Mail mesiaca
Vážení, v prílohe Vám zasielame naše rozhorčenie k postoju STV, ktorá ako verejnoprávna televízia nepovažovala za svoju povinosť vysielať reláciu 1.januára 2007 o 14.výročí vzniku samostatného Slovenského štátu. Ani len v spravodajsvte! Svet sa o tom nemal dozvedieť? Alebo ako národ máme zabudnúť na to, že 1.januára 1993 vznikol na našom území suverenný, samostatný štát? Pre nás to znamená, že ani výmena vedenia STV slovenskú verejnoprávnu televíziu neposlovenčí. Niet sa ani čo čudovať, keď na Slovensku sa nenašiel ani jeden schopný človek, čoby zastával funkciu riaditeľa pre nás v najvýznamnejšom médiu.
V prílohe Vám posielame báseň VĎAKYVZDANIE, ktorá vznikla pri príležitosti osláv 14.výročia slovenskej štátnosti na pôde MO Matice slovenskej v Trenčianskych Tepliciach s tým, aby ste sa zamysleli pre budúcnosť.
Protestujeme proti arogancii vedenia Slovenskej televízie a jej nevšímavého postoja k 14.výročiu vzniku slovenskej samostatnosti a utvorenia zvrchovaného štátu Slovákov. Nielen verejnoprávna televízia na rozhraní rokov, oslavujúc príchod nového roka zabudla pripomenúť, že my Slováci oslavujeme súčasne sviatok výročia svojej samostatnosti, ale zabudla nato i slovenská vláda a parlament. Ani jedinou vetou vo večerných správach STV sme sa nedozvedeli, že oslavujeme vznik samostatného štátu. Popri (aj to len na druhom programe) hymne sme očakávali vztýčenie národnej zástavy a zablahoželanie niektorého z ústavných činiteľov k tomuto sviatku. Žiaľ nestalo sa tak. Žiadame nielen riaditeľa STV, ale aj ústavných činiteľov, aby sa viac neopakoval prípad absolútnej nevšímavosti tohto štátneho sviatku na prelome rokov. Vy, ktorí ste zato zodpovední, nehanbíte sa? Je nám z toho smutno. S pozdravom
VĎAKYVZDANIE
Postretali sme sa opäť pri výročí,
ako nad zázrakom otvárame oči –
Slovakia nie je už len snové zdanie.
Bohu za to patrí naše vďakyvzdanie.
Aj keď nový rok sa najmä času týka,
o to významnejšie vlaje symbolika
zástavy, čo pravdu o národe hlása,
je v nej múdrosť predkov, dobro, česť, aj krása,
pod jej farbami je naša pravlasť svätá –
nestratili sme sa v labyrintoch sveta.
Máme vlastnú vládu, vlastné ambasády,
slovenský prezident z rámu na nás hľadí,
slovenská hymna už viacej nie je druhá,
slovenská zástava ako jasná dúha
preklenula dlhé tisícročie knuty,
vyniesla na svetlo zastrčených v kúty...
Nad Tatrou sa blýska len na lepšie časy,
kto sa Slovák cíti, k Slovači sa hlási.
Už mu prichodí len chcieť a sebe veriť,
nie sa s neúspechmi včerajšími zmieriť.
„Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme,
treba vám viac vedieť ako čo my vieme...“ –
toto nám naveky odkázal náš básnik.
Nech tie múdre slová nezabudne z nás nik.
Nám treba odvaha zdvihnúť hlavu hore,
urobiť poriadok na národnom dvore
a byť zodpovedným hospodárom štátu.
Doma či v cudzine, kto kolísku má tu,
nech činmi otčine pomáha k jej blahu
nech svorne vychádzať s národmi má snahu.
Slovenský náš obzor v srdci Európy
nech len blahodarný, žičlivý dážď kropí,
a nech lúče slnka svätia naše stráne,
nech sa našej vlasti nič zlého nestane.
Aby sme vždy jej zrod svorne oslávili,
to si zavinšujme v tejto slávnej chvíli.
