Pred desiatimi mesiacmi premiér Róbert Fico verejne vyhlásil, že ,,...sloboda tlače nie je absolútnym právom“. Dnes Public Policy Institute s poľutovaním konštatuje, že vládou schválený návrh tlačového zákona, predložený na rokovanie NR SR, je pokusom o naplnenie tejto tézy a obmedzením slobody médií. Návrh tlačového zákona z dielne Ministerstva kultúry nie je štandardnou európskou úpravou mediálnej problematiky. Návrh zákona nezodpovedá požiadavkám zabezpečenia slobody prejavu, ani záujmu verejnosti prijímať informácie z rôznych zdrojov, ani potrebe poskytnúť jednotlivcovi primerané prostriedky ochrany pred zverejnením informácií obsahujúcich nepresné fakty. Návrh tlačového zákona navyše rozširuje kompetencie Ministerstva kultúry, zatiaľ čo európske odporúčania požadujú riešenie sporov súdom, teda nezávislou inštitúciou. Na mnohé z týchto skutočností už poukázalo aj stanovisko predstaviteľov OBSE pre slobodu médií.
Public Policy Institute so všetkou vážnosťou upozorňuje na politické pozadie návrhu tlačového zákona. Vzhľadom na rétoriku Róberta Fica a jeho nekonformný vzťah k médiám je motivácia, ktorá stála za zákonom, zrejmá. Výroky vládnych predstaviteľov, že ide o službu občanom a nie politikom sú podľa nás zavádzajúce. Odôvodnenie návrhu zákona sa neopiera ani o konkrétny počet súdnych sporov na ochranu osobnosti zo strany jednotlivcov ani o inú vecnú argumentáciu, ktorá by toto tvrdenie mohla podporiť. V tomto kontexte považuje Public Policy Institute návrh tlačového zákona za pokus o revanš exekutívy voči kritike novinárov a vydavateľov.
Public Policy Institute pripravil právnu analýzu sporného návrhu. Za najväčšie a neprípustné zásahy do nezávislosti a slobody médií považujeme tieto:
• Rozsah práva na odpoveď. Nezodpovedá ani naliehavej verejnej potrebe, ani záruke slobody médií. Je nad rámec európskych odporúčaní (Rezolúcia VM RE č. 74(26) a Odporúčanie VM RE č. 2004 (16)), pretože zužuje možnosti kedy môže vydavateľ periodickej tlače odmietnuť zverejnenie odpovede. Širokospektrálnosť a nevyváženosť tohto práva a jeho vybočenie smerom k obmedzeniu slobody médií bude v Európskej únii predstavovať výnimku. Inštitút práva na odpoveď fakticky zavádza možnosť odpovedať každému akokoľvek bez toho, aby sa vydavateľ mohol brániť odpovediam, ktoré nemajú s uverejnenou informáciou žiadny súvis. Nestanovením pravidiel sa môže znefunkčniť vydávanie printových médií.
• Rozšírenie rozsahu cenzúry. Namiesto jej zrušenia vláda navrhuje jej rozšírenie o kontroverzný pojem politické zmýšľanie. Prvýkrát od roku 1989 bude slovenský právny systém považovať odlišnosť politického zmýšľania za dôvod k sankciám.
• Právo na dodatočné oznámenie nemá stanovený rozsah v akom má byť zverejnené. V praxi sa môže stať, že počet strán s kompletným znením rozsudku bude väčší ako počet novinových strán. Oproti európskym odporúčaniam obsahuje zúžený výpočet prípadov kedy môže vydavateľ dodatočné oznámenie odmietnuť. Zákon môže byť jednoduchší a jasnejší.
Z týchto dôvodov predstavuje návrh tlačového zákona výrazný zásah do slobody médií a povedie k zúženiu naplnenia záujmu verejnosti prijímať informácie z rôznych zdrojov. Toto je v priamom rozpore s požiadavkami slobodnej diskusie a hodnotami, ku ktorým nás členstvo v Európskej únii zaväzuje. Public Policy Institute preto žiada, aby bol takýto návrh tlačového zákona stiahnutý.
Martin Kamenský, Prezident PPI
