Zajtra sa bude optimalizovať
Vznik zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi médiami navrhuje Ministerstvo kultúry SR v návrhu optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania . Materiál predloží šéf rezortu kultúry Marek Maďarič zajtra na rokovanie kabinetu. MK SR v ňom navrhuje riešenie zlej finančnej situácie a postavenia slovenských verejnoprávnych médií - Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu . Maďarič návrh verejne predstavil začiatkom mája. Podľa ministra od vzniku samostatnej SR v roku 1993 sa doteraz ani jedna politická reprezentácia systematicky nevenovala mediálnej politike. Dôsledkom toho nemajú verejnoprávne médiá dostatok financií na tvorbu kvalitného programu. Popri návrhu optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie by to mal riešiť aj návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti, poskytované STV a SRo, ktorý MK SR predložilo na pripomienkovanie do 21. mája. Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania ponúka dva základné nástroje na dosiahnutie tohto cieľa - Zmluvu medzi štátom a verejnými vysielateľmi a riešenie infraštruktúry médií verejnej služby, ktorým by malo byť vybudovanie spoločného sídla STV, SRo a prípadne i štátnej tlačovej agentúry TASR. Zmluvy medzi štátom a verejnými vysielateľmi by mali na päť alebo šesť rokov definovať programové a iné úlohy a výšku verejných financií, garantovaných od štátu. Podobné zmluvy existujú aj v zahraničí, napríklad vo Francúzsku, či Taliansku. Zmluvy majú zároveň ochrániť verejných vysielateľov pred závislosťou od politických garnitúr. Mali by vzniknúť po odbornej a verejnej diskusii, rešpektovať reálne potreby spoločnosti a ceny na trhu. Až po dohode všetkých zainteresovaných ju minister kultúry predloží vláde a po schválení bude nasledovať schvaľovanie v parlamente. Jej plnenie sa bude kontrolovať každý rok. Existencia zmluvy nebude znamenať vylúčenie podpory štátu na špecifické programy alebo na nové úlohy, zadané štátom, napríklad na digitalizáciu. MK SR považuje za najlepšie riešenie súčasných priestorových problémov STV a SRo výstavbu ich spoločného sídla, v ktorom by prípadne mohla byť aj TASR. Podľa Maďariča sa k takémuto návrhu pozitívne vyjadrili aj manažmenty všetkých troch inštitúcií. Na financovanie výstavby spoločného sídla MK SR navrhuje využiť súčasné budovy a pozemky STV a SRo. Ak kabinet návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie období zoberiue na vedomie , malo by MK SR do 30. júna 2008 legislatívne a vecne pripraviť návrh zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti a predložiť ho na rokovanie vlády SR a do 31. augusta 2007 predložil vláde SR návrh na prípravu výstavby spoločnej budovy pre potreby činnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vrátane návrhu na využitie súčasných sídiel uvedených inštitúcií na zabezpečenie financovania tohto projektu. Zmluva ani nové sídlo by nemali byť jediným riešením zlej finančnej situácie STV a SRo. Naďalej ich základným finančným zdrojom zostanú poplatky od verejnosti. Maďarič nepodporuje ich zvyšovanie. V pripomienkovom konaní zaznelo niekoľko výhrad. Tie zaujímavejšie, ale pomerne nekompetentné, Vám predkladáme. Šokujúcim faktom je , že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas pripomienky nedodali . My sme o problematike už písali pri vzniku ministerského materiálu. Únia slovenských televíznych tvorcov 1. V úvahách o zmluve medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi absentuje úvaha o spôsobe garancie nezávislosti týchto vysielateľov od výkonnej moci v prípade, ak o finančných zdrojoch bude v konečnom štádiu rozhodovať vláda. Predkladaný návrh síce kalkuluje s kontrolnou funkciou príslušného parlamentného výboru, avšak iba v rovine vyhodnocovania zmluvných záväzkov zo strany vysielateľov. 2. Jednou z úvah o tom, ako zabezpečiť podporu štátu verejnoprávnym vysielateľom a pritom zamedziť výkonnej moci na základe ekonomického vplyvu ovplyvňovať vysielaný obsah, teda zasahovať do programovej nezávislosti verejnoprávnych médií, bola na pôde ÚSTT úvaha o tom, či by nebolo možné preniesť na štát náklady na zabezpečenie technickej časti vysielania, čím by sa z príjmov z koncesionárskych poplatkov uvoľnil relatívne vysoký objem prostriedkov v prospech programu. Táto úvaha je o to aktuálnejšia, o čo je zrejmejšie, že prechod na digitálne vysielanie sa zrejme bez finančnej participácie štátu neobíde. Oživuje sa tiež staršia úvaha o tom, na čo sú určené koncesionárske poplatky – na krytie nákladov na vysielanie, alebo na tvorbu spoločensky významných obsahov? 3. V súvislosti s úvahami o základnom zdroji verejnoprávnych vysielateľov – koncesionárskom poplatku – stojí za zváženie zmena jeho názvu. Koncesionársky poplatok by mal byť poplatkom za koncesiu, ktorú už dávno štát záujemcom o rozhlasový, či televízny prijímač neudeľuje. Tento atavizmus nie je iba formálnou záležitosťou. V spojitosti s jeho naviazaním na vlastníctvo rozhlasového, alebo televízneho prijímača zahmlieva skutočný zmysel tejto plošnej platby, ktorým je zrejme zabezpečovanie verejnej rozhlasovej, resp. televíznej služby. Ak teda – podľa názoru autorov materiálu – treba sa snažiť o zmenu pohľadu občanov na verejnoprávnych vysielateľov, nazdávame sa, že v názve neobľúbeného poplatku bude treba uviesť jeho zmysel. 4. K problematike potreby, resp. zbytočnosti tzv. mediálnej politiky štátu: ÚSTT sa v minulosti nielen priamo podieľala, ale viac krát aj verejne dožadovala relevantného a dlhodobo akceptovaného materiálu takéhoto charakteru. Je zrejmé, že technický a technologický vývoj v oblasti komunikácií má taký dynamický postup a význam, že je potrebné nielen ho sledovať, ale jeho trendy do istej miery aj predvídať. V tomto slova zmysle je evidentné, že sa nejedná výsostne o problematiku rezortu kultúry. To sa napokon ukazuje aj v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie. V minulosti bola problematika mediálnej politiky štátu predmetom rokovaní Mediálnej rady MK SR a ešte predtým Mediálnej rady vlády SR. Nazdávame sa, že význam médií v informačnej spoločnosti je natoľko závažný, že by bolo namieste zvážiť opätovný presun Mediálnej rady priamo pod vládu SR ako jej poradný orgán. 5. Myšlienka zlúčenia verejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie sa objavila začiatkom 90. rokov. ÚSTT má za to, že zachovanie plurality médií (dokonca aj verejnoprávnych) má prioritu pred dôvodmi ekonomickými. Autori materiálu síce tentoraz navrhujú evolučnú cestu, nazdávame sa však, že pokiaľ sa personalistika rád, ale aj manažmentov a ich kompetencie budú uberať naznačeným smerom, racionálne a ekonomicky efektívne riešenia budú objavovať všetci rozumní ľudia vo verejnoprávnych inštitúciách. ...a nebudú na to potrebovať nové budovy, ktoré bude niekto projektovať na neoverených predpokladoch koexistencie. 6. Privítali by sme, keby Ministerstvo kultúry SR pri úvahách o budúcnosti verejnoprávnych médií nepoužívalo pojem „Nový začiatok“. Po skúsenostiach za ostatných 16 rokov z STV, kde sme zažili viac ako desať „Nových začiatkov“ s neslávnymi koncami by sme radi verili, že sa naznačenou cestou podarí nadviazať na všetko to pozitívne u nás i v Európe, aby slovenský občan konečne naozaj zistil a pochopil „Načo nám je verejnoprávna televízia?“, resp. rozhlas. Tieto národné kultúrne, vzdelávacie a informačné inštitúcie sú totiž predovšetkým o kontinuite a nie o „presýpacích hodinách“. Slovenská asociácia producentov v audiovízii 1. V krajine, akou je Slovensko, je spoluúčasť verejnoprávneho televízneho vysielateľa na rozvoji celej audiovizuálnej kultúry nezastupiteľná. Dlhodobá absencia alebo výrazne nedostatočná miera tejto spoluúčasti je jednou z príčin toho, že audiovizuálna kultúra a priemysel sa dostali na Slovensku do stavu existenčného ohrozenia. Výrazná spoluúčasť verejnoprávnych vysielateľov na rozvoji kinematografie a audiovizuálnej kultúry sa uskutočňuje v takmer všetkých európskych krajinách a je zdôrazňovaná aj viacerými dokumentmi EÚ, ktoré sa venujú tejto problematike. 2. Vzhľadom na to je potrebné osobitne zdôrazniť, že podiel verejnoprávneho vysielateľa (televízie verejnej služby) na rozvoji národnej kinematografie a audiovizuálnej kultúry aj priemyslu je neoddeliteľnou súčasťou (obsahom) verejnej služby a poslaním verejnoprávnej televízie. A rovnako je potrebné zdôrazniť aj to, že dôležitosť tohto rozmeru ešte väčšmi vzrastie v súvislosti s požiadavkou na nové mediálne a audiovizuálne obsahy v podmienkach digitálneho vysielania. Preto by spoluúčasť verejnoprávnej televízie a jej spolupráca s nezávislými subjektmi na rozvoji audiovizuálnej kultúry a priemyslu mala byť jedným z dôležitých kritérií pre určenie obsahu verejnej služby v televíznom vysielaní. V rozmýšľaní o budúcnosti verejnoprávneho vysielania je nevyhnutné zdôrazňovať všetky roviny, v ktorých má štandardná verejnoprávna televízia svoje nezastupiteľné povinnosti. Musí byť nielen producentom vlastnej pôvodnej televíznej tvorby, mala by sa ako spoluproducent podieľať na filmových projektoch a tiež byť prispievateľom do fondu, ktorý podporuje nezávislú filmovú produkciu. Tento aspekt v predloženom materiáli nie je celkom zreteľný. 3. Spolupráca verejnoprávnej televízie s nezávislými subjektmi pôsobiacimi v audiovízií je preto prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou pojmu „verejná hodnota“ televíznej služby, o ktorej hovorí predložený materiál v časti 3. – Kritériá verejnej vysielacej služby a ich vyhodnocovanie. Táto hodnota – ako správne zdôrazňuje predložený materiál – sa prejavuje jednak v ekonomickej rovine, ale rovnako treba zdôrazniť aj zvyšovanie rôznorodosti a vytváranie nových obsahov v audiovizuálnej komunikácii a zvyšovanie dostupnosti kultúry a kultúrnych hodnôt (rovina komunikačná), ako aj rozvoj technológií a infraštruktúry (rovina technologická) celej audiovizuálnej kultúry. Obe tieto roviny hodnôt navrhujeme doplniť do časti 3. predloženého materiálu. Zároveň k ekonomickej rovine navrhujeme doplniť, že spolupráca verejnoprávnej televízie s nezávislými subjektmi v audiovízii vedie aj k vytváraniu nových pracovných miest a k spájaniu investícií do infraštruktúry (vrátane možností efektívnejšieho využívania finančných zdrojov EÚ). 4. Ako taká by sa preto priama spolupráca verejnoprávnej televízie s nezávislými subjektmi v audiovízii mala stať pravidelnou a neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy medzi štátom a verejnoprávnym televíznym vysielateľom (alebo byť zakotvená priamo v danej legislatíve/ zákon o STV/). Ak je záujmom štátu rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu a ak sa zároveň tento rozvoj nemôže uskutočňovať bez aktívnej spoluúčasti verejnoprávneho vysielateľa a bez jeho spolupráce s celým audiovizuálnym prostredím (subjekty nezávislé od vysielateľov), tak potom je prirodzené, aby tento záujem našiel svoje miesto aj v navrhovanej zmluve – ako v možnom efektívnom nástroji na spresnenie obsahu a podmienok verejnej televíznej služby v konkrétnom období. V zmluve by malo byť špecifikované aj nastavenie foriem spolupráce verejnoprávnej televízie s nezávislými producentmi (viď časť 4. – Financovanie vysielania verejnej služby). V súvislosti s tým navrhujeme do 6. odseku tejto časti na koniec prvej vety za slová „obnoviť moderné vzdelávanie“ doplniť text v znení: „aktívne sa podieľať na rozvoji audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike a plniť ďalšie úlohy televízie verejnej služby.“ 5. V súvislosti s plánovaným Audiovizuálnym fondom, o návrhu ktorého sa taktiež píše v 4. časti materiálu, považujeme za potrebné zdôrazniť, že primárne by tento fond nemal byť určený pre vysielateľov, ale pre vytvárateľov obsahu (programov) – tzv. content producers, ktorí sa so svojimi projektmi budú uchádzať o zdroje fondu na základe kvalitatívneho výberu. Tento princíp je totiž aplikovaný vo všetkých európskych krajinách, ktoré takýto podporný mechanizmus už zriadili. Benefity pre vysielateľov sú potom v tom, že takto vytvorený obsah (programy), na výrobu ktorého boli použité prostriedky z fondu, potom jednotliví vysielatelia na základe spolupráce s vytvárateľmi obsahu dostanú za podstatne výhodnejších finančných aj výrobných podmienok a za efektívnejšie vynaložené náklady, pričom nestrácajú obsahovú kontrolu nad takto podporenými programami. Z tohto hľadiska odporúčame preformulovať celý odsek tak, aby bolo zrejmé, že Audiovizuálny fond, v prípade, že má byť štandardným fondom porovnateľným s fondmi v krajinách EÚ, nebude priamym finančným zdrojom verejnoprávnej televízie. Jeden z návrhov, o ktorý by sa nová formulácia mohla oprieť: „Tieto prostriedky sa vrátia jednak formou priamej podpory programových projektov jednotlivých vysielateľov realizovaných v externom prostredí a jednak nepriamo – združovaním podpory na tieto projekty aj z tých finančných zdrojov a podporných fondov, pre ktoré televízni vysielatelia nie sú oprávnenými žiadateľmi (európske fondy, regionálne fondy, národné fondy európskych krajín a iné).“ Slovenský syndikát novinárov 1. S. 10 – Ak hovoríme o zvyšovaní mediálnej gramotnosti celej populácie, bolo by potrebné osobitne zvýrazniť potrebu relácií špeciálne pre rôzne vekové skupiny detí a mládeže. Systém vnútorného kvalitného hodnotenia programu vymizol z STV. Otázka: Systém hodnotenia v SRo zodpovedá potrebám? 2. S. 13 – Dočasné zvýšenie prípustného limitu reklamy považujeme naozaj za dočasné opatrenie. Malo by byť ako také definované aj v zákone, kde by malo byť jasne stanovené, v ktorom roku to bude koľko percent a ako bude tento limit – konkrétne – postupne klesať. Product placement – treba s tým narábať veľmi opatrne práve preto, lebo divák si neuvedomuje, že ide o reklamu. Malo by byť jasne stanovené, na ktoré druhy tovarov a služieb je možné tento typ reklamy v MVS využiť, resp. vymedziť negatívne – na ktoré je to neprípustné. 3. S. 14 – Boom príjmov z internetovej reklamy sa ohlasuje už viac rokov a ešte stále k nám nedorazil. Naša odpoveď na otázku, či musí STV ponúkať bezplatne všetky nové služby: Ak sa na tieto služby vzťahujú kritériá služby verejnosti, musia byť bezplatné! Napokon, občania si tieto služby predplácajú platením koncesionárskych poplatkov. Zároveň ale aj tu platí, že bezplatná služba znamená viac divákov a vyššia sledovanosť je zárukou vyšších príjmov z reklamy. 4. S. 16 – Ak Zmluvu schvaľuje parlament po prerokovaní v gesčnom výbore, prečo má byť konečné rozhodnutie o finančnom krytí v rukách ministrov kultúry a financií? Veď parlament schvaľuje aj rozpočet, kde s týmito financiami treba rátať. Navrhujeme škrtnúť. 5. S. 17 – Skrátenie obdobia verejnej diskusie by nemalo byť na menej ako na dva mesiace. 6. S. 18 – Nie je nám jasné, ako samotná STV má pomôcť v prístupe k digitalizácii najslabším vrstvám. Ide o sociálno-kultúrny problém, preto by s riešením (za súčinnosti STV) mali prísť ministerstvá: práce, sociálnych vecí a rodiny a kultúry. A ešte malá poznámka: slovo „stržňovanie“ (2. odsek zdola) naozaj nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny. Slovenčina z ministerstva kultúry by mala byť na vysokej úrovni – v tomto materiáli aj je, až na toto jedno slovo. 7. S. 20 – Súhlasíme so zmenou postavenia rád STV a SRo v tom zmysle, že by mali analogické postavenie ako predstavenstvá v akciových spoločnostiach. Súhlasíme aj s uplatňovaním odborného princípu ako podmienky pre členstvo v rade (Už dlho po tom voláme.). Zároveň ale je potrebné zmeniť kreovanie rád tak, aby sa minimalizoval politický vplyv na verejnoprávnych vysielateľov. (Súčasný stav kritizuje napokon aj EBU.) Podľa nášho názoru by bolo vhodné, keby tretina členov reprezentovala parlamentné politické strany, tretina profesijné združenia a tretina občianske združenia. S posilnením kompetencie takto kreovaných rád súhlasíme.
