SLOVAK MEDIA NEWS
Od januára 2008 by lepšej orientácii rodičov o obsahu programov mal pomôcť jednotný systém označovania neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti audiovizuálnych a multimediálnych diel a televíznych programov.
V rozhovore pre TASR to pri príležitosti konferencie UNICEF - Násilie proti deťom uviedla generálna riaditeľka sekcie médií a audiovízie Ministerstva kultúry SR Nataša Sláviková. „Zjednotili sme tie piktogramy, ktoré sa v súčasnosti používajú v televíznom vysielaní. Piktogram vyjadruje istú súvislosť vo vzťahu k veku so zameraním najmä na obsah násilia, erotiky, sexu a vulgarizmov," povedala. Systém označovania je rozdelený podľa vekových kategórií 7, 12, 15 a 18 rokov. Či budú rodičia piktogramy rešpektovať, bude na ich zodpovednosti, dodala.
Systém kritickej reflexie médií sa nevťahuje iba k piktogramom. „Súvisí s tým celá škála aktivít, napríklad kvalita vyučovacieho procesu na katedrách žurnalistiky alebo vzdelávanie zainteresovaných, ktorí pracujú v médiách, aby pochopili, že obsahy môžu jedinca formovať nielen pozitívne, ale aj negatívne," vysvetlila Sláviková. Zdôraznila, že je dôležité, aby sa obsahy programov analyzovali vo vzťahu k morálnym kontextom. „Aby zlo bolo potrestané a nie odmenené, ako sme často svedkami v niektorých médiách," konštatovala. Rodič by mal v takomto prípade vysvetliť dieťaťu, že to, čo videlo, nie je správne a minimálne to odsúdiť". Podľa slov riaditeľky medzi negatívne účinky médií a najmä televízie patrí imitačný efekt negatívnych vzorov (napodobňovanie), zvyšovanie strachu u detí a znižovanie prahu citlivosti. V Japonsku v roku 1997 zaznamenali napríklad negatívny fyzický účinok kresleného seriálu Pokémon na deti. „Niektoré zamdlievali, pomočili sa, rozbolela ich hlava alebo sa povracali," vymenovala s tým, že problémy malo asi 700 detí. „Teoretici zistili, že rýchle striedanie farieb, svetla a hudby a všetkých kontextov vyvolali tzv. stroboskopický efekt, ktorý je základom vyvolávania epileptických záchvatov," objasnila.
Rodičia sa v prípade nespokojnosti s vysielanými programami vo vzťahu k dieťaťu môžu obrátiť na Radu pre vysielanie a retransmisiu, prípadne na Radu Slovenskej televízie alebo Radu Slovenského rozhlasu. „Je dôležité, aby rodičia svoje predstavy komunikovali s inštitúciami, ktoré sú zodpovedné za infraštruktúru v médiách," zhrnula.
Zdroj: TASR
