MEDIA NEWS
Akcionári spoločnosti Yahoo zamietli plán prijať obchodnú stratégiu, ktorá by pôsobila proti zavedeniu cenzúry na internete. Yahoo sa tak nepridá k organizáciám pre ľudské práva, ktoré sa snažia monitorovať a chrániť internetovú slobodu prejavu. Zástancovia ľudských práv tvrdo kritizujú Yahoo od roku 2005 za to, že sprístupnila úradom v krajinách s neslobodným režimom súkromné e-maily politických disidentov. Tieto materiály boli použité na ich odsúdenie a uväznenie. Yahoo sa bráni tvrdením, že musí dodržiavať zákony tamojších krajín.
Návrh pôsobiť proti internetovej cenzúre získal na výročnom zhromaždení spoločnosti Yahoo podporu iba 15 percent akcionárov. Minulý rok, organizácia chrániaca ľudské práva Human Rights Watch obvinila firmy Yahoo, Google a Microsoft z toho, že "vykonávajú cenzúru pre čínsku vládu". V Číne sú zablokované viaceré internetové stránky, vrátane stránok mediálnych spoločností. Yahoo ani žiaden iný subjekt nezverejnil zoznam stránok, ktoré čínske úrady zakázali kvôli ich politickému či náboženskému obsahu.
Avizovanú reality šou bývalej členky skupiny Spice Girls Victorie Beckham na americkej televíznej stanici NBC, zredukovali na hodinový špeciál, v stredu o tom informovala televízna stanica. Program Victoria Beckham: Coming to America, odvysielajú 16 júla o 20. hodine. Ako vyplýva zo samotného názvu, zameriava sa na jej príchod do Los Angeles z Londýna spolu s jej manželom, futbalovou hviezdou Davidom Beckhamom. NBC ohlásil šesťdielny projekt vo februári. V britských médiách sa nedávno objavili špekulácie o problémoch s výrobou programu, keďže minulý mesiac zavolali Beckhama, aby si zahral v anglickom národnom tíme. Jeho kontrakt s klubom Real Madrid vyprší 30. júna a začne hrať pre futbalový tím z Los Angeles Galaxy.
V prípade, že špeciál uspeje, NBS nakrúti viac špeciálov, alebo jeho častí.
Arménska novinárka Anna Karapetian, ktorá 12 rokov pracovala pre americkú rozhlasovú stanicu Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) so sídlom v Prahe, kvôli výpovedi zo zamestnania zažalovala v Česku svojho bývalého zamestnávateľa.
Na prvý pohľad banálny prípad sa však možno dostane až pred ústavný sud. Kauza totiž odhalila, že v americkej stanici v Prahe existujú tri "kasty" zamestnancov, z ktorých jednu nechránia ani americké, ani české zákony.
Z prípadu, na ktorý poukázal denník Lidové noviny vyplýva, že kým americkí zamestnanci RFE/RL sa môžu s žiadosťou o riešenie pracovno-právneho sporu obrátiť na americkú Federálnu komisiu pre rovné pracovné príležitosti so sídlom vo Washingtone, a českí zamestnanci stanice majú oporu v českom zákonníku práce, cudzinci z tretích krajín sa nemajú na koho obrátiť.
Novinárka z arménskej redakcie RFE/RL mala pracovnú zmluvu, ktorá sa riadi americkými zákonmi, ale po tom, ako dostala výpoveď, s ktorou nesúhlasí, sa na americkú federálnu komisiu nemôže obrátiť. Tvrdí to je advokát David Uhlíř, ktorý sa už v minulosti v mene inej nemenovanej klientky z RFE/RL na komisiu obrátil.
"Odpovedali jej, že riešenie sporu im nepatrí," uviedol advokát s tým, že naopak, dva české súdy obvodný aj odvolací mestský súd konštatovali, že RFE/RL môže svoje zmluvy s cudzincami uzatvárať podľa amerického práva. Uhlíř očakáva, že v prípade Anny Karapetian české súdy rozhodnú rovnako.
Táto situácia ale de facto znamená, že cudzinci pracujúci v ČR môžu byť zbavení zamestnaneckých práv, ktoré sú občanom ČR garantované. Prípad môže rozťať Najvyšší súd ten môže konštatovať porušenie práva a rozsudky zrušiť. V opačnom prípade zostáva iba možnosť podania návrhu na Ústavný sud ČR.
O nerovnoprávnom postavení rôznych skupín zamestnancov americkej rozhlasovej stanice v Prahe by mohlo svedčiť aj to, že vlani v novembri ešte pred uplynutím výpovednej lehoty dostala arménska novinárka od personálneho oddelenia stanice list so žiadosťou, aby podpísala záväzok, že proti svojmu prepusteniu sa nebude súdne brániť ani v ČR ani v USA. Personálne oddelenie RFE/RL podpisom tohto záväzku podmieňovalo vyplatenie odchodného.
Vedenie RFE/RL nechcelo spor s Annaou Karapetian komentovať. Nevyjadril sa ani hovorca Vysielacej rady guvernérov Larry Hart, ktorá dozoruje vysielanie rozhlasových staníc financovaných vládou USA. Členkou tejto rady je aj šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová.
Arménska novinárka Anna Karapetian, ktorá 12 rokov pracovala pre americkú rozhlasovú stanicu Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) so sídlom v Prahe, kvôli výpovedi zo zamestnania zažalovala v Česku svojho bývalého zamestnávateľa.
Na prvý pohľad banálny prípad sa však možno dostane až pred ústavný sud. Kauza totiž odhalila, že v americkej stanici v Prahe existujú tri "kasty" zamestnancov, z ktorých jednu nechránia ani americké, ani české zákony.
Z prípadu, na ktorý poukázal denník Lidové noviny vyplýva, že kým americkí zamestnanci RFE/RL sa môžu s žiadosťou o riešenie pracovno-právneho sporu obrátiť na americkú Federálnu komisiu pre rovné pracovné príležitosti so sídlom vo Washingtone, a českí zamestnanci stanice majú oporu v českom zákonníku práce, cudzinci z tretích krajín sa nemajú na koho obrátiť.
Novinárka z arménskej redakcie RFE/RL mala pracovnú zmluvu, ktorá sa riadi americkými zákonmi, ale po tom, ako dostala výpoveď, s ktorou nesúhlasí, sa na americkú federálnu komisiu nemôže obrátiť. Tvrdí to je advokát David Uhlíř, ktorý sa už v minulosti v mene inej nemenovanej klientky z RFE/RL na komisiu obrátil.
"Odpovedali jej, že riešenie sporu im nepatrí," uviedol advokát s tým, že naopak, dva české súdy obvodný aj odvolací mestský súd konštatovali, že RFE/RL môže svoje zmluvy s cudzincami uzatvárať podľa amerického práva. Uhlíř očakáva, že v prípade Anny Karapetian české súdy rozhodnú rovnako.
Táto situácia ale de facto znamená, že cudzinci pracujúci v ČR môžu byť zbavení zamestnaneckých práv, ktoré sú občanom ČR garantované. Prípad môže rozťať Najvyšší súd ten môže konštatovať porušenie práva a rozsudky zrušiť. V opačnom prípade zostáva iba možnosť podania návrhu na Ústavný sud ČR.
O nerovnoprávnom postavení rôznych skupín zamestnancov americkej rozhlasovej stanice v Prahe by mohlo svedčiť aj to, že vlani v novembri ešte pred uplynutím výpovednej lehoty dostala arménska novinárka od personálneho oddelenia stanice list so žiadosťou, aby podpísala záväzok, že proti svojmu prepusteniu sa nebude súdne brániť ani v ČR ani v USA. Personálne oddelenie RFE/RL podpisom tohto záväzku podmieňovalo vyplatenie odchodného.
Vedenie RFE/RL nechcelo spor s Annaou Karapetian komentovať. Nevyjadril sa ani hovorca Vysielacej rady guvernérov Larry Hart, ktorá dozoruje vysielanie rozhlasových staníc financovaných vládou USA. Členkou tejto rady je aj šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová. 
