k vládnemu návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov predloženom NR SR, parlamentná tlač č. 526, v znení z 9. 1. 2008
Návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve v znení z júna 2007, ktorý bol predložený Ministerstvom kultúry SR do medzirezortného pripomienkového konania, posúdila právna komisia P SSN 17. júla 2007. Pripomienky odoslal SSN 19. júla 2007 ministerstvu kultúry a zároveň ich zverejnil na svojej internetovej stránke. Týkali sa celkovej koncepcie zákona i dôvodovej správy návrhu zákona vo všeobecnosti, ďalej boli špecifikované k ôsmim paragrafovaným zneniam návrhu zákona (celkovo 18 pripomienok a návrhov) a súčasne bol predložený návrh na doplnenie návrhu o tri nové ustanovenia (imunizácia informácií, redakčné štatúty, konzultačný štatút). V ďalšom legislatívnom procese pri rozporovom prerokovaní pripomienok SSN na MK SR ako aj následných stanovísk SSN k ďalším upraveným verziám návrhu tlačového zákona boli niektoré pripomienky SSN zapracované do návrhu zákona, čo hodnotíme pozitívne. Žiaľ, ďalšie pripomienky SSN nenašli odozvu a do predloženého návrhu zákona neboli zahrnuté.
K návrhu vládneho zákona, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu v Národnej rade SR Slovenský syndikát novinárov predkladá nasledovné stanovisko.
I. časť. Komentár
1. Považujeme za dobré, že spracovatelia návrhu zákona čiastočne akceptovali požiadavku SSN, aby podmienky pre novinársku prácu boli rovnaké resp. primerane zhodné pre všetky médiá a návrh zákona doplnili o tlačovú agentúru a čiastočne o elektronické médiá, a to vo veci práva na informácie a ochrany zdroja informácií. Na druhej strane, zostáva určitý rozdiel vo formuláciách medzi právnou úpravou tlačovej opravy v návrhu tlačového zákona a v zákone o vysielaní a retransmisii, pričom ustanovenia o práve na odpoveď a na dodatočné oznámenie sú upravené iba v tlačovom zákone. Na druhej strane reklama v zákone o retransmisii bude rozdielne upravená oproti tlačovému zákonu i zákonu o reklame, pritom bola možnosť v čl. IV. návrhu zákona tento rozdiel odstrániť.
2. Rovnako je pozitívne, že do návrhu zákona sa dostalo ustanovenie o imunizácii informácií i to, že sa do zákona vrátilo ustanovenie o ochrane zdroja informácií, ako aj zosúladenie ustanovení o reklame a inzercii so zákonom o reklame, pravda, s vyššie uvedenou výhradou. V ustanoveniach o ochrane zdroja informácií by sa okruh povinných osôb (§ 4 ods. 3) mal rozšíriť aj na autorov informácií, ktoré boli publikované v periodickej tlači a v agentúrnom spravodajstve. Formulácia v tomto ustanovení by ale nemala vylučovať povinnosť zamestnanca (autora) poskytnúť takúto informáciu vydavateľovi resp. tlačovej agentúre. Rovnako by sa v tomto zmysle mali upraviť príslušné ustanovenia v čl. IV. návrhu (§15c ods. 3), ktorým sa novelizuje zákon o vysielaní a retransmisii.
3. Žiaľ, do návrhu zákona sa nedostalo v plnom rozsahu ustanovenie o práve na ospravedlniteľný omyl, ak periodikum použije dôveryhodný zdroj. Rovnako v návrhu zákona chýba ustanovenie o konzultačnom štatúte, o výhrade svedomia, o cenzúre, o novinárskej činnosti resp. o novinároch (v tejto súvislosti dávame do pozornosti ustanovenie § 12 v súčasnosti platného tlačového zákona: „Šéfredaktor a ostatní redaktori požívajú pri výkone svojej činnosti ochranu podľa platných predpisov proti všetkým formám nátlaku smerujúceho k mareniu ich činnosti.“), ale aj o tiráži. Zákon ani neupravuje elektronickú verziu periodickej tlače šírenej na internete a, žiaľ, vôbec ani nebol záujem či pokus o úpravu internetových novín, ktoré v spoločnosti reálne pôsobia a majú všetky znaky periodickej tlače, len ako nosič používajú výlučne elektronickú formu. Znamená to, že na jednej strane by časť novinárov mohla byť diskriminovaná čo sa týka podmienok výkonu profesie (právo na informácie, ochrana zdroja informácie, imunizácia informácie, atď.) a na strane druhej by tieto noviny nemuseli uvádzať nepravdivé či neúplné informácie na pravú mieru (právo na opravu, právo na dodatočné oznámenie). V tejto súvislosti nepovažujeme za správne ani ustanovenie o negatívnom vymedzení periodickej tlače (§ 1 ods. 2 písm. b/), umocnené dôvodovou správou, podľa ktorej sa zo systému tlače vylučuje podstatná časť podnikovej tlače.
4. Dávame do pozornosti súčasné znenie ustanovenia o tlačovej oprave, keď pre uplatnenie práva na opravu sa vyžaduje aby nielen skutkové tvrdenie (údaj) bolo nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, ale aby sa dotklo aj cti fyzickej osoby alebo dobrého mena právnickej osoby. Podľa predloženého návrhu zákona by sa okrem nepravdivého údaja už nepožadovalo, aby sa takýto údaj aj dotýkal cti občana, ale stačí, aby osoba mohla byť podľa zverejnenej informácii identifikovaná. Tým sa neúmerne rozširuje okruh potenciálnych žiadateľov o opravu.
5. Oveľa kontroverznejšie je ustanovenie o práve na odpoveď. SSN nie je proti samotnému inštitútu, ktorý je obsiahnutý aj v niektorých mediálnych zákonoch v zahraničí. V zákone chýba jednoznačná formulácia podmienok na uplatnenie práva na odpoveď, a to najmä v tom, že odpoveď sa musí obmedziť len na skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a nesmie obsahovať hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie odpovede a ani nesmie obsahovať hodnotiace úsudky obsiahnuté v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve. Výhrady smerujú najmä proti nepresnej formulácii o rozsahu takejto odpovede, keďže text zákona dáva právo požadovať odpoveď nielen v rozsahu zverejnených dotknutých skutkových tvrdení, ale aj z neho vyplývajúcich hodnotiacich úsudkov, teda prakticky aj v rozsahu celého článku.
6. Najväčšie výhrady sú však voči spoločnému ustanoveniu (§ 10), ktoré priznáva dotknutej osobe aj právo požadovať primeranú peňažnú náhradu. Okrem toho, že podľa názoru SSN ide o nevykonateľné ustanovenie, pretože nešpecifikuje o akej náhrade má rozhodovať súd (náhrada škody, ušlého zisku, trov konania, nemajetkovej ujmy a pod. ?) podstatnejšia je skutočnosť, že z klasickej sporovej veci, pri ktorej má každá zo strán iný právny názor na vec, a o práve jednej strany a súčasne povinnosti druhej strany má rozhodovať súd, zákon z tohto ustanovenia ešte robí sankčný inštitút. Pritom existuje ešte možnosť za tú istú vec, v inom konaní, podobne požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takouto legislatívou sa ústavné právo na slobodu prejavu stáva fiktívnym, keďže núti novinára pod hrozbou neprimeraných finančných dopadov siahnuť k autocenzúre. Súčasne tým dochádza k narušeniu rovnováhy v uplatňovaní ústavného práva o ochrane ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a súkromia na úkor tiež ústavného práva o slobode prejavu a práva na informácie. V tejto súvislosti by v návrhu zákona medzi dôvody, ktoré vylučujú povinnosť vydavateľa resp. tlačovej agentúry uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie mal byť zaradený aj prípad, ak takéto právo žiadateľa zaniklo pre uplynutie lehoty, ako aj vtedy, ak by ich uverejnením došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov alebo by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
7. V zákone tiež chýba jednoznačná formulácia podmienok na uplatnenie práva na odpoveď, a to najmä v tom, že odpoveď sa musí obmedziť len na skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, pričom nesmie obsahovať hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie odpovede a ani nesmie obsahovať hodnotiace úsudky obsiahnuté v periodickej tlači.
8. Sporná a v praxi zrejme niekedy aj pre samotnú dotknutú osobu nevýhodná môže byť povinnosť uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia pod označením uverejneným rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho nepravdivé skutkové tvrdenie.
9. V zákone resp. v dôvodovej správe chýba stanovenie zásady, že pri publikovaní informácií o verejnom činiteľovi sa rešpektuje zníženie prahu ochrany osobnostných práv v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
10. Je na škodu legislatívneho návrhu, že sa nevyužili dobré skúsenosti s platnou úpravou tlačového zákona ČR, kde právo na opravu a právo na odpoveď je obsiahnuté v spoločnom ustanovení.
Celé stanovisko SSN nájdete TU.
