SLOVAK FREE MEDIA
Text vládneho návrhu tlačového zákona stále vyžaduje úpravy. Tvrdia to predstavitelia organizácií reprezentujúcich tlač na Slovensku - predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače (ZVPT) Miloš Nemeček a predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Zuzana Krútka. Akceptujú zmeny, na ktorých sa dohodli koaličné strany. Na dnešnom rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá ich prezentoval poslanec za Smer-SD Ján Podmanický a podporil ich aj minister kultúry Marek Maďarič, ktorého ministerstvo zákon vypracovalo. Koalícia navrhuje upraviť najviac kritizované paragrafy 6 a 8. Prvý menuje, za aké témy môžu dostať periodická tlač a agentúrne spravodajstvo od ministerstva kultúry pokutu, druhý zavádza právo na odpoveď. Šírenie alebo podpora zakázaných tém ako drogy, či nenávisť na základe politických názorov, má z tlačového zákona vypadnúť a prejsť do trestného zákona. Návrh novely trestného zákona by mal umožniť postih vydavateľov súdmi, pretože zavádza doteraz chýbajúcu trestnú zodpovednosť právnických osôb.
Nemeček upozorňuje na problematickú formuláciu práva na odpoveď. Ako povedal pri definovaní práva na odpoveď "vôbec nemáme pocit, že by tu bol nejaký výraznejší pokrok." Právo na odpoveď je stále veľmi vágne. "Stále je tu odvolávka na síce ojedinelé, ale existujúce prípady, keď je možné dožadovať sa odpovede aj v prípade pravdivého skutkového tvrdenia s tým, že sa musí dotýkať cti alebo dobrého mena." Definícia toho, kedy sa to dotkne cti alebo dobrého mena je pritom individuálna, zdôraznil šéf ZVPT. Podľa návrhu zákona právo na opravu dáva dotknutej osobe právo žiadať o opravu, ak zverejnená informácia o nej obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie. Pri práve na odpoveď však už nejde o to, či je tvrdenie pravdivé. Na žiadosť o odpoveď stačí, ak sa zverejnené tvrdenie dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia osoby alebo názvu alebo dobrej povesti firmy. Môže teda ísť aj o pravdivú informáciu. Správne by bolo zlúčiť obe práva tak ako je to v tlačovom zákone platnom v Českej republike. O odpoveď by tak mohol žiadať ten, o kom sa zverejnili nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, ktoré sa dotkli jeho cti alebo dobrého mena, dodal Nemeček s tým, že súčasný vyše 40-ročný slovenský zákon je v tomto smere modernejší než návrh nového.
Ako konštatovala predsedníčka SSN Zuzana Krútka, zmeny, na ktorých sa dohodla koalícia, "sú pokrokom dopredu." Krútka víta dohodu o vypustení ustanovení 1. bodu paragrafu 6 návrhu zákona, ktorý pod hrozbou sankcie zakazoval tlačovým médiám zverejňovať niektoré informácie. Ide napríklad o zákaz uverejňovania informácií, ktoré napríklad propagujú vojnu, násilie, užívanie omamných látok či nenávisť na základe pohlavia, rasy, národnosti, náboženstva, politického zmýšľania. V návrhu zákona jej však chýba zmienka o elektronickej mutácii tlače a o elektronických, internetových médiách, ktorým sa nevenuje ani žiadny iný zákon. "Je dôležité, aby každý novinár mal rovnaké práva." Pripomenula, že v súčasnosti platný tlačový zákon z roku 1966 sa vzťahuje aj na ostatné typy masmédií. Podľa šéfky SSN zo starého zákona treba prebrať aj paragraf, ktorý hovorí o ochrane šéfredaktora a ostatných redaktorov "proti všetkým formám nátlaku smerujúceho k mareniu ich činnosti".
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
