HOTEL SVET -Epizóda 2

Sir Humphrey Production HOTEL SVET Epizóda 2 V Epizóde 2 sa dozvieme veľa zaujímavých vecí. Neželám si byť obviňovaný z rasizmu a xenofóbie, pretože rasista a xenofób nie som. Opakujem, ide hlavne o humor. Miro Jaroš a Giuseppe Tissoti, taliansky imigrant oddaný odkazu Mussoliniho, syn slovenskej občianky a talianskeho radikála, neúspešne liečený neurotik, externý spolupracovník Národno-socialistickej strany Slovenska (pozn. pre mladšie ročníky – nacisti) sa stretávajú v tajnej obradnej sieni pri svetle sviečok. Tissoti: Heil. Jaroš: (ticho) Ehm, nazdhar. Tissoti: Heil!!! Jaroš: (ošíva sa) Tak cheil. Tissoti: Ako hlasivky? Jaroš: Mhám sthále problémy. Tissoti: Putana. Ja som to tušil. Jaroš: Jha... Tissoti: Silenzio!!! Členská základňa ti dala dôveru. Niektoré okresné bunky na Kysuciach a Orave už nemajú prachy na smsky. A ty? Ty si stratíš hlas!!! Jaroš: Jha... Tissoti: Ruhe!!! Kde máš šálik? Jaroš: (nechápavo pozerá) Tissoti: Kde máš šálik s wellensittichovým motívom? Jaroš: (hrôza v očiach) Tissoti: Kde je? Jaroš: Jha som ho phožičal Khončekovi? Tissoti: Komu?! Končekovi?! Veď počkaj!) Jaroš: Jha... Tissoti: Basta!!! (odíde preč niečo vybavovať a o chvíľu sa vráti a vrhne na Jaroša nenávistný pohľad) Jaroš: (snaží sa nevšímať si čoraz viac roztrasené kolená) Tissoti: Kedy sa ostriháš? Dohodli sme sa, že po piatom kole sa ostriháš. Piate kolo skončilo pred týždňom! A čo vidím? Capelli!!! Stále sú tam!!! Po piatom kole mali ísť dole!!! Capisci?! Po piatom kole vlasy dole!!! Dole!!! A kde sú? Dove? Hore!!! Jaroš: Jha... Tissoti: Kožušinku si priniesol?! Jaroš: Nie. Tissoti: Perché? Jaroš: Mne sa pháči. Jha si ju nechám. Tissoti: Ale, ale. Tak tebe sa páči. Kožušinka sa nám páči. No komu by sa nepáčila, všakže, taká kožušinka. Taká kožušinka sa musí páčiť. Si, si. TEEEESTA DI CAZZO!!! Kožušinky sa nám zachcelo! Nič nedostaneš! Davaj sem. Jaroš: (zaťato) Nhedám. Tissoti: Koleduješ si? Jaroš: Nhedám. Tissoti: V poriadku. (dvihne telefón a vytočí číslo) Majo? Priveď Mosheho! Majo: Moshe spí. Tissoti: Tak teda ho zrejme zobudíš, nie? (položí slúchadlo, v pozadí niekde počuť hrmotať mreže) Tissoti: Andiamo!!! Jaroš: Čho? Tissoti: Merda! Ancora non parli italiano?!! Ancora non capisci niente?!! Jaroš: Čho? Tissoti: Ešte stále nehovoríš po taliansky, ty hovädo? Jaroš: Acha, non. Ale chovorím po chebrejsky, pherzsky, khurdsky... Tissoti: (oči prevrátené k nebu opäť dvíha telefón a vytáča číslo) Carmelo? Sono io! Giuseppe!!! Io!!! Dove é Zuzana? Sí, posso aspetare!!! Zuzana? Basta, koniec, to hovädo už nepríde ani na jednu lekciu, sí, sí, je mi jedno ako odspieva Zucchera, sí, viem, že Carmelo nebude mať radosť, sí, viem, že chcete talianske pesničky v Superstar aby mu nechýbal domov a aby neodtiahol preč, sí, viem že ti to chýbalo, non, FINE!!! (tresne slúchadlom) Tissoti: Ideme!!! Jaroš: Kham? Tissoti: Hehe, vstávaj!!! (Tissoti odvedie Jaroša do vedľajšej miestnosti, kde sedí na stoličke spútaný Peťo Konček, v ústach má pingpongovú loptičku prelepenú izolačnou páskou, Jaroša spútajú tiež. Majo drží na reťazi Mosheho, izraelského gaya, ktorý je celý oblečený v koži, len na hlave má dva otvory na oči a zazipsované ústa. Tissoti ešte pošle niekomu smsku a potom si prezerá tie, čo mu prídu. Sadne si na stoličku pred Končeka a Jaroša.) Tissoti: (Moshemu) Kľakni!!! (Moshe si kľakne a Tissoti ho poklepkáva po koženej hlave) Majo: Ktorý prvý? Tissoti: Neviem... Eniky-beniky-kliki-be, uchop Roma za palec, keď pustí tak sedí vec, čierna farba nejde preč... Ty!!! Konček: Mhmhmhhmhm. Jaroš: (vstane a prebehne poza Končeka so zviazanými rukami nad hlavou a pokrikom Yehaaa, Majo ho posadí na stoličku na ľavej strane miestnosti) Konček: Mhmhmhmhmm. Tissoti: Ser na to, pýtal som sa aj kamošov koho vybrať a dostal si málo smsiek. Konček: Mhmhmhmmhm. Jaroš: (začne plakať) Konček: Mhmhmmhmm. Majo: Kde to urobíme? Tissoti: Vzadu. Majo: (vstane a vezme Končeka do miestnosti vzadu, Tissoti ide tiež, Jaroš ostáva s Moshem, ktorý sa k nemu nebezpečne blíži) Jaroš: Zmizni thy bhuzerant! Zmizni thy žid! Dhaj mi phokoj! Jha som mhužom rhoku v thej tvojej zasranej krajine! Thakých ako ty som tam bhil! Zmizni! (Moshe sa stále blíži, Jarošovi sa podarí vyslobodiť si ruky a Mosheho brutálne zmláti. A ešte mu aj pridá. Po slzách spred 5 minút ani stopy. Odchádza preč keď zrazu pri dverách si spomenie na Končeka. Po chvíľke uvažovania vezme zo steny nožík rybku a ide do miestnosti kde Tissoti a Majo sa chystajú zneužiť Končeka, Majo dostane ranu medzi lopatky a zloží sa na zem, Tissoti sa pozerá na striedavo na Jaroša, Končeka, povaľujúceho sa Maja a nožík rybku. Konček sa tiež vyslobodí a zmláti Tissotiho. Jaroš mu ešte pridá.) Konček: Sníval som o tom, že prídeš. Jaroš: To je dhobre, khým vieš snívať, thak máš nádej ©2005 Sir Humphrey Production