Pasca zvaná audiovizuálny fond II.
Ministerstvo kultúry (MK) SR neoslovilo pri príprave návrhu zákona o podpore audiovizuálnej tvorby (zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde) viaceré zainteresované subjekty, napríklad ani Literárny fond, distribútorov DVD, operátorov retransmisie, ktorých sa zákon priamo týka. Medzi neoslovenými subjektmi je aj Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), ktorá združuje najvýznamnejšie osobnosti audiovizuálnej kultúry a jej cieľom je vytváranie prostredia pre slovenskú audiovizuálnu kultúru. SFTA upozornila MK SR ešte počas pripomienkového konania na viaceré problémy návrhu zákona. Ministerstvo chce zriadením fondu oživiť slovenský film. V dôvodovej správe k návrhu zákona, ktorý sa dal pripomienkovať do 6. marca, poukazuje na to, že v porovnaní s inými krajinami je u nás štátna podpora filmu nepostačujúca. Neexistuje systém finančnej podpory výroby a distribúcie audiovizuálnej tvorby, nezávislý od rozpočtu štátu. Rozvoj a ochrana kinematografie by mali byť založené na systéme dvoch nezávislých inštitúcií - Slovenského filmového ústavu, ktorý vedie archív, a Slovenského audiovizuálneho fondu na podporu filmu.
Ako povedala viceprezidentka SFTA Zuzana Mistríková, zriadenie fondu je potrebné a na filmy musí prispievať i filmový priemysel. Ak by však fond fungoval podľa návrhu zákona, vyvolalo by to viaceré problémy. Slovenská filmová a televízna akadémia žiada, aby v zákone bolo jednoznačne stanovené, že čerpať podporu na film môžu len nezávislí producenti. Inak sa nenaplní zámer MK SR vytvoriť podmienky na naplnenie povinného percenta nezávislej produkcie v televíznom vysielaní, ktoré je v prípade verejnoprávnej STV 20 percent pre každý programový okruh a v súkromných televíziách 10 percent. Akadémia žiada povinnú podporu tvorby televíznych diel nezávislých producentov. Podpora z fondu nesmie suplovať nedostatočné financovanie verejnoprávnych médií. Peniaze z fondu by mohli televízie získavať napríklad na nákup práv a dabing kvalitných európskych filmov od nezávislých producentov, ale určite nie na filmovú produkciu, tvrdí akadémia. Podľa nej návrh zákona tiež nezohľadňuje pravidlá štátnej pomoci.
Je nereálne, aby fond začal podporovať slovenský film už na budúci rok, tvrdí SFTA. V prvom roku svojej existencie sa totiž bude len rozbiehať a prvé peniaze od povinných prispievateľov dostane až v roku 2010. Akadémia žiada, aby štát na budúci rok zabezpečil rozbeh fondu a ešte ponechal program AudioVízia 2009, "inak bude rok 2009 pre audiovizuálny priemysel vážnym problémom". Fond by mal totiž začať fungovať v roku 2009 a s jeho vznikom by mal zaniknúť grantový program MK SR AudioVízia.
Do verejnoprávnej inštitúcie - Slovenského audiovizuálneho fondu, by mali prispievať televízie, kiná, prevádzkovatelia retransmisie - napríklad káblovej televízie, distribútori audiovizuálnych diel - napríklad video a DVD predajne či požičovne. Zdrojom majú byť i pokuty od Rady pre vysielanie a retransmisiu a pokuty podľa Audiovizuálneho zákona, s výnimkou obcí. Príjmami fondu budú aj dvojpercentné poplatky od autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov podieľajúcich sa na výrobe týchto diel, ktorí by už po schválení zákona nemali platiť do umeleckých fondov. Spoplatnenie výkonných umelcov je neprijateľné, upozorňuje SFTA. Napriek tomu, že by platili do fondu, nie sú zaradení medzi tých, čo ho môžu žiadať o podporu. Pritom z fondov, kam v súčasnosti posielajú 2 % z honorárov, ju dostať môžu. Problémom sú podľa SFTA aj sankcie, ktoré sa navrhujú vo výške 5 000 a 50 000 eur za neodvedenie príspevku. Nejde však o maximálne hranice pokuty, ale o ich pevné sadzby, ktoré sa vzťahujú na všetkých - firmy aj osoby.
Autori zákona odhadujú, že na začiatku fungovania nového systému sa do fondu zo súkromných zdrojov dostane približne 223 mil. Sk, neskôr sa má zvyšovať. Príspevok štátu do fondu sa bude rovnať 20 až 50 percentám zo sumy príspevkov vybraných za predchádzajúci rok. V súčasnosti sa do kinematografie investujú prostriedky súkromných subjektov a zo štátneho rozpočtu - od roku 2004 cez grantový systém MK SR, program AudioVízia. Štátna podpora audiovizuálnej tvorby pokrýva asi 15 percent požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii. Vlani z 315 žiadostí podporili 121 a z požadovaných 713 mil. Sk tak MK SR rozdelilo necelých 117 mil. Sk.
Ak by fond rozdeľoval peniaze podľa návrhu, mal by podľa SFTA problémy s transparentnosťou. Koho má fond podporiť má navrhovať odborná komisia, ktorú schvaľuje rada fondu a ktorá sa má riadiť kritériami určenými radou. No o odporúčaniach komisie má definitívne rozhodnúť rada fondu. SFTA má k návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde aj ďalšie pripomienky, ktoré zverejnila na svojej internetovej stránke htt://www.sfta.sk, v časti aktuality.
Literárny fond má zásadné pripomienky k návrhu zákona o podpore audiovizuálnej tvorby. Upozorňuje, že financovanie navrhovaného Slovenského audiovizuálneho fondu by mohlo ohroziť existenciu Literárneho fondu. Slovenský audiovizuálny fond sa má podľa autora návrhu zákona - ministerstva kultúry stať verejnoprávnou nezávislou inštitúciou na podporu slovenského filmu. Chýbajúce peniaze na rozvoj slovenského filmu má získavať z rôznych zdrojov. Jedným z nich sú aj dvojpercentné poplatky od autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov podieľajúcich sa na výrobe týchto diel. Návrh zákona tak mení platný zákon o umeleckých fondoch. Literárny fond svoje pripomienky k návrhu zákona o SAF poslal ministerstvu kultúry napriek tomu, že ho ministerstvo neoslovilo so žiadosťou o pripomienkovanie návrhu, ktorý sa ho týka.
Literárny fond okrem iného získava peniaze na svoju činnosť, určenú hlavne na podporu tvorby, z 2% z honorárov autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov a z 1% z príspevkov na použitie diel pri televíznom vysielaní z televíznych poplatkov a zo vstupného z verejného premietania filmov. Ročne sa tak do fondu dostáva 15 miliónov korún, ktoré tvoria podstatnú časť jeho rozpočtu. Vďaka týmto prostriedkom, ktoré vo fonde rozdeľujú zástupcovia združení tvorcov, môžu televízni, filmoví a divadelní umelci získavať štipendiá napríklad na tvorbu scenárov, ale aj prémie za vynikajúce umelecké výkony. Vlani výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti filmu, televízie a videotvorby podporil 405 žiadateľov sumou takmer 3,7 milióna korún. Výkonným umelcom rozdelil výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia takmer 3,845 milióna korún a podporil tak 485 žiadostí a návrhov.
Ako ďalej uvádza Literárny fond v pripomienkach k návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde, výhodou súčasnej štruktúry Literárneho fondu je finančná aj iná nezávislosť, ktorá umožňuje jeho orgánom podporovať umelcov "bez ohľadu na ich príslušnosť k istému umeleckému spoločenstvu, prípadne politickému zoskupeniu." Literárny fond má aj sociálny program, z príspevkov poskytuje výkonným umelcom a autorom audiovizuálnych diel, ktorí sa ocitli vo finančnej núdzi, aj jednorazovú pomoc alebo príspevok k dôchodku.
Za neprijateľné označila navrhované spoplatnenie výkonných umelcov Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA). Napriek tomu, že by platili do audiovizuálneho fondu, nie sú zaradení medzi tých, čo môžu žiadať o podporu. Pritom z fondov, kam v súčasnosti posielajú 2 % z honorárov, ju dostať môžu.
Do Slovenského audiovizuálneho fondu, by mali prispievať okrem autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov podieľajúcich sa na výrobe týchto diel i televízie, kiná, prevádzkovatelia retransmisie - napríklad káblovej televízie, ale aj distribútori audiovizuálnych diel - napríklad video a DVD predajne či požičovne. Zdrojom majú byť i pokuty od Rady pre vysielanie a retransmisiu a pokuty podľa audiovizuálneho zákona, s výnimkou obcí. Tiež pokuty, ktoré uloží fond a ďalšie.
Autori zákona odhadujú, že na začiatku fungovania nového systému sa do fondu zo súkromných zdrojov dostane približne 223 mil. Sk, neskôr sa má zvyšovať. Príspevok štátu do fondu sa bude rovnať 20 až 50 percentám zo sumy príspevkov vybraných za predchádzajúci rok. Fond by mal začať fungovať v roku 2009 a s jeho vznikom by mal zaniknúť grantový program MK SR AudioVízia. Peniaze štátu poskytnuté naň sa presunú do fondu. V súčasnosti sa do kinematografie investujú prostriedky súkromných subjektov a zo štátneho rozpočtu. Podpora štátu pokrýva asi 15 percent požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii. Vlani z 315 žiadostí podporili 121 a z požadovaných 713 mil. Sk MK SR rozdelilo necelých 117 mil. Sk.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
