POUČNÝ ROZHOVOR 
Richard Rybníček: „Pre prácu špičkového manažéra je tím kľúčový“
Je mladý a úspešný. V tridsiatich dvoch rokoch zasadol na post generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. Predtým pracoval ako riaditeľ súkromnej televízie JOJ, ešte predtým ako výkonný riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky. Nemá veľa času na súkromie, Vianoce má rád, ale nechcel o nich hovoriť. Nakoniec sme z neho dostali, že ich strávi spolu s bratom u rodičov v Trenčíne. Spoločnosť im bude robiť aj 91-ročná babička, možno pre jej
zdravotný stav nechcel hovoriť o Vianociach.
Vianočný rozhovor sme pre vás pripravili s Trenčanom, 36-ročným Richardom Rybníčkom. Zatiaľ je stále slobodný, rodičom sa nechystá dať pod
stromček ako dar svadobné oznámenie, ale vraví, nikdy nehovor nikdy, možno o rok bude u Rybníčkovcov pri vianočnom stole sedieť aj mladá dáma...
Ale to by sme klebetili, a to nechceme.
O čom bude náš rozhovor?
Uprednostníš otázky o práci alebo Vianociach?
„Radšej budem hovoriť o práci. Inokedy by som možno povedal o Vianociach, sú príjemné, ale v tejto chvíli nie.“
Pán riaditeľ, skús vysvetliť svojim rodákom pojem verejnoprávny v súvislosti
s inštitúciou, ktorú vedieš.
„Túto otázku dostávam často. Takáto definícia na Slovensku
neexistuje. Vo svojom projekte som sa riadil definíciou verejnej služby, ktorú deklarovali vo Veľkej Británii pri zakladaní BBC. Budem hovoriť spamäti, preto možno nie od slova do slova. Verejnoprávnosť je univerzálna
dostupnosť príjmu, naplnenie širokej škály vkusov a záujmov
všetkých divákov, zachovanie kultúrnej a národnej identity, vysielanie kvalitných programov, ktoré zaujmú aj menšinového diváka, podpora duálneho systému a čiastočné alebo priame financovanie verejnosťou. Toto
je z môjho pohľadu definícia verejnoprávnosti a rozviniem ju
aj ďalej. Je to situácia, keď sa spoločnosť a jej politickí predstavitelia rozhodli, že v krajine chcú mať televíziu priamo platenú občanmi nezávisle od štátneho rozpočtu tak, ako je to na Slovensku. Takáto televízia napĺňa služby, ktoré iné komerčné stanice nerobia. Myslím, že iná
definícia ani neexistuje, pretože lepšia ani nemôže vzniknúť.“
Napĺňa spomínanú definíciu Slovenská televízia na konci roku 2005?
„Body, ktoré som vymenoval, čiastočne napĺňa, aj keď my v televízii si vieme predstaviť jej napĺňanie v oveľa väčšom rozsahu a kvalite. Tu sa
však dostávame k ekonomike, to znamená k výške koncesionárskych poplatkov, k príjmom Slovenskej televízie a čo z tých peňazí televízia má, čo sa dá z nich urobiť v prospech diváka. Pri premise zachovania vyrov
naného hospodárenia, to znamená nezadlžovania sa, je to, čo robíme, maximum. V tejto chvíli sú na rade opäť politici a poslanci národnej rady. Mali
by sa seriózne zaoberať návrhom nového zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktoré pripravili Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Na Slovensku je 1 900 000 domácností. Z toho 600 tisíc neplatí alebo
nie sú vôbec prihlásení k plateniu koncesionárskych poplatkov. Z toho vyplýva strata pre Slovenskú televíziu každoročne vo výške približne pol miliardy
korún. Za túto sumu by sme vedeli vyrobiť pôvodné programy,
ale nemôžeme. Nový zákon by bol aj spravodlivý. Poplatky by
sa nezdvihli, zostali by všetky sociálne úľavy, ale zabezpečí
väčšiu kontrolu nad domácnosťami, ktoré neplatia.“
Každý by musel zaplatiť? To nevyvolá nadšenie
v domácnostiach s viacerými televízormi či medzi dôchodcami...
„Zľavy by mali zdravotne ťažko postihnutí, dôchodcovia by pla-
tili polovicu. Platil by každý užívateľ bytu za byt, nie za počet
televízorov.“
Ak parlament takýto zákon schváli, stalo by sa priam
povinnosťou televízie vrhnúť sa na výrobu pôvodných
programov...
„Nenakrútili by sme do roka jeden seriál, jeden televízny film a tridsať dokumentárnychfilmov, ale dvojnásobok. Viac by sme sa venovali detským programom a investovali by sme do animovanej tvorby. Popri tom by sme posilnili aj komerčnú zložku, za ktorú nás mnohí kritizujú, ale ktorá je na
STV 1 kľúčová, ak si chceme udržať diváka. Určite by sa zvýšila kvalita programu. Ak by sa upravil výber koncesionárskych poplatkov, máme v pláne napríklad investovať do projektu Kto je najväčší Slovák. Zatiaľ sme si to na rozdiel od českej tele vízie nemohli dovoliť. Najviac by ma ale potešilo, ak by sme ná rodne i kultúrne posilnili druhý program, tak ako je to napríklad
v Rakúsku. Vieme teda, do čoho investovať, len na to nemáme peniaze. Keby som sa teraz rozhodol, že zvýšim finančné prostriedky na investície, všetci ma budú potľapkávať po pleci, aký máme fajn program. Ak by som však musel vysvetľovať, že som vyrobil polmiliardový dlh, zaprú ma. Ale toto nie je môj štýl práce.“
Vieš si predstaviť, že v slovenskom parlamente bude necelý rok pred voľbami politická vôľa, aby sa takýto návrh dostal aspoň do druhého čítania?
„Poviem to inak. Pokiaľ sa politická vôľa nenájde a pokiaľ sa politici k celej veci nepostavia profesionálne, ale výsostne politicky, tak potom môžem
dnes kľudne povedať, že Slovenská televízia bude mať v budúcom roku a v roku 2007 vážne finančné problémy a nebude napĺňať ani tú službu, ktorú napĺňa teraz. No a potom sa začnú diskusie nie o koncesionárskych
poplatkoch, ale o tom, čo vôbec so STV. Upozorňujem na to už s predstihom i keď verím v zatiaľ deklarovanú politickú vôľu na prijatie nového zákona o koncesionárskych poplatkoch.“
Vyrábať pôvodné scenáre je pekný zámer, ale z čoho? Máme na Slovensku dostatok kvalitných scenárov, je dostatok kvalitných tvorcov v televíznej branži?
Ľahký seriál na Markíze sa vyrába podľa anglickej predlohy. Naozaj si ľudia naň zvyknú, porozumejú mu, keď sa odohráva v prostredí, ktoré je v slovenských reáliách nie každodenné? Napríklad štúdium na luxusnej strednej internátnej škole alebo rekonštrukcia detského domova na bytový dom...
„Nie som presvedčený, že máš pravdu. Markíza urobila chybu v tom, že seriál nasadila zbytočne do hlavného večerného vysielania o dvadsiatej hodine. V tomto čase majú ľudia radšej filmy alebo reality show. Ak by Markíza od začiatku nasadila tento formát na popoludňajší alebo podvečerný čas me-
dzi 17 – 19 h, garantujem, že je fantasticky sledovaný. Ľudia
by si postupne na príbeh zvyklia stotožnili sa s ním.“
Vráťme sa teda k Rodinným tajomstvám. Tak isto ste s ním vyrukovali v hlavnom vysielacom čase a potom posunuli do nočných, nie podvečerných
hodín.
„Je to len ďalšia televízna nuansa, ktorou Slovensko trpí. Žiaľ, bol prijatý zákon, ktorý hovorí, že programy, ktoré sú určené divákom nad pätnásť
rokov, nemôžu byť vysielané pred dvadsiatou hodinou. Nemohli sme ho teda posunúť do skoršieho vysielacieho času. Je to zvláštne, je to originalita
tejto krajiny. Prísun informácií je dnes obrovský, neviem si predstaviť, ako jedna televízia s jedným seriálom ohrozí mravnú výchovu detí.“
Laici, televízni diváci hovoria, že tvojím najvydarenejším krokom v riaditeľskej funkcii bolo získanie práv na vysielanie Superstar. Bola to intuícia, predvídavosť, vlastnosť, ktorá je pre vrcholového manažéra najdôležitejšia?
„Pre prácu špičkového manažéra je kľúčový tím. Tím ľudí, ktorý som si zostavil, ktorý som si našiel, je pre mňa najdôležitejší. Potom je to odvaha
riskovať a schopnosť intuitívne predvídať dianie na trhu. Zároveň je dôležitá aj absolútna precíznosť a jasné pravidlá hry, ak chcem svoju predstavu do-
tiahnuť spolu s tímom ľudí až do konca. Vo verejnoprávnej televízii, ktorá nemá de facto majiteľa, je to komplikované. Veľká časť bremena leží na ma-
nažmente a generálnom riaditeľovi, ktorí určujú stratégiu. My sme stratégiu fungovania určili. Jednotka je ladená komerčnejšie, dvojka je menšinový okruh. Pred nami náplň týchto dvoch programov nikto nedokázal definovať. A okamžite sa spustila vlna kritiky, sprevádzaná otázkami, či je to verejnoprávne alebo nie. Myslím, že sme verejnoprávnosť zadefinovali
správne. Zároveň sme sa vystavili obrovskému tlaku, lebo do chodu televízie by dnes každý chcel hovoriť, od verejnosti až po politikov. Každému v televí-
zii niečo chýba. Dobrý manažér v mojej funkcii musí mať okrem už spomínaných vlastností ešte jednu základnú premisu, musí sa k televízii chovať, ako by to bola jeho vlastná firma, pretože len k vlastnému majetku sa človek chová zodpovedne a profesionálne, lebo nechce oň prísť.
No a Superstar je fantastický projekt, ktorého úlohou nie je zarobiť pre STV veľké peniaze, ale mal pre Slovenskú televíziu zabezpečiť návrat mladého
diváka a návrat na trh. To sa absolútne podarilo a prostredníctvom tohto projektu sa Slovenská televízia stala relevantným hráčom na trhu, vďaka
tomuto projektu si mnoho Slovákov začalo STV znova všímať, lebo dovtedy ju častokrát naladenú nemali.“
Nerozpadáva sa tím STV? Marcel Para odchádza koncom roka, Branislav
Zahradník je v súčasnosti medializovaný najmä kvôli vzťahu s mladučkou
speváčkou, produktu spomínanej Superstar...
„Dobrá otázka. Nie, nerozpadáva sa. Keď manažéri vstupujú do nejakého projektu, hneď na začiatku si stanovia jasné pravidlá hry. Týkajú sa aj
vzájomného fungovania. Každý sme silná individualita so zázemím, niektorý aj s rodinami... Tím sa nerozpadáva, prirodzene žije svoj život. Do skočenia
funkčného obdobia mám pred sebou rok práce, o desať mesiacov už začína voľba nového riaditeľa. Každý z nás si plánuje budúcnosť, nakoľko som jasne a definitívne oznámil, že moja kandidatúra na druhé funkčné
obdobie je vylúčená. S Marcelom Parom som sa dohodol na odchode už pred trištvrte rokom. Je to strata, lebo sme mali úlohy jasne podelené a keď od-
íde jeden z kľúčových ľudí, nie je to príjemné. Braňo Zahradník je špičkový marketingový odborník. Nemám právo komentovať jeho súkromné vzťahy, do práce sa nepremietajú. Braňo sa stiahol len z komentovania Superstar vyslovene preto, aby nevznikali reči, že kvôli svojmu vzťahu nie je objektívny. Z televízie odišli aj iní, napríklad Andrea Gavačová, šéfka akvizícií, ktorá nakupovala filmy. Dostala inú, lepšiu ponuku. V lete odišiel pán Borovský do JOJ-ky. Žiaľ, to bol smutnejší prechod, lebo rozhodujúcu úlohu zohrali
peniaze. To je televízny život. Za päť rokov v tejto branži, ak spomeniem aj pôsobenie v JOJ- -ke, sa mi podarilo na trh presadiť kvalitných televíznych ľudí, ktorí tu predtým neboli.“
V mladom veku si dosiahol to, po čom mnohí len celý život túžia. Akú budeš mať motiváciu po odchode z STV, kde je tvoj strop?
„Neviem, čo je pre človeka v živote vrcholom kariéry. Pre mňa je hlavným motívom ďalej sa rozvíjať. Svet je neuveriteľne variabilný a rovnako aj mediálna oblasť, v ktorej sa chcem naďalej pohybovať. Chcem tým
vlastne povedať, že odchod do politiky mi v súčasnosti, najbližších desať rokov nehrozí. Chcem pracovať pre veľkú zahraničnú spoločnosť, kde sú
väčšie možnosti rozvoja digitálnej televízie. Naznačujem, že by som bol rád, keby moja cesta viedla do súkromného sektora a chcel by som sa presadiť aj
na väčšom teritóriu, ako je Slovensko.“
Za rozhovor poďakoval
Tibor Hlobeň
INFO Trenčín
BTW :
Tibor Hlobeň je hovorca primátora mesta Trenčín Branislava Cellera
