predložiť doklady uvedené v § 57 najneskôr do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak si prevádzkovateľ retransmisie s registráciou, ktorá ostáva v platnosti podľa odseku 1, túto povinnosť v lehote nesplní, rada mu uloží lehotu na nápravu. Ak prevádzkovateľ retransmisie nesplní povinnosť ani v tejto lehote, rada mu môže uložiť pokutu.(3) Platnosť doterajších licenčných podmienok, ktoré sú súčasťou registrácie, ktorá ostáva v platnosti podľa odseku 1 a ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom, sa skončí dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. § 74 (1) Konania o udelenie licencie, ktoré sa začali podľa doterajších právnych predpisov a ktoré sa ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona neskončili, sa týmto dňom zastavujú.(2) Konania o zmene licencie vo veci oznámenia o zmene údajov uvedených v žiadosti alebo plnenia podmienok určených v licencii, ktoré sa začali podľa doterajších právnych predpisov a ktoré sa ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona neskončili, sa týmto dňom zastavujú.(3) Konania vo veci zistenia stavu v dodržiavaní právnych predpisov a licenčných podmienok, ktoré sa začali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.(4) Konania vo veci odňatia licencie, ktoré sa začali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. § 75 Žiadosti o uverejnenie opravy podané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. § 76 Funkčné obdobie členov rady zvolených pred účinnosťou tohto zákona sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Členovia rady sú povinní vykonávať svoju činnosť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. § 77Zrušovacie ustanovenie Zrušujú sa:1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1997 Z. z. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov,2. zákon č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení zákona č. 597/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z., zákona č. 160/1997 Z. z., zákona č. 283/1997 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z. a zákona č. 46/1999 Z. z.,3. § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 321/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 380/1996 Z. z. a zákona č. 285/1997 Z. z. Čl. II Zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách sa mení takto:1. V § 15 písm. a) sa za slovom "siete" vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová:"okrem telekomunikačných sietí určených výhradne na jednosmerné šírenie televíznych alebo rozhlasových signálov po vedení,"2. V § 15 ods. 1 písm. b) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "pritom úrad pri rozhodovaní o udelení licencie dbá, aby sa pri využití obmedzených zdrojov neznevýhodnil niektorý zo žiadateľov."3. V § 31 ods. 8 sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú tieto slová:"a na rozhlasové a televízne terestriálne vysielanie."4. V § 32 ods. 1 písm. b) sa slovo "výrazný" nahrádza slovom "významný". Čl. III§ 78Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Rudolf Schuster, v.r.Jozef Migaš, v.r.Mikuláš Dzurinda, v.r. ZÁKON č. 212/1995 Z.z.o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Článok I.Koncesionárske poplatky za rozhlasové a televízne prijímače § 1 Predmet úpravy Tento zákon upravuje platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len "poplatok"), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie. § 2 Základné pojmy (1) Rozhlasovým prijímačom alebo televíznym prijímačom (ďalej len "prijímač") sa rozumie prevádzkyschopné telekomunikačné zariadenie určené na príjem a reprodukciu rozhlasových a televíznych programov šírených rozhlasovými alebo televíznymi vysielačmi.(2) Za prijímač podľa tohto zákona sa bez ohľadu na to, či umožňujú príjem a reprodukciu rozhlasových alebo televíznych programov, nepovažujúa) oznamovacie prijímače,b) telekomunikačné zariadenia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a jeho výkonného orgánu štátnej správy používané výhradne na technickú kontrolu vysielania,c) telekomunikačné zariadenia Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie používané výhradne na kontrolu vysielania,d) telekomunikačné zariadenia výhradne zaisťujúce bezpečnosť a prevádzku premávky,e) telekomunikačné zariadenia Slovenských telekomunikácií používané na technické zabezpečenie a kontrolu vysielania. § 3 Platiteľ poplatkov (1) Platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba 1a), ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba , ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.(2) Ten, kto zaplatí poplatok za jeden prijímač, môže sám alebo s príslušníkmi svojej domácnosti používať viac prijímačov, a to v byte alebo mimo domu.(3) Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.(4) Ak je platiteľ poplatku právnická osoba alebo samostatne zárobkove činná fyzická osoba, je povinný platiť poplatok za každý prijímač.(5) Namiesto vlastníka prijímača je povinný platiť poplatok ten,a) kto vykonáva právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu,b) kto má prijímač na území Slovenskej republiky v držbe, ak tu vlastník nemá sídlo alebo trvalý pobyt.(6) Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zaniká povinnosť platiť poplatok.(7) Osoba, ktorá nemá povinnosť platiť poplatok podľa § 4a ods.3, preukáže túto skutočnosť vyberateľovi poplatkov čestným vyhlásením.(8) Platiteľ poplatkov podľa odsekov 1 až 4 je povinný vyberateľovi poplatkova) oznámiť do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého bydliska; právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby presné označenie ich názvu, sídla, obchodného mena a identifikačného čísla,b) oznámiť do 30 dní zmenu trvalého bydliska, zmenu priezviska fyzických osôb, zmenu názvu, obchodného mena, sídla a identifikačného čísla právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb.(9) Povinnosť platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe § 4Príjemca poplatkov (1) Príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas. Z poplatku podľa § 3 je vyberateľ poplatkov oprávnený zrážať zmluvne dohodnutú províziu.(2) Príjemcom poplatku za televízny prijímač je Slovenská televízia. Z poplatku podľa § 3 je vyberateľ poplatku oprávnený zrážať zmluvne dohodnutú províziu. § 4a Sadzba poplatkov (1) Mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu za používanie rozhlasových prijímačov je 40 Sk a televíznych prijímačov je 100 Sk.(2) Mesačná výška poplatku právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb za používanie rozhlasových prijímačov je 40 Sk, za používanie televíznych prijímačov je 100 Sk, a to za každý prijímač.(3) Mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu, ktorá je poberateľom dôchodku, 1c) ak nežije v domácnosti 1d) s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, je za používanie rozhlasových prijímačov 20 Sk a za používanie televíznych prijímačov 50 Sk. § 5Vyberateľ poplatkov (1) Vyberateľom poplatkov je právnická osoba na základe zmluvného vzťahu s príjemcom poplatkov.(2) Vzťahy medzi vyberateľom poplatkov, Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou najmä pri vymáhaní nezaplatených poplatkov, nedoplatkov a poplatkov z omeškania (§ 7 ods. 5, § 8 ods. 2 a § 9 ods. 1) vrátane výšky provízie za vyberanie poplatkov sa zabezpečia zmluvne.(3) Vyberateľ poplatkov na účely tohto zákona vedie evidenciu platiteľov poplatkov, ktorá obsahuje a) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak je platiteľ poplatkov fyzická osoba,b) názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo, ak je platiteľ poplatkov právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba,c) deň, keď sa fyzická osoba alebo právnická osoba stala platiteľom poplatkov,d) počet prijímačov a adresu miesta, kde sú umiestnené, ak ide o platiteľa poplatkov podľa § 3 ods. 4,e) počet a adresu prevádzkarní, ak ide o platitieľa poplatkov podľa § 3 ods. 4.(4) Právnické osoby, ktoré spravujú údaje z Evidencie mesačných záloh na odber elektrickej energie, sú povinné bezplatne poskytnúť vyberateľovi poplatkov na účely utvárania a pravidelnej mesačnej aktualizácie evidencie platiteľov poplatkov tieto údaje: meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu platiteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak i o právnickú osobu alebo samostatne zárobkovo činnú osobu. (5) Osobné údaje získané podľa odsekov 3 a 4 a podľa § 10a podliehajú ochrane osobných údajov; 1e) využívať ich môžu iba príjemcovia poplatkov na účely tohto zákona. § 6 Oslobodenie od poplatkov (1) Od povinnosti platiť poplatky sú oslobodení:a) cudzinci, ak ich pobyt na území Slovenskej republiky nepresahuje tri mesiace v kalendárnom roku,b) pracovníci zastupiteľských úradov a misií cudzích štátov, ak nie sú slovenskými štátnymi občanmi a ak je zaručená vzájomnosť,c) občania s ťažkým zdravotným postihnutím.1d)(2) Od povinnosti platiť poplatky sú oslobodení aja) prevádzkovatelia rozhlasového alebo televízneho vysielania zo zákona a Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie,b) zariadenia sociálnych služieb alebo humanitárne zariadenia, zariadenia Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, predškolské zariadenia, školy 2), zdravotnícke zariadenia s lôžkovými oddeleniami, zastupiteľské úrady cudzích štátov a medzinárodné vládne organizácie.(3) Fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na oslobodenie od poplatkov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, preukáže to na tlačive vyberateľa poplatkov. K tlačivu priloží doklad potrebný na potvrdenie skutočnosti, ktorá je podľa odseku 1 dôvodom na oslobodenie od poplatkov. § 7Kontrola platenia poplatkov (1) Kontrolu platenia poplatkov podľa tohto zákona vykonávajú podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.(2) Každý platiteľ poplatku je povinný Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok.(3) Každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú platiteľmi poplatkov, sú povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu.(4) Vyberateľ poplatkov - Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas majú právo vykonať jednorazové technické zameranie na zistenie prijímačov v domácnostiach fyzických osôb a v objektoch právnických osôb.(5) V prípade takého zistenia rozhlasového alebo televízneho prijímača u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá nezaplatila poplatok za prijímač, má vyberateľ poplatkov - Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas právo vymáhať nezaplatené poplatky podľa § 8 odo dňa zistenia. § 8 Vymáhanie nezaplatených poplatkov (1) Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.(2) Ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov - Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.(3) Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde. § 9Poplatky z omeškania (1) Ak je platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a dodržal sa postup podľa § 8, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas požiada platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania.(2) Poplatok z omeškania podľa ods. 1 je 5 000 Sk u fyzických osôb a 15 000 Sk u právnických osôb za každý, aj len začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač, za ktorý je platiteľ v omeškaní s platbou.(3) Ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeškania ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie (odsek 2), Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas môže uplatniť svoj nárok na súde.(4) Príjmy z poplatkov z omeškania sú príjmami Slovenského rozhlasu, ak ide o poplatky za používanie rozhlasového prijímača, a Slovenskej televízie, ak ide o poplatky za používanie televízneho prijímača. § 10 Použitie príjmov Príjemcovia príjmov z koncesionárskych poplatkov za používanie prijímačov a poplatkov z omeškania uložených podľa tohto zákona sú povinní použiť tieto príjmy len na pokrytie nákladov súvisiacich s výrobou a šírením programov schválených v konkrétnej vysielacej štruktúre príslušnou Radou Slovenského rozhlasu alebo Radou Slovenskej televízie. § 10aPrechodné ustanovenie Sociálna poisťovňa 3) je povinná vyberateľovi poplatkov podľa § 4a ods. 3 na účely aktualizácie evidencie platiteľov poplatkov bezplatne poskytnúť do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zoznam poberateľov dôchodku, ktorý obsahuje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu poberateľa dôchodku. § 11 Zrušovacie ustanovenia Zrušujú sa:1. § 7 zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,2. vyhláška Federálneho ministerstva spojov č. 51/1985 Zb., ktorou sa vydáva Rozhlasový a televízny poriadok v znení vyhlášky Federálneho ministerstva spojov č. 76/1987 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva spojov č. 39/1988 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva spojov č. 315/1990 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva spojov č. 100/1991 Zb. § 11a Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 206/1997 Z.z., ktorou sa ustanovuje výška koncesionárskych poplatkov.Zákon č. 212/1995 Z.z. nadobúda účinnosť 1. novembrom 1995.–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-+ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1996 Z.z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1996 Z.z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 188/1999 Z.z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/2003 Z.z. (účinnosť od 1. 8. 2003) 1a) § 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov1b) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 15/1993 Z.z.. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov1c) § 7 písm. a) 1., 2., 5. až 9. bod a § 54 zákona č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov . Dôchodky: starobný, invalidný, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, sociálny1d) § 57 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov1e) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov 2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.3) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov