S t a n o v i s k o

Stanovisko k vládnemu návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve

Kancelária Národnej rady SR,Úsek legislatívy a aproximácie práva

Stanovisko k vládnemu návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) (tlač 526) A. Predmetom predloženého návrhu zákona je úprava - práv a povinností vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií, - práv a povinností osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v periodickej tlači a v agentúrnom spravodajstve, - evidovania periodickej tlače, - ukladania sankcií za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. V predloženom návrhu zákona upozorňujeme na niektoré problematické ustanovenia: Úprava obsiahnutá v § 7 ods. 5, § 8 ods. 5 a v § 9 ods. 5, podľa ktorej k uvedenej oprave, odpovedi a dodatočnému oznámeniu nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva, predstavuje neprimerané obmedzenie práva na slobodu prejavu a práva na informácie zaručené v čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže uvedené obmedzenie, podľa nášho názoru, nespĺňa požiadavky podľa čl. 26 ods. 4 a ani čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je sporené, či tieto ustanovenia sú v súlade s uvedenými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Vydavateľ periodickej tlače je podľa § 6 ods. 3 písm. h) povinný zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo evidenčné číslo periodickej tlače. Túto povinnosť však nemá počas konania o zápis do zoznamu periodickej tlače. Podľa § 11 ods. 3 je však povinný požiadať o zápis periodickej tlače do zoznamu najneskôr v deň začiatku vydávania periodickej tlače. Ak žiadosť o zápis do zoznamu neobsahuje všetky údaje podľa § 11 ods. 4, ministerstvo kultúry je povinné do 5 dní odo dňa doručenia žiadosti o zápis vyzvať žiadateľa o zápis na ich doplnenie v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. V prípade, ak v tejto lehote žiadateľ o zápis údaje nedoplní, ministerstvo kultúry zápis do zoznamu nevykoná (§ 11 ods. 5). Z uvedeného však jednoznačne nevyplýva, či nevykonaním zápisu sa zastavuje konanie, resp. či žiadateľ má právo proti tomuto „rozhodnutiu“ podať opravný prostriedok, ako aj skutočnosť, či je vydavateľ, ktorý začal už vydávať periodickú tlač, povinný jej vydávanie zastaviť, keďže jej nebolo pridelené evidenčné číslo. V tejto súvislosti súčasne upozorňujeme aj na zmätočné znenie § 11 ods. 4 písm. k), podľa ktorého žiadosť o zápis do zoznamu periodickej tlače musí obsahovať oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa periodickej tlače. Návrh zákona taxatívne vymenúva dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní uverejniť opravu (§ 7 ods. 6), odpoveď (§ 8 ods. 6) a dodatočné oznámenie (§ 9 ods. 6). Uvedené ustanovenia je však potrebné previazať s ustanovením § 6 ods. 1, v ktorom sa ustanovujú informácie, ktoré nesmú byť obsahom periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva, keďže v praxi by mohla nastať situácia, že vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra uverejnením opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia poruší § 6 ods. 1, za čo jej ministerstvo kultúry uloží pokutu podľa § 12 ods. 1 písm. a). Podľa § 13 ods. 2 návrhu zákona ministerstvo kultúry vykoná výmaz zápisu zo zoznamu, ak periodická tlač registrovaná podľa doterajších predpisov nespĺňa podmienky na evidovanie periodickej tlače podľa tohto zákona. Z návrhu zákona jednoznačne nevyplýva aké podmienky musí periodická tlač splniť, aby bola evidovaná podľa tohto zákona (myslí sa tým napr. podmienky podľa § 6 ods. 3?). B. Problematika predloženého návrhu zákona n i e j e priamo upravená v práve EÚ a ES, ale vzťahujú sa naň nasledovné ustanovenia: · v primárnom práve V čl. 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ sa ustanovujú zásady, na ktorých je Únia založená. Okrem iného je to aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, demokracie a právneho štátu. V ods. 2 predmetného článku Únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950. · v sekundárnom práve (nezáväznom): a) V čl. 11 Charty základných práv Európskej Únie (Ú.v. EÚ C 303, 14.12.2007) sa priznáva právo na slobodu prejavu, ktoré v sebe zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice a rešpektuje slobodu a pluralitu médií, b) Rezolúcia EP o slobode prejavu, slobode tlače a slobode informácií (Ú.v. ES C 020, 24.1.1994, s. 0112), ktorá v bode D a bode 3 uvádza, že orgány verejnej moci majú v prípade útokov a kritiky od ich oponentov najprv využiť právo na odpoveď (EÚ vychádza z činnosti Rady Európy, ktorá je vedená v rovnakom duchu a rovnakým cieľom ako EÚ, čo je vyjadrené v bode L Rezolúcie EÚ o koncentrácii v médiách a rôznorodosti názorov) pred podaním žaloby na súd a rešpektovať právo na prejav za každých okolností. Podľa bodu 6 rezolúcie má každý právo na slobodné rozširovanie, ako aj prijímanie pravdivých informácií každým druhom médií. V zmysle čl. 8 musí byť zaručené právo novinárov na ochranu svojho zdroja informácií. Komisia a členské štáty sú vyzývané na vydanie primeranej právnej regulácie poskytujúcej novinárom široký prístup k informáciám štátnej administratívy (bod 10 rezolúcie). Tlač je v bode 15 vyzvaná na to, aby informácie pred ich rozšírením preverila. c) Rezolúcia EP o pluralizme a koncentrácii v médiách (Ú.v. ES C 166, 3.7.1995), kde sa v bode 8 uvádza, že verejné orgány majú povinnosť garantovať efektívnym spôsobom výkon práva na vyjadrenie a rešpektovanie pluralizmu, d) Rezolúcia EP o koncentrácii v médiách a rôznorodosti názorov (Ú.v. ES C 284, 2.11. 1992), z ktorej bodu 26 vyplýva, že úmyslom EÚ je rozšírenie práva na odpoveď aj na tlač a rádiá, e) Odporúčanie EP a Rady z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a on-line informačných služieb (Ú.v. EÚ L 378, 27.12.2006), v ktorého čl. I bod 1 sa dáva členským štátom na zváženie, či do svojich vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov zavedú opatrenia o práve na vyjadrenie (v anglickom znení je použitý termín „right of reply“ a teda právo na odpoveď) alebo rovnocenné opravné prostriedky vo vzťahu k online médiám, riadne prihliadajúc na svoje vnútroštátne a ústavné legislatívne ustanovenia, bez toho, aby bola dotknutá možnosť prispôsobenia spôsobu výkonu tohto práva osobitným vlastnostiam každého druhu média, pričom v zmysle prílohy 1 sa pod pojmom médium rozumejú akékoľvek prostriedky komunikácie určené na šírenie spracovaných informácií pre verejnosť, ako napríklad noviny, periodiká, rozhlas, televízia a internetové spravodajské služby (k § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 návrhu zákona). V medzinárodnom práve je predmetná problematika upravená: a) V čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy (č. 209/1992 Zb.), kde sa v ods. 1 deklaruje právo každého na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. V jeho ods. 2 sa výslovne uvádza, že výkon týchto slobôd zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci, b) Rezolúcia Rady Európy Rec (74) 26 o práve na odpoveď – postavenie jednotlivca vo vzťahu k tlači, v ktorej sa upravuje inštitút práva na opravu a práva na odpoveď. V zmysle bodu 1 Rezolúcie Rady Európy (74) 26 jednotlivec, o ktorom akékoľvek médium zverejní informáciu, musí mať efektívnu možnosť na bezodkladnú opravu (podľa bodu 4 iii sa ňou rozumie akákoľvek možnosť nápravy, ktorá môže byť použitá ako prostriedok nápravy, či už právnej alebo inej, ako právo na opravu, právo na odpoveď alebo sťažnosť na tlačové rady) nesprávnych faktov, ktoré sa ho týkajú a ktoré má opodstatnený záujem opraviť. Pokiaľ je to možné, musí mať zverejnená oprava rovnakú dôležitosť ako pôvodne uverejnená informácia. Podľa bodu 2 Rezolúcie musí mať dotknutý jednotlivec, o ktorom akékoľvek médium zverejnilo informácie, efektívny prostriedok proti zverejneniu faktov a stanovísk, ktoré: - narúšajú jeho súkromie, okrem oprávnených prípadov prevažujúcich legitímnych verejných záujmov, v ktorých jednotlivec dal výslovný alebo tichý súhlas na zverejnenie alebo v ktorých je zverejnenie všeobecne akceptovanou praxou a nie je v rozpore s právnymi predpismi, - útočia na jeho dôstojnosť, česť alebo dobrú povesť, pokiaľ informácia nie je zverejnená s výslovným alebo tichým súhlasom dotknutého jedinca alebo nie je oprávnená prevažujúcim legitímnym verejným záujmom a je korektnou kritikou založenou na presných faktoch. Príloha uvedenej rezolúcie v bode 1 priznáva právo na odpoveď osobe, o ktorej boli v médiách uvedené nepresné fakty pričom aj v bode 1 Odporúčania Rady Európy (2004) 16 sa právo na odpoveď alebo ekvivaletný prostriedok nápravy priznáva každej osobe za účelom reakcie na informácie prezentované médiami o tejto osobe, ktoré obsahujú nepresné fakty a ktoré sa dotýkajú jej práv. c) Rezolúcia Rady Európy a Parlamentného zhromaždenia 1003 (1993) o etike žurnalistiky, v ktorej článku 3 sa ustanovuje, že rozlišovanie medzi správami a názormi a oddeľovanie týchto dvoch inštitútov je základným etickým princípom uvažovania v žurnalistike. Podľa článku 6 musia spravodajské médiá na požiadanie príslušných osôb opraviť, automaticky a čo najrýchlejšie, a so všetkými relevantnými informáciami, akýkoľvek druh správy alebo názoru, ktoré uverejnili a ktoré nie sú pravdivé alebo sú chybné, d) Odporúčanie Rady Európy Rec (2000) 7 Výboru ministrov členským štátom o práve novinárov nezverejňovať informačné zdroje, ktorý vyžaduje, aby vo vnútroštátnom práve a praxi členských štátov bola zakotvená dôrazná a jednoznačná ochrana práva novinára na nezverejnenie informácie identifikujúcej zdroj, e) Odporúčanie Rady Európy Rec (1999) 1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu, ktorý v článku 32 časti IV Dodatku k odporúčaniu vyjadruje dôležitosť vlastníctva médií vzhľadom k následnému redakčnému obsahu, f) Odporúčanie Rady Európy Rec (94) 13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií, v ktorej čl. I sa ustanovuje zásada prístupu verejnosti k informáciám o médiách, g) Odporúčanie Rady Európy Rec (97) 20 Výboru ministrov o prejavoch nenávisti, ktoré ustanovuje v zmysle zásady 3 Prílohy, aby vlády členských štátov zabezpečili v rozsahu zákonného rámca, ako je uvedený v zásade číslo 2, aby bol akýkoľvek zásah do slobody prejavu podrobne zdokumentovaný a právne odôvodnený bez svojvoľného skreslenia a na základe objektívnych kritérií. Okrem toho v súlade so základnou požiadavkou zákonného poriadku musí byť akékoľvek obmedzenie alebo zásah do slobody prejavu predmetom nezávislej právnej kontroly. Táto požiadavka je mimoriadne dôležitá v prípadoch, keď sa pri uplatňovaní slobody prejavu musí rešpektovať princíp ľudskej dôstojnosti a ochrany dobrej povesti či ďalších ľudských práv.

Na základe porovnania vyššie uvedených dokumentov s obsahom návrhu zákona upozorňujeme na niektoré problematické ustanovenia: 1. Z predloženého návrhu zákona nie je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom informácia šírená internetom alebo inou počítačovou sieťou na základe individuálnej požiadavky (§ 1 ods. 2 písm. d) návrhu zákona). Je možné pod to subsumovať aj internetové periodiká, ktoré sa zasielajú po zaplatení alebo aj zadarmo na základe dopytu na email žiadateľa? Takisto tu nie je vyriešená otázka on-line periodík, ktoré sú na web stránke prístupné všetkým užívateľom internetu. Uvedenému by bolo vhodné venovať pozornosť, nakoľko aj Európska únia vo vyššie uvedených rezolúciách a odporúčaní má tendenciu upraviť tieto vzťahy obdobným spôsobom ako v médiách. 2. Takisto by bolo vhodné určiť priamo v návrhu zákona limity a rozsah limitov na ochranu zdroja informácií aj v súvislosti s trestným konaním, a to v zmysle Odporúčania Rady Európy Rec (2000) 7 a v zmysle judikatúry ESĽP (napr. prípad Voskuil c/a Holandsko), bod 12 a bod 45 a nasl., podľa ktorého takéto obmedzenia musia byť stanovené zákonom, nevyhnutné v demokratickej spoločnosti za uplatnenia princípu subsidiarity (nedá sa zistiť zdroj týchto informácií iným spôsobom) a proporcionality. Takto by sa predišlo problémom vzniknutým pri aplikácii tohto práva a tým aj možným sporom pred ESĽP. 3. V súvislosti s § 5 ods. 4 návrhu zákona, podľa ktorého sa právo na opravu a právo na odpoveď vzťahuje aj na prípady uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa takto navrhnutá úprava javí ako neúmerne zaťažujúca pre vydavateľa, resp. tlačovú agentúru, nakoľko napr. pri porovnávacej reklame je konkurent inzerenta vždy priamo dotknutý a teda môže žiadať uverejnenie svojej odpovede opravy zadarmo. Taktiež nie je zrejmé, či v prípade, ak má inzerent predplatenú reklamu na niekoľko mesiacov dopredu, je potrebné odpoveď, opravu konkurenta publikovať zakaždým. 4. Takisto by bolo vhodné vziať do úvahy, že v zmysle judikatúry ESĽP verejní činitelia vzhľadom k ich profesii majú akceptovať aj šokujúce, napádajúce pravdivé fakty, ktoré sa dotýkajú ich reputácie v prípade, ak to je v súlade so záujmom otvorenej diskusie na politické témy (Ukrajinská Media Group c/a Ukrajina z 29.3.2005 v bode 38., ako aj Rezolúcia Rady Európy (74) 26 čl. 2). 5. Vzhľadom na to, že podľa § 9 ods. 3 návrhu zákona k žiadosti o uverejnenie dodatočného oznámenia je potrebné priložiť aj právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo ukončené konanie pred orgánom verejnej moci, ktoré obsahuje aj osobné údaje o žiadateľovi o uverejnenie dodatočného oznámenie, odporúčame návrh zákona previazať so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že právo EÚ a ES predmetnú problematiku predloženého návrhu zákona záväzne neupravuje, sa stupeň zlučiteľnosti neustanovuje. C. K predloženému návrhu zákona odporúčame uplatniť tieto pozmeňujúce návrhy: 1. K čl. I, § 13 -V čl. I sa v § 13 ods. 3 až 6 slová „1. májom“ nahrádzajú slovami „1. júnom“. Posun termínu v nadväznosti na navrhovanú zmenu účinnosti zákona. 2. K čl. V -V čl. V sa slová „1. mája“ nahrádzajú slovami „1. júna“. Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu a zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakačnej lehoty. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky [čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o)]. Bratislava 7. marca 2008 -Vypracovali A+C: Mgr. Ivana Dodoková ,B: Mgr. Katarína Onušková ,JUDr. Peter Kukliš, CSc. .riaditeľ