Zomrel Rudolf Čižmárik
Dnes 10. marca náhle zomrel vo veku nedožitých 59 rokov slovenský spisovateľ, publicista a básnik Rudolf Čižmárik.
Rudolf Čižmárik sa narodil 18. júla 1949 v Šoporni. Po maturite na Strednej priemyselnej škole chemickej (1968) vyštudoval v roku 1973 kombináciu estetická výchova a slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Veľa času venoval práci za redaktorským stolom. Začínal v roku 1971 v Literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave, kde pôsobil až do roku 1979. Potom sa stal redaktorom, neskôr vedúcim redaktorom oddelenia kultúry denníka Pravda. V roku 1989 (do septembra) bol zástupcom šéfredaktora Pravdy. Ďalšie tri roky sa venoval výlučne literárnej tvorbe ako umelec v slobodnom povolaní. V roku 1993 nastúpil do Tlačovej agentúry SR (TASR) ako riadiaci zmenár. Odtiaľ odišiel pracovať (1995) do Národného literárneho centra (NLC) v Bratislave. Dva roky bol riaditeľom sekcie knižnej distribúcie Hrebenda, ktorá propagovala a šírila slovenskú literatúru a vytvárala sieť predajní pôvodnej slovenskej tvorby. Neskôr sa Rudo Čižmárik stal riaditeľom Domu slovenskej literatúry NLC, kde zotrval do konca roku 1998. Od januára 1999 sa opäť venoval literárnej činnosti a aj práci v medzinárodnej Galérii MIRO a vo vydavateľstve Remedius. V roku 2001 sa vrátil do TASR. Od roku 2003 viedol vydavateľstvo Alexandra zamerané na vydávanie pôvodnej literatúry. Básnické prvotiny publikoval v časopisoch Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Nové slovo a v denníkoch v 70-tych rokoch. Básnickými témami Ruda Čižmárika boli najmä láska, chlieb, deti. Knižne debutoval básnickou zbierkou Kamenné úžasy (1970). Nasledovali Krehká (1973), verše pre deti Hrdličky (1974), básnická skladba Stvorenie slnka (1997), Umývanie vody (1986) a ďalšie. V roku 1990 vyšiel vo vydavateľstve Smena rozsiahly výber z jeho ľúbostnej lyriky pod názvom Akordy krvných strún. V roku 1995 mu vyšla básnická zbierka Horiaca ruža - Die brennende Rose (v slovenskej a nemeckej jazykovej verzii) a v roku 1999 vyšla v Galérii MIRO jeho básnická zbierka Vôňa tela-vôňa slov. Vydal aj knihy próz: Rozhovor so Svetlanou (1976), Portrét pekára (1985), Press a stres (1997), V gaštanovom hájiku (2001), Patria nostra, partia ostrá (2003, spolu s legionárom Jozefom Staviščákom). V jazykovej spolupráci s Elenou Čunderlíkovou preložil poéziu rumunského básnika W. Teodoresca s názvom Blany oceánov (1973). Preložil aj básne Begdzin Javuchulana Tulské lesy (1981) a knihu autora Libora Budinského Trinásť prezidentov, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ikar v roku 2004. Preklady jeho tvorby vyšli v nemčine, ruštine, ukrajinčine, poľštine a češtine. Za umeleckú činnosť udelili Rudolfovi Čižmárikovi v roku 1994 Cenu Masarykovej akadémie umení v Prahe a 6. apríla 2000, tiež v Prahe, Európsku medailu Franza Kafku. Získal aj morálne ocenenie Osobnosť roka na dňoch Petržalky v júni 2004.
Copyright © TASR 2008
