HODNOTENIE ZÁBAVNÝCH A HUDOBNÝCH PROGRAMOV SLOVENSKEJ TELEVÍZIE V ROKU 2007

HODNOTENIE ZÁBAVNÝCH A HUDOBNÝCH

PROGRAMOV SLOVENSKEJ TELEVÍZIE V ROKU 2007

1. ABSTRAKT

Televízia je stále najpopulárnejším – a preto aj najsilnejším médiom. Každodenne ju v priemere sleduje viac než dve a pol hodiny každý z nás. Je osobnou voľbou, ktorý program, kanál preferuje. „Výhodou“ duálneho systému je, že umožňuje možnosť voľby. Voľby medzi informáciami, servisom, či aj zábavou verejno-právneho média, či súkromného. Medzi pohľadom bulvárnym, populárnym, či mienkotvorným, medzi lacným a hodnotným. Od viktoriánskych čias formovania sa občianskej spoločnosti, kedy vznikol aj pojem „verejného záujmu“, si demokratické spoločnosti vytýčili cieľ konať v prospech verejného blaha, vo verejnom záujme definovali aj úlohy médií, rozhlasu a televízie (BBC), ktoré na princípoch solidárnosti dodnes napĺňajú premisu, že len pravdivo informovaný, dostatočne vzdelaný a hodnotne zabávaný občan môže posúvať spoločnosť dopredu. Uspokojovaním takýchto potrieb rastu jedincov i spoločnosti sú dnes poverené aj televízie verejnej služby, či v našom názvosloví (dosť otrocky preložením z nemeckej oblasti) verejno-právne média. Zákon o Slovenskej televízii sa snaží byť toho dôkazom, súčasný stav v STV je však iný. Názory divákov, verejnosti na verejno-právnu televíziu STV sú rôznorodé, no „blbá nálada“ voči Slovenskej televízii pretrváva aj z dôvodov nestability prejavujúcej sa najmä v rýchlych zmenách manažmentu, neatraktívnosti programu, napádania jej charakteru, vyčítaním závislosti na vládu, politické strany, či lobistické skupiny, obviňovaním z neefektívneho využívania verejných prostriedkov, predražovania výroby, či honorárov, spochybňovaním nutnosti televízie verejnej služby, a teda aj „duálneho systému“, navádzania na zrušenie poplatkov za jej služby, či aj samotným vysielaním STV s obsahom a formou vypreparovanou do podoby ďalšieho komerčného kanála... a podobne. Väčšina občanov Slovenska tak azda nepovažuje STV za televíziu vysielajúcu v prospech ich, teda verejného blaha, v ich záujme a za ich prostriedky. Vnímajú ešte stále STV ako štátnu televíziu, ktorú riadi a má pod kontrolou štát, poplatky za ňu sú pre nich ďalšou formou daní. Napriek pokusu „Rybníčkového manažmentu“, ktorý onehdy proklamoval vytvorenie akéhosi Diváckeho fóra, nemá bežný divák žiaden vplyv na obsah, rozsah, formu, či kvalitu programu, okrem písomného kontaktu v rovine sťažnosti, či prosieb, ktoré sú iba „evidované“ pod dohľadom Rady STV. Nikto z politikov, či občianskych iniciatív dodnes nenašiel odvahu, či námahu vynasnažiť sa zmeniť súčasný Zákon o STV v zmysle uzákonenia a následného kreovania Diváckej rady, tak ako tomu je v štandartných demokratických podmienkach iných televízií verejnej služby. Napríklad BBC má až štyri divácke rady zgrupované po jednotlivých krajinách Veľkej Británie, aj susedné Rakúsko (ORF) má Divácku radu stojacu na úrovni Odbornej rady. Práve týmto orgánom by mohla STV opätovne získavať podporu divákov, vyvarovať sa častým prešľapom v programovej štruktúre a nebyť odtrhnutá od potrieb tých, čo ju platia. Som presvedčený, že práve zástupcovia rôznorodých skupín a vrstiev divákov by vedeli efektívnejšie posúdiť kvalitu a opodstatnenosť jednotlivých, aj zábavných programov. Ale to je otázka politická, táto štúdia ju nemôže ovplyvniť. Jeden z prvých generálnych riaditeľov,. dnes osemdesiatšesť ročnej BBC povedal, že BBC má byť synonymom „pravdivej informácie, servisu verejnosti a dobrej zábavy - nič viac a nič iné.“ Mark Thompson, generálny riaditeľ British Broadcasting Corporation, v predslove Výročnej správy, najstaršej a najreferenčnejšej televízie verejnej služby – BBC, za obdobie 2006/2007 definuje úlohy tejto televízie, pričom azda najväčší dôraz, popri výzvach digitalizácie, kladie na dramatickú oblasť a zábavu.1) Intendant druhého okruhu nemeckej verejnoprávnej televízie ZDF, pán Markus Schächter, definuje rok 2008 v programovej ponuke ZDF ako rok športu, informácií a zábavy.2) Profesor Bernd Blöbaum z Univerzity v Münstri, venujúci sa vo svojich prácach otázkam mediálnej komunikácie, obhajuje funkcie verejno-právnych médií aj nutnosťou zachovania formátov zábavy či športu v nich aj z hľadiska krehkosti porušenia stability duálneho systému.3) Generálny riaditeľ rakúskej televízie ORF, pán Alexander Wrabetz v súvislosti potvrdením nutnosti udržať pre ORF oba okruhy/programy verejne prisľúbil Diváckej rade a divákom, že do vysielania ponúkne viac vlastných programov zábavy, no aj detských a rodinných typov programov. 4) Slovenská televízia vyrobila v roku 2007 v segmente hudby a hudobnozábavných programov celkovo 2.89% z celkovej vysielacej plochy! 5) Programový koncept STV pre rok 2007, vytýčil tieto ciele, týkajúci sa aj segmentu zábavy a hudby: zachovať doterajšie ťažiskové formáty, ustáliť a posilniť divácky návyk na vyprofilované dni, ponúknuť do vysielania nové relácie, skvalitniť existujúce formáty v programovej ponuke na oboch okruhoch, vyladiť programovú skladbu najmä na prvom okruhu tak, aby sa stabilizoval program v hlavnom vysielacom čase a posilnili sa tzv. off-time vysielacie časy 6) V zmysle zákona o vysielaní a retransmisii sa za program vo verejnom záujme považuje najmä program zameraný na uspokojovanie informačných a kultúrnych potrieb divákov na území, ktoré vysielateľ svojím signálom pokrýva. Z hľadiska hudobných a zábavných typov programov by to teda mal byť program, ktorý prezentuje kultúru s dôrazom na slovenskú národnú kultúru a kultúru národnostných menšín a etnických skupín, ich tradičné formy zábavy, kultúry, zvykov, život a názory. Skutočnosť bola však vo vysielaní STV iná.

2. HODNOTENIE PROGRAMOV

2.1. PROGRAMOVÉ DOMINANTY – PRIME-TIME

POŠTA PRE TEBA

Program o stretnutiach ľudí pred televíznou kamerou, narábajúci s využitím silných emócií, osudových momentov a autentického dojatia ľudí, niekedy až hraničiaci s citovým vydieraním divákov či až prílišnou mierou empatie moderátorky. Slovenskú verziu talianskeho formátu (C'e Posta per te - Canale 5 Mediaset - 2000) dodáva spoločnosť Maya Slovenskej televízii už od začiatku roku 2004. Program využitia prvky „kupčenia s emóciami“ známych z bulvárnych médií, kedy rolu celebrít preberajú bežní jedinci cez „prespomínané“ príbehy. Zneužitie pretlaku emócií je základným stavebným prvkom formátu, pričom treba uznať, že program umne podáva tieto prvky pateticky, cielene na divácky okruh najmä staršej generácie a nakoniec i s pozitívnym nábojom. Úskalím programu je ale v tom, že tento typ reality show je na úkor ľudí, ktorí nemajú záujem, takto verejne riešiť akýkoľvek problém, sú o nich zverejňované informácie, ku ktorým nedali súhlas. Pozývajúca protistrana môže v ich neprítomnosti či znemožnením počuť výpovede v štúdiu, zverejňovať skreslené fakty. Pravidelná sobotná emocionálna dávka „hry na odpustenia“ sa však stala návykovým programom určitej a nie nepodstatnej skupiny divákov Z formálneho hľadiska nemožno programu nič vyčítať, manuál programu bol pripravený pre komerčnú taliansku televíziu Canale 5 skupiny MediaSet v roku 2000, kontrolovanú mediálnym magnátom Silviom Berlusconim, takže o komerčnom charaktere televíznej show azda viac netreba pochybovať. Na problémy s autorskými právami k relácii, ktoré pre ňu vyrába produkčná spoločnosť Maya, upozornili v júli vedenie verejnoprávnej televízie Dozorná komisia a Rada STV. Členovia rady sa pozastavovali nad tým, že STV si na objednávku nechá vyrobiť relácie za státisíce až milióny korún, vkladá do výroby vecný vklad a pritom nemá adekvátne autorské práva na ich ďalšie využitie. Práva výrobcu zostávajú spoločnosti Maya a STV si v prípade záujmu reprízovať ich musí zakupovať autorské práva. Najsilnejšia relácia z portfólia verejnoprávnej televízie dodnes stojí na vratkých nohách súhlasu predlžovania licencie, resp. na milosti súkromnej produkčnej firmy. Napriek deklarovanému zámeru rozširovania ponuky hudobných a zábavných programov v Programovom koncepte STV na rok 2007 nenašla STV a jej dramaturgia, silu, chuť či odvahu nájsť obdobný vlastný dominantný formát na sobotňajší prime-time slot, ktorý perspektívnejšie riešil divácke požiadavky a čelil „výbehovému formátu“, ponúkal alternatívu kmeňovému publiku Pošty pre teba, pri jeho možnom predpokladanom prechode na dvojtýždennú či mesačnú periodicitu. (Share v rozpätí 28 až 41%, Rating v rozpätí 7 až 16%, počet divákov od 371 tisíc do 714 tisíc, priemerne dosiahnuté hodnoty 12.6 % RTG, 31.5 % SHR, t.j. približne 577 tisíc divákov) 7).

HIT STOROČIA

Retro hudobno-zábavná show, nepriamo voľne kopírujúca formát BBC (bez zakúpenia formátu a práv) z konca milénia bola vyrábaná naživo, v koprodukcii STV a spoločnosti Maya. Kompromisne pripravený súťažný program o najpopulárnejší hit minulého storočia pre masové publikum, narábajúci s divne upravenou hudobnou dramaturgiou, prepojenou na produkčný dom a záujmy využitia portfólia katalógu výrobcu/majiteľa výrobcovských práv na ich následné komerčné zhodnotenie. Z pohľadu divákov atraktívna, nablýskaná show, akoby z minulého storočia, v ktorej však absentoval najzákladnejší predpoklad hudby – živá kapela, či orchester a naživo spievanie, čo bolo nahradené neautorizovanými (transponovanými) „umelohmotnými“ semplovanými playbackmi. Kompromisná voľba nezádrapčivej a „rádoby“ zainteresovanej moderátorky viazanej na často zmätočný scenár amatérskej autorky spoločnosti Maya, nekorigovaný dramaturgiou STV, rutinná réžia nekopírujca charakter hudobných čísiel a atmosféry piesní, žalostná choreografia a kostýmovanie nadbytočného baletu... Nevyvážené vstupy glosátorov, znevažujúca prezentácia slovenskej populárnej hudby ako propagandistickej potreby vládnucej štátostrany, prejavujúca sa väčšinovo v komentároch dokrútok. Cyklus bol nevyužitou šancou pravdivo bilancovať obdobie nástupu, vrcholu i pádu slovenskej populárnej hudby v minulom storočí, kĺzal po povrchu, stál na nevyvážených výkonoch interpretov a glorifikoval len určité formácie a trendy slovenskej populárnej hudby, čím sa zaradil medzi nedôstojne narábanie s časťou slovenskej kultúry vo vysielaní verejno-právnej inštitúcie. Opäť sa ukázalo, že súčasné ponímanie programu STV je poznamenané len komerčným videním v súboji o sledovanosť a zisk, a ani v najmenšom nechce uznávať poslanie stanovené v Zákone o STV. Pri príprave programu nebola oslovená žiadna profesná, či iná hudobná inštitúcia na Slovensku. Program si nemal prečo osvojovať - byť označovaný domicilom verejného záujmu, ale záujmom konkrétnych lobistických súkromných a podnikateľských skupín. (Share v rozpätí 26 až 55%, Rating v rozpätí 9 až 15%, počet divákov od 453 tisíc do 750 tisíc, priemerne dosiahnuté hodnoty: 13.5 % RTG, 39.1 % SHR, približne 618 tisíc divákov). 8)

MÔJ NAJMILŠÍ HIT

Spin off Hitu storočia nasadený na obdobie letnej štruktúry recykloval všetky použiteľné prvky na pozadí amatérskej speváckej súťaže. Desať vybraných amatérskych spevákov bez ohľadu na vek malo možnosť zúčastniť sa na živých prenosoch show a súťažiť v diváckom hlasovaní o titul víťaza. Program zarezonoval u divákov viac ako Hit storočia, no opäť bol iba lacnou zábavnou „karaoke“ show bezcieľneho hľadania speváckej hviezdy, na ktorú si s odstupom pár mesiacov po cykle nikto nespomenie. Môj najmilší hit bol opäť pripravený so spoločnosťou Maya. Moderovaním bol poverený „zamerikizovaný Slovák“ Pavol Janík, ktorého výkon bol výsmechom moderovania vo verejno-právnom médiu. K objektivite neprispela ani letne ladená a až príliš mierna porota, rutinná réžia a opäť mizerné a znevažujúce narábanie s faktami v scenári. Program bol napokon mediálne vnímaný ako predpríprava „ozajstnej“ talentovej show komerčnej televízie – SHS III. Celá atmosféra projektu opäť narábala s bulvarizačnými prvkami, vrátane webstránok STV a mala ďaleko od poslania televízie verejnej služby. (Share v rozpätí 27 až 53%, Rating v rozpätí 9 až 15%, počet divákov od 426 tisíc do 723 tisíc Priemerne dosiahnuté hodnoty: 13 % RTG, 38.7 % SHR, približne 595 tisíc divákov). 8)

TAKÍ SME BOLI

Programová riaditeľka STV po úspechu s projektom Môj najmilší hit, chcela na augustovom zasadnutí Rady STV využiť piatkový prime-time pre nový ťažiskový formát: "Nastal tu silný divácky návyk, piatkové štruktúrne okno by som chcela zachovať pre obdobné projekty ako doteraz." 7) a predznamenala tým spustenie kabaretnej show typu Televarieté. "Relácia by mala dať príležitosť slovenskej hereckej obci, ktorá dlhé roky nemala šancu ukázať sa na obrazovkách." Z tohto konceptu napokon vznikol ťažiskový program v piatkovom prime-time Takí sme boli, ktorý však jej očakávania nenapĺňa. Cyklus postavený na moderovaní herca - hostiteľa Milana Kňažka si dal za cieľ spomínať, zabávať i spievať a chcel nadviazať na úspešné programy, ktoré aj v minulosti divákom ponúkali prierez filmárskej tvorby, ukážky z archívov STV, herecké výkony i pripomínanie atmosféry časov dávno minulých. Hoci bola táto ďalšia retroshow formátovaná ako jeden z najdrahších programov STV dosahovala sotva podpriemerné výsledky v sledovaných ukazovateľoch. Jej podiel spadol pod dvadsiatku už pri treťom vydaní a štvrtým sa pokles ešte prehĺbil. Divákov asi nezaujalo nostalgické, „unylé“ spomínanie na časy minulé v neadekvátom prostredí a drahej scéne (Elaia Design Studio) s nadbytočným orchestrom. Obdobný typ retro programov, samozrejme v komornejšom poňatí, vysielajú napríklad televízie v nemecky hovoriacej oblasti vo víkendovom off-timeovom čase s priamym zameraním na špecifickú vekovú a sociálnu vrstvu cieľovej skupiny. Napriek zjavnej charizme osobnosti niekdajšieho ministra, bývalého riaditeľa televízie a popularity herca Milana Kňažka sa diváci nestotožňujú s jeho moderovaním. Bolo by asi osožné preformátovať program, odstrániť jeho nadbytočný vizuálny aj obsahový balast a zasadiť ho víkendového popoludňajšieho off-timeu, kde by istejšie našiel svojho diváka. (Share v rozpätí 14 až 22%, Rating v rozpätí 6 až 9%, počet divákov od 298 tisíc do 417 tisíc, priemerne doposiaľ dosiahnuté hodnoty: 8.6 % RTG, 21.9 % SHR, približne 394 tisíc divákov). 9)

2.2. PROGRAMY V PRIME-TIME

DRIŠĽAKOVINY

Jeden z najstarších a „najvyhorenejší“ hudobno-zábavný program skupiny Drišľak a jej hostí (od roku 2002 – STV Košice) mal ambície univerzálne zapĺňať diery v dramaturgii hudby a zábavy STV. Bol „znôškou“ nezlúčiteľných žánrov od regionálnej a lokálnej zábavy, slovenskými titulkami opatrenej šarišskej zábavovej skupiny, cez folklórne súbory, strednoprúdových matadorov až po súčasný pop a českých hostí. Všeobjímajúca dramaturgia, nízka úroveň jarmočnej zábavy a skostnatenosť formátu však neprekážali stálej diváckej popularite, najmä nenáročného regionálneho lokálpatriotického publika východného regiónu. Formát skĺzol do zmesice požiadaviek komerčného vnímania zábavy ako vyhovieť masovému vkusu bez snahy zmeny senzibility – a stal sa tým kontraproduktívnym z hľadiska poslania televízie verejnej služby. Neudržateľnosť tohto hybridu si uvedomovala aj dramaturgia STV a pokúsila sa ho alternovať programom Humoriáda, žiaľ, takisto neúspešne a v bezvýchodiskovom stave, oba programy napokon zrušila, prerušila výrobu a nahradila Drišľakoviny ich neustálymi reprízami. (Share v rozpätí 18 až 27%, Rating v rozpätí 7 až 12%, počet divákov od 362 tisíc do 549 tisíc, priemerne dosiahnuté hodnoty 9 % RTG, 23.6 % SHR, približne 412 tisíc divákov) 10). Napriek tomu, Slovenskej televízii program, či viaceré programy zostavované zo širokých žánrových možností tradičnej národnej slovenskej zábavy, hudby, folkóru, či ľudového humoru chýba. Neochota pracovať s týmito tradičnými a osvedčenými zdrojmi zábavy pramení najmä z nepripravenosti a nekompetentnosti dramaturgie, odvracania sa od pôvodných námetov a zjednodušeného prístupu nazerania na STV ako na komerčný kanál, pre ktorý sú referenčné len licencované, prevzaté, kupované, a nie vlastné formáty.

HUMORIÁDA

Program stavajúci na humore dvojice Kajzer – Meluš bol vyradený z vysielania po troch odvysielaných častiach, napriek ubezpečovaniu programovej riaditeľky pred Radou STV, že bude obdobne úspešný ako Drišľakoviny a „chce stavať na tom, čo je silné.“ 11) Program nakrúcaný opäť v produkcii košického štúdia STV v divadle v Spišskej Novej Vsi mal ambície využiť popularitu humoristickej dvojice Robo Kajzer a Peter Meluš v spojení gagov, scénok, dialógov a inscenovaných vtipov za asistencie humoristu Jána Snopka a lokálnych hercov a úplne nevhodného salónneho orchestra. Zošnúrovanosť a umelosť protagonistov bola priam komická, zlé režijné vedenie a takisto hybridná dramaturgia vyrobili obdobný nestráviteľný hybrid, hoci na báze chceného vyššieho levelu zábavy, no predsa rovnajúcemu sa programu Drišľakoviny. Dramaturgia STV týmto projektom opäť dokázala, že aj z ostrieľaných zabávačov dokáže nakoniec nevhodnými zásahmi do scenára, neumelými strihmi a bohorovnou „supervíziou“ vyrobiť bezpohlavné nezábavné figúrky. Program je dôkazom ďalšej nevyužitej šance a mrhania energie a finančných prostriedkov na výrobu troch častí bez dramaturgickej prípravy, empirického zhodnotenia a profesionality. (Priemerne dosiahnuté hodnoty 7.2 % RTG, 17.2 % SHR, približne 330 tisíc divákov). 9)

TELEČUMIL

Kombináciou štúdiovej súťaže a talk show s využitím záberov z archívu chcela STV naviazať na program Niečo za niečo, ktorý programová riaditeľka označila za „nefunkčný“ a následne ho zrušila.11) Reláciu Telečumil moderoval opäť Roman Pomajbo a program bol vyrábaný znovu externe, v spoločnosti D.N.A. Production, no po jedenástich častiach sa ukázal ako ďalší prešľap a bol stiahnutý z vysielania. Proklamovaný súťažnozábavný programu typu Videostop sa napokon ukázal znovu ako nefunkčný, narábajúci s bulvarizačnými prvkami rotácie celebrít, nejasnou dramaturgiou a „uchichotaným“ moderovaním. (Share v rozpätí 11 až 20%, Rating v rozpätí 3 až 5%, počet divákov od 160 tisíc do 256 tisíc, priemerne dosiahnuté hodnoty: 4.4 % RTG, 17.1 % SHR, približne 201 tisíc divákov). 8)

MILIONÁR

Vedomostný kvíz s prvkami zábavy na obrazovky STV priniesol programový manažment Romana Liptáka, vysielal sa od 12. apríla 2007 s trojmesačnou pauzou od júla do septembra. Po oneskorení nasadenia v podaní nového programového manažmentu a zmeny moderátora na Ivetu Malachovskú výsledky kvízu dramaticky klesli pod 15 %. Za jeden diel podľa informácií mediálne.sk zaplatila STV asi 600 tisíc korún. Cena sa z pôvodnej ešte navýšila dokúpením nových licencovaných prvkov do pravidiel v lete 2007, STV navyše zvýšila hlavnú možnú výhru na desať miliónov korún. STV kúpila aj práva na webovú hru, nikdy ich však nevyužila. Zakúpením „vyhasnutého“ formátu podcenil programový riaditeľ situáciu na Slovensku a najmä vnímanie divákov voči tomuto už vtedy prekonanému programu. Následne STV v marci 2008 sériu ukončila a je dobré, že ročnú licenciu od spoločnosti 2waytraffic už nepredĺžila, pri vynaložených investíciách by určite neprinášala požadovaný efekt. Nedá mi nevysloviť názor, ako by sa efektívne dalo čeliť, aj zo strany manažmentu, aj zo strany Rady STV, v budúcnosti eliminovať straty STV spojené s iracionálnymi rozhodnutiami pri nakupovaní formátov, licencií či aj akvizícií? (Share v rozpätí 12 až 20%, Rating v rozpätí 5 až 9%, počet divákov od 211 tisíc do 403 tisíc, priemerne dosiahnuté hodnoty: 6.6 % RTG, 16.8 % SHR, približne 302 tisíc divákov). 9)

S.O.S.

Skečová televízna show hereckej štvorice divadla Gunagu - Daniel Dangl, Petra Polnišová, Roman Pomajbo a Peter Sklár, ktorá aj autorsky a neúnavne prezentuje slovenský pohľad na absurdný humor, non-sens či gag v záberovo nasnímanej relácii pod režijným vedením Karola Vosátka je vyrábaná od marca 2004 v spoločnosti Maya. Program si nekladie iné ciele, len zabávať, prináša divákom prostredníctvom mladého tímu autorov humor reagujúci na spoločenské ale aj napríklad mediálne dianie. Majstrovské paródie takmer kadekoho a kadečoho sú však, čo je samozrejmé, často závislé od invencie autorov v nemilosrdnom „šrote“ času a pod tlakom týždennej periodicity. Program si udržiava divácky záujem určitej vrstvy a patrí medzi identifikačné znaky STV. Je len otázkou času, kedy sa ich invencia vytratí, či pretaví do iného formátu. Záujmom STV by bolo udržať úspešných protagonistov naklonených na stranu STV a dramaturgicky s nimi pripravovať či kreovať nové obdobné formáty. Keďže je program pripravovaný v súkromnej produkčnej firme, a to symptomatické aj pre iné, obdobné formáty, má dramaturgia STV asi len malý a zúžený priestor na dohľad nad obsahom, preto sa sporadicky prejavuje k „zosmiešňovaniu“ či ironizovaniu samotného vysielateľa – STV, no je to jav pre mňa sympatický, no divácky asi ešte nezažitý a sotva by bol tolerovaný v inom, súkromnom kanále. (Share v rozpätí 12 až 35%, Rating v rozpätí 5 až 13%, počet divákov od 206 tisíc do 609 tisíc, priemerne dosiahnuté hodnoty: 8.3 % RTG, 22.3 % SHR, približne 380 tisíc divákov). 9)

VENTIL

Dlho očakávaný kabaret s moderátorským duom hercov Romana Luknára a Ady Hajdu vychádzal z predstavy programového riaditeľa Roman Liptáka (námet: JMB Production), no po troch častiach bol stiahnutý (pozastavený?) z vysielania. Typovo kopíroval úspešné americké formáty výstupov zabávačov, či program HBO Na stojáka!, no v podmienkach STV s často upravovaným a skostnatele ponímaným scenárom Mareka Orla, „upotenou“ réžiou Vladimíra Fischera a „supervíziou“ dramaturga až riaditeľa bol vopred predurčený na neúspech. Je to jedna z ďalších a najbolestnejších strát verejno-právnej televízie, že nedokázala so suitou vynikajúcich a vyzretých hercov strednej generácie (Richard Stanke, Diana Mórová, Ján Króner, Robo Roth, Danica Jurčová, Slávka Halčáková, a Boris Farkaš), či ich mladších kolegov vystavať autentický kabaret s improvizovanými dialógmi, či monológmi, hudobnými paródiami a scénkami im vlastnými. Stačilo možno málo, nechať im samotným možnosť autorsky a improvizovane sa prejaviť, umelo nezasahovať do ich kreácií, nestrihať horúcimi nožničkami, nepredpisovať, čo sa má a čo sa nesmie. Som presvedčený, že za týchto predpokladov by vznikal program, ktorý by možno už dnes patril k „vlajkovým lodiam“ STV. Je otázkou na dramaturgiu STV, či mieni systematicky pracovať s hercami a nepoužívať ich len ako celebritné bulvarizované tváre, ako tomu bolo v čisto bulvárnom programe STV Chilli, dávať im väčší a dôstojnejší priestor nielen v dramatickej pôvodnej tvorbe, ale i v segmente zábavy. Nie je mi známe, či dramaturgia STV protagonistom „pozastaveného“ kabaretu ponúkla riešenie v inom formáte, či hodlá obdobný formát zaradiť v budúcnosti do vysielania. (Priemerne dosiahnuté hodnoty: 5.5 % RTG, 13.3 % SHR, približne 252 tisíc divákov). 9)

SUPERKRAJ

Pod veľavravným, priam akčným heslom: „Verejnoprávny charakter sa vracia na obrazovky STV!“ prezentoval nový manažment STV na tlačovej konferencii začiatkom roka vznik nového zábavného programu. Mala to byť rodinná, predovšetkým zábavná show zisťujúca, ktorá časť Slovenska z jeho ôsmich krajov, je obyvateľom Slovenska najsympatickejšia, najmilšia, čím pripomínala podobný minulý program STV Správny kľúč. Osem častí súťaže, po 80 minút v týždňovej periodicite, však nepresvedčili. Show bola pripravená akoby v minulom režime, prevládli v nej nedôstojné súťaže, najaté pokriky a fabrikované transparenty komparzu, prevládala nereprezentatívna zostava súťažiacich tímov, podliezajúci konferans, či narýchlo napísaný scenár celú túto neautentickú drahú parádu ponížili medzi to najhoršie, čo na obrazovke STV mohol divák vidieť. Už samotný základný predpoklad hľadania Superkraja bola nedomyslená a zvrátená (poznáte niekoho, kto má rád iný kraj, ako ten svoj?). Diváci z „nevíťazných“ krajov po finále vyjadrovali napríklad aj v chatových diskusiách názory o nekorektnosti tohto formátu vo verejno-právnom médiu, čím považovali tento program za kontraproduktívny z hľadiska poslania STV a konania v zmysle verejného záujmu. Napriek tomuto nevydarenému projektu je z hľadiska STV nutné pokúsiť sa o prípravu programov, ktoré by objavnejším a sofistikovanejším spôsobom prezentovali aktivity, kultúru, tradície a schopnosti ľudí rôznorodých regiónov Slovenska, dávali akcent spojenia tradičnej národnej zábavy s modernými a neopozeranými formátmi, ktoré často využívajú aj národné televízie verejnej služby v Európe. (Priemerne dosiahnuté hodnoty: 8.8 % RTG, 20.6 % SHR, približne 403 tisíc divákov). 9)

2.3. PROGRAMY V OFF-TIME A ACCES-PRIME

PÄŤ PROTI PIATIM – HVIEZDNY ŠPECIÁL

Päť proti piatim je licencovanou adaptáciou pôvodného amerického formát Family Feud, ktorý patrí medzi najstaršie televízne súťaže. V súťaži stoja proti sebe dva päťčlenné rodinné tímy. Ich základnou úlohou je uhádnuť najčastejšie odpovede na otázku vopred položenú sto náhodne vybratým ľuďom, takže nejde o súťaž vedomostnú, ale skôr zábavnú. Formát vlastní spoločnosť Fremantle Media a pre STV ju externe vyrába spoločnosť OREO. Táto rodinná hra nečakane ľahko zapadla do slotu a oslovila divákov, pričom aj voľba moderátora Andreja Bičana bola vhodná na tento zábavný typ programu. Predznamenaním súťaže boli štyri časti špeciálu vysielané koncom roka 2007. Podľa vyjadrenia z dokumentu Plnenie programového konceptu STV za rok 2007, ale toto riešenie nechce STV „považovať za štandardné, bolo skôr podriadené krátkodobému cieľu za neštandartných podmienok. Výhľadovo máme v úmysle zamerať sa v tomto programovom slote na domácu seriálovú tvorbu.“ 12) Považujem toto naznačené vytesnenie pôvodnej slovenskej seriálovej tvorby na acces-prime za neveľmi šťastné a akoby vopred rezignujúce rozhodnutie, znevažujúce pôvodnú dramatickú tvorbu vopred na „doplnkový“ program. V rámci proklamovaného stabilizovania slotov by bolo osožnejšie čeliť konkurenčným kanálom relaxačným súťažným programom typu Päť proti piatim a upevniť divácky návyk na naviazanie servisu a hlavnej spravodajskej relácie o 19.30 hod. (Share v rozpätí 11 až 20%, Rating v rozpätí 8 až 9%, počet divákov od 352 tisíc do 453 tisíc, priemerne dosiahnuté hodnoty: 8.8 % RTG, 22.3 % SHR, približne 403 tisíc divákov). 9)

HOPLA!

Denná relácia s vtipnými domácimi videami, moderovaná Jánom Kronerom, bola zakúpená za programového riaditeľa Romana Liptáka. Pôvodne malo ísť o nástroj na zvýšenie nábehovej krivky hlavného spravodajstva STV so štartom o 18:45. Relácia v slote prepadávala, nový programový manažment ju v lete odsunul na skorší čas, pričom nadpriemerné podiely sa jej darilo získavať najmä v reprízach v popoludňajšom čase. Od septembra 2007 sa Hopla! dostalo do tandemu s licencovaným formátom 5 proti 5 a dedilo jeho divákov, spolu s telenovelou Sila lásky tak štyri formáty vytvorili najsilnejšie zloženie access-prime v peoplemetrovej histórii Jednotky. Silnú podvečernú pozíciu Jednotka získala najmä preto, že Joj jej zrušením podvečerných kvízov na jeseň prepustila staršieho diváka. 13) Rada STV konštatovala na svojom zasadnutí v polovici februára 2008, že relácia je pridrahá a po zásahu dozornej komisie boli nadhodnotené položky znížené, no STV program aj tak po letnej štruktúre nemieni obnoviť. Programy tohto typu sú vo väčšine televízií na ústupe, pretože narábajú s kupovaným portfóliom videoklipov, často opozeranými či vopred inscenovanými, čím sa stráca ich údernosť. Hopla! neprispel ani silený konferans (inak vynikajúceho herca) len kopírujúci texty „horúcou ihlou“ napísaného scenára, či pracná ruchová audio postprodukcia.

2.4. SAMOSTATNÉ PROGRAMY - EVENTY

OTO 2006

Priamy prenos z odovzdávania prestížnych televíznych cien OTO 2006 zabezpečil STV Jednotke, že sa stala jednoznačnou jednotkou na televíznom trhu v hlavnom vysielacom čase. Podiel na sledovanosti dosiahol v prime-time 33,9%, kým konkurenčné televízie skončili s podielmi – Markíza 30,5% a TV JOJ 16,1%. Jeho sledovanosť sa vyšplhala na 18,7% (čo predstavuje viac ako 855 tisíc divákov), podiel na trhu dosiahol nadpriemerných 45,9%.14) Koprodukcia STV a Agentúry APA bola pripravená dobre, nominovaní v jednotlivých kategóriách boli predstavení prostredníctvom viac či menej invenčných, vtipnejších i menej vtipných dokrútok. Účinkujúcim v programe však mal niekto kompetentný vysvetliť, prinajmenej dramaturgia či režisér, že uťahovanie si z významu ankety či zdôrazňovanie pokynu z réžie naťahovať čas strávený na pódiu nepôsobia na diváka či vyznenie eventu nie práve najlepšie. Nevhodné líčenie v kombinácii so svietením a kvalitou prenosovej trasy neboli adekvátne charakteru programu. Diskutabilné ale ostáva, či patrí takýto event, pôsobiaci ako „výkladná skriňa“ komerčných kanálov na prime-time obrazoviek verejno-právnej STV. Takisto nikto zo strany STV nevysvetlil divákom/koncesionárom, ako sú hradené náklady spojené s týmto eventom, či sú pokryté väčšinovou produkčnou agentúrou, či z ich peňazí. Event OTO je predsa len divácka/čitateľská anketa popularity, nestojí na kritériách kvality a osožnosti jednotlivých programov a osobností známych z obrazovky. STV ako vysielateľ tohto eventu by mohol aktívnejšie vstupovať do prípravy scenára, hľadať prienik medzi popularitou a mienkotvornosťou v ustrážení si aj svojich obsahov, či nekomerčných informácií a akcentov toho, čo toto médium verejnej služby poskytuje svojim divákom.

VYZNANIE PRE MARIKU

Hudobno-zábavný program venovaný pôvodnej interpretke víťaznej pesničky Hitu storočia Vyznanie - Marike Gombitovej. Predštedrovečerný event mal byť holdom speváčke, ktorej hlas a charizma vie nadchnúť široké spektrum poslucháčov a divákov. Vďaka tomuto programu získala STV v prime-time nadpriemerný 22,3%-ný podiel (Markíza 32,4% a TV Joj 21,6%), no i tak program nenaplniť predstavy divákov, ktorý pod bulvárne dosť nechutnej predpríprave očakávali účasť speváčky na tomto evente, čo sa nezdarilo. Verejno-právny vysielateľ by mal korektnejšie pracovať s dôverou divákov a nepodliezať úroveň, znížiť sa k lacným trikom zvyšovania sledovanosti. Omnoho sympatickejší by bol prístup vopred priznania faktov, že speváčka sa nechce podieľať na takomto evente. Zainteresovanému divákovi sa mohlo zdať, že tento program vznikol znovu len na podporu predaja double CD s rovnakým názvom v istom súkromnom hudobnom vydavateľstve.

AUREL 2006

Slovenská národná skupina Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu (SNS IFPI) udeľovala 18. apríla v Martinskej hale výročné ceny domácej populárnej hudby Aurel 2006. STV v koprodukcii s firmou Zetmedia & Peterda Production z tohto eventu pripravila priamy prenos, pričom prekvapením bolo, že v hale bol ohromný dav mladých a úprimných ľudí nepôsobiaci ako platený komparz, neblaho známy z iných eventov. Oceňovanie najkvalitnejších hudobníkov a hudobných projektov národnej scény býva vlajkovou loďou aj iných európskych televízií verejnej služby (napríklad aj ČT 1 – prime-time), otázne je ako s týmto „Grammy“ tá, ktorá televízia nakladá. Napriek škandálikom v priamom prenose, nevyvážením žánrového spektra scény, absencie profesionálnej dramaturgie zo strany STV a iným prehreškom. program zarezonoval najmä u mladého publika. Je smutné, že STV naň tento rok rezignovala a znovu raz stratila kontinuitu vysielania tohto eventu i dôveru mladšieho publika, ktoré by pre STV nemalo byť nepodstatné.

ŽENA ROKA 2006

Slovenská televízia odvysielala v sobotu 10. marca na Dvojke záznam z galavečera Žena roka 2006. Vyhlasovateľom ocenení je redakcia Bratislava Leader's Magazine. Takzvané „najvýznamnejšie ženy Slovenska“ boli oceňované v piatich kategóriách - politika, biznis, médiá, umenie a šport ,pričom jednotlivé kategórie uvádzali dobové filmové ukážky. Event sa mal niesť v nostalgickom retroštýle a mal to byť – „večer plný noblesy, duchaplnosti a elegancie.“ 15) No samotný program bol znôškou amaterizmu a laxného prístupu k tomutu eventu, zle odsnímaný aj postrihaný program (napr. v bočnom pohľade kamery na prvú dámu Slovenska, rebrík s údržbárom za dverami...) nedynamický a nepropocionálne vytvorený, dramaturgicky nezvládnutý aj scenáristicky zle pripravený projekt. Memento pre tvorbu obdobných programov!

ZLATÝ AMOS 2007

Priebeh celoslovenského kola ankety o najobľúbenejšieho učiteľa na Slovensku bol pripravený ako galavečer, kde semifinalisti súťažili v troch disciplínách – videovizitka, voľná disciplína a vo finále odpovedali na otázky, ktoré pripravili žiaci ZŠ s SŠ. Event bol odvysielaný 29. júna 2007 na STV 2 a obdobne ako event Žena roka 2006 mal ďaleko od ideálu a štandartu na takýto typ ocenenia práce učiteľov. Pozitívom bolo spontánne nadšenie v sále i na javisku. Systémová otázka je: aký vplyv má STV ako vysielateľ na obsah a kvalitu scenárov takýchto eventov?

OSTATNÉ EVENTY typu reprezentačný dobročinný večer - Benefícium 2007, Krištáľové krídlo, Slávnostný koncert Lúčnice k 80-tinám Štefana Nosáľa, Event k 50.výročiu podpisu Rímskych zmlúv, koncert Hviezdy Európy, priamy prenos z otvorenia novej budovy SND, Konto nádeje a pod. trpia pod značnou dávkou konzervatívnosti a diváckej neatraktivity prejavujúcou sa najmä neochotou usporiadateľa meniť zaužívaný model príchodov a odchodov ocenených a oceňujúcich, či oficiálnych príhovorov. Väčšine týchto programov chýba akceptácia miery proporčnosti a formy prezentovania, ťažkopádnosť scenárov a rutina pri režijnom videní. Možno by STV prospelo rozhodnutie, ako postupovať pri prísľube odvysielania takého eventu, načrtnúť podmienky dramaturgickej, scenáristickej i režijnej prípravy eventov, ustáliť ich v dokumente, ktorými by sa obe strany riadili. Závisí to, samozrejme aj od kvality ľudských zdrojov v STV a posúdenia kvalifikovaných a skúsených jedincov na vedúcich miestach... V prípade charitatívneho celodenného eventu Konto nádeje by som neváhal využiť model rakúskej ORF, ktorému bolo Konto nádeje predlohou a vysielať kontinuálne celodenne, trebárs na Dvojke, pestrý celodenný i celoslovenský program zo všetkých dostupných vysielacím miest STV za účasti všetkých ozajstných osobností spoločenského života.

2.5.1. ZÁBAVNÉ PROGRAMY NA DVOJKE

ANJELI STRÁŽNI

Program - talkshow moderátorky Aleny Heribanovej je vlastne rozhovorom s osobnosťou z oblasti kultúry, vedy, športu, ale aj s menej známymi hosťami, ktorí dokázali v živote niečo netradičné a zaujímavé. 26 minútový program, ktorý je vo vysielaní už tretí rok, patrí k najsledovanejším titulom Dvojky a aj vzhľadom na jeho komornosť a jednoduchosť má ustálenú formu, aj keď často premenlivý vysielací čas. Na pozadí fiktívneho zoznamu Anjelov strážnych zvláda moderátorka klásť našim i zahraničným osobnostiam zmysluplné otázky, hoci často štylizované neumelo, či s väčšou mierou empatie. Žánrovo sa radí skôr k publicistike, je isto vo verejnom záujme, no len s malou mierou zábavnej funkcie, no v štatistickom vyhodnotení figuruje pod označením ako zábavný typ programu, čím preberá a skresľuje pohľad na objem zábavy v STV. Obdobná deformácia štatistiky Zábavy v STV je i z pohľadu na reláciu Táraninky, či Tipos Bingo, ktoré svojou podstatou patria iného koša, Táraninky medzi detské programy, a Tipos Bingo k lotérijným hrám.

2.5.2. HUDOBNÉ PROGRAMY

METRO

Asi jediným magazínom o súčasnej mladej popovej hudbe a kultúre bolo Metro, ktorého výrobu STV zrušila vzhľadom na vysoké finančné nároky v októbri 2007. Program trpel na nevyváženú, teda hlavne hudobnú dramaturgiu prezentácie len určitej časti alternatívnej hudby a zároveň nebol akceptovaný ani celistvou skupinou tejto scény. Napriek požiadavkám Rady STV nenašla dramaturgia inú cestu prezentácie širšieho pohľadu na žánrovú rozmanitosť spektra interpretov a skupín, hoci riešení sa núka neúrekom. Mladí diváci môžu len závidieť napríklad divákom Českej televízie, ktorá s rôznorodými žánrami pracuje vo vysielaní programovo, za často minimálne náklady pripravuje niekoľko magazínov a kontaktných hudobných programov, nehovoriac o záznamoch koncertov výrazných predstaviteľom tohto žánru. Televízia verejnej služby by nemala rezignovať na hudobné programy, prinajmenej jej to vyplýva priamo zo Zákona o STV, no mala by sa v tomto sektore správať oveľa profesionálnejšie.

ZÁZNAMY Z BRATISLAVSKÝCH JAZZOVÝCH DNÍ

Medzi najsvetlejšie programy STV využívajúcich hudbu patria koncerty na BJD, ktoré roky plnia funkciu uspokojenia publika po kvalitnej džezovej hudbe. Dynamická strihová skladba, umná réžia, citlivý prístup k snímaniu hudby, výber skladieb, montáž dokrútok, osvojenie si pohľadu diváka – radí tento cyklus medzi najprofesionálnejšie programy STV, nadštandartne hodnotené aj v porovnaní so zahraničnými obdobnými záznamami hudobného koncertu. Je škodou, že je to asi jediný žáner hudby, ktorý STV pokrýva profesionálne, bez ostychu a s plným nasadením tvorcov.

KAPURA

Program označovaný ako folklórna hitparáda je cyklická relácia tanečných, speváckych a zvykoslovných programových čísel z repertoáru slovenských folklórnych súborov a speváckych skupín. Spojenie folklóru a hitparády je dosť nezvyčajné a prezentácia zvykov a tancov vo forme klipov snímaných záberovou technológiou na jednu kameru nie je vonkoncom objavné a prínosné pre tento tradičný národný žáner. Hybridný „mačkopes“ výsledný produkt nemôže konvenovať ani staršej generačnej vrstve a ani mladým divákom, je zmätočný a samotná technológia program predražuje. Program vyrába košické štúdio STV a dramaturgia stavia najviac na regionálnom prístupe výberu piesní a tancov. Napriek tomu divácky záujem o folklór a ľudovú pieseň je z ohlasov zjavný. Je to len otázkou prístupu k slovenskému folklóru a tradičnej zábave zo strany STV. Napriek vyjadreniu v dokumente Plnenie programového konceptu STV za rok 2007, že: „priestor dostali premiéry slovenskej vážnej hudby a vianočné koncerty.“ 16) som v hodnotenom období nepostrehol vo vysielaní STV program s premiérou slovenskej vážnej hudby, či osobitný koncert, márne som hľadal v programovom odkaze i v tabuľkách zaslaných ako podklady. Obávam sa, že toto vyjadrenie je len fikciou, alebo želaním programových pracovníkov STV.

SLOVENSKÝ BIGBÍT

Aj napriek zaradeniu cyklu do dokumentárnych programov je potrebné spomenúť využitie hudby a faktov v ňom. Desaťdielny televízny dokument režiséra Dušana Rapoša si na tejto pomerne širokej ploche dal za úlohu zmapovať „pravek“ bigbítu na Slovensku, respektíve v bývalom Československu, koncom 50-tych a v 60- tych rokoch 20.storočia. Tvorcovia sa snažili zhromaždiť, čo najviac dobových svedectiev, výpovedí a názorov, príhody a historky bývalých „bigbiťákov“ žijúcich dnes nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Moderátorom dokumentu bol bývalý „bigbiťák“, dnes herec Marián Slovák. Slovenský bigbít priniesol síce unikátne fotografie, zabudnuté archívne filmové i zvukové nahrávky bitových skupín raného obdobia, no predsa nie príliš vnímal kontinuitu vývoja slovenskej tanečnej a popovej hudby od pred a povojnových začiatkov, výpovede protagonistov boli často akoby zahľadené do seba samých, boli neucelené a vytrhávané z kontextu, na niektoré osoby a projekty akoby sa zabúdalo. Dokument akoby zámerne (možno z určitej averzie na ďalšie obdobia) obchádzal fakty vedúce k ďalšej etape vývoja po vzniku skupiny Prúdy a iných. Jednotlivé časti mali nevyrovnanú dynamiku, divák ich musel vnímať dezorientovane. Logické by bolo pokračovať v sérii ďalšími obdobiami, ako to bolo v českej edícii programu Bigbít, no to je úloha pre skúsenejší team dramaturgie, scenáristov, muzikológov a samozrejme to stojí a padá na ochote protagonistov. Séria dokumentov bola pripravená v koprodukcii STV a firmy Sui Generis, s.r.o., zjavne mu chýbala supervízia iného pohľadu, či zásah skúseného hudobného dramaturga. No i tak dokument plnohodnotne obstál u určitej skupiny divákov a považujem ho za prínos z hľadiska projektu vysielaného v televízii verejnej služby. Dokument Plnenie programového konceptu STV za rok 2007 konštatuje, že: „vysoké percento hudby (146,2%) a zábavy (136,7%) vo vysielaní bolo vyjadrením snahy posilniť vysielanie v prime-time o formáty, ktoré divák očakáva.“ 17) Decentne sa pritom zmieňuje o tom. že nárast vznikal najmä objemom vysielania repríz: „pri reprízach prejavilo markantne len v oblasti zábavy (147,5%), keďže väčšina zábavných formátov mala vo vysielaní svoju automatickú reprízu“ 18) najmä ak správa ďalej hovorí napríklad: „Presun vysielania niektorých mimoriadnych eventov na Dvojku (najmä v čase mimoriadnej vysielacej štruktúry v závere roku) zapríčinil síce percentuálne markantný nárast programového typu zábava vo vysielaní (premiéry - 149,7%), ale v hodinách ide iba o 9,9 hodín premiér navyše.“ 19)

3. ZÁVERY A TIPY

Dozrel čas na zmenu! Slovenskej televízii neostáva nič iné, len prinavrátiť sa k svojmu poslaniu, plniť dôsledne funkcie stanovene v zákone o nej, aby sa nestávala čím-ďalej viac kultúrnou ruinou či len vysielacou televíziou v záujme iných, než v záujme verejnom. V segmente zábavných a hudobných programov to znamená nastaviť strategické a dlhodobé koncepčné ciele inak, ako zakupovaním prevzatých formátov, presúvaním verejných prostriedkov do zákaziek v externom prostredí. Naformátovať zábavné a hudobné programy do vysielacej štruktúry tak, aby odzrkadlovali záujmy verejnosti, tradičné formy zábavy a čo najmenej podliehali bulvarizácii. Pred novým manažmentom bude určite stáť úloha riešiť situáciu nedostatku kvalifikovaných, profesionálnych „ľudských zdrojov“ v STV. Bez personálneho vyriešenia postu Programového riaditeľa, ktorý musí byť osobnosťou široko akceptovanou v kultúrnej branži, zorientovanou v možnostiach autorských, interpretačných, realizačných zdrojov, bez kvalifikovaných intendantov a podpory dramaturgie sa STV nemôže dostať z tejto krízy. Treba, možno aj zložito, obnoviť dôveru k množstvu organizácií a osobností z tejto oblasti, ktorí doteraz narážali na neprekonateľný odpor až aroganciu pri ponúkaní vlastných námetov a scenárov projektov hudby a zábavy pre STV. Z koncepčného hľadiska treba definovať záujmy STV, priority v zábave a hudbe, ako napríklad: EVENTY Popri stabilizovaných programoch typu OTO, Konto nádeje vypracovať prioritu eventov, ktoré by pokrývali záujem STV prinášať na obrazovku Top výročné oceňovania, či obdobné akcie ako napr. AUREL – Ceny hudobnej akadémie pod záštitou IFPI a SOZA EURO SONG CONNTEST – Národné kolo a finálové večery, prinavrátenie účasti STV do tejto populárnej Európskej súťaže s podporou Ministerstva kultúry SR (prekonzultované) DOSKY ROKA – Výročné ceny divadelnej a filmovej branže KREMNICKÉ GAGY – Výročné ceny humoru a satiry ŠPORTOVCI ROKA – Výročné ceny športovej branže OTVÁRACÍ KONCERT BRATISLAVSKÝCH HUDOBNÝCH SLÁVNOSTÍ DEŇ ÚSTAVY – reprezentačný hudobno-zábavný program pod záštitou vlády a NR SR FOLKLÓRNY FESTIVAL – typu Východná SILVESTER – koncepčne pripravený živý hudobno-zábavný program ale aj prestížne proporčne spracované programy z eventov ako VEDEC ROKA, PODNIKATEĽ ROKA či programy ako HOLD PRE... význačným žijúcim i nežijúcim osobnostiam pri ich okrúhlom jubileu (napríklad ako REPETE PRE IVANA KRAJÍČKA, ktorý som ponúkal STV v roku 2007 a realizoval v Slovenskom rozhlase) ZÁBAVNÉ PROGRAMY Slovenská televízia ani zďaleka nevyužíva možnosti hodnotnej zábavy svedčiacej televízii verejnej služby. Moderný žáner a v obdobných televíziách využívaný typ infotaimentovej zábavy reagujúcej na aktuálne dianie v spoločnosti, politike či iných odvetviach života by sa dal nenáročne dostať do týždenného formátu, príklad Co týden dal – ČT. Takisto formát zábavnej talk-show s rôznorodými osobnosťami, či už stavaný na pôdoryse Late Night Show, či kontaktnejšej, vtipne poňatej s dominantou zrelého moderátora (ČT – Šíp, Kraus) alebo postavený na glosovaní diania trebárs dvomi v opozite postavenými humoristami na obrazovkách verejnoprávnej televízie jednoducho chýba. Napriek nezdaru kabaretu Ventil, by som sa nezdával tejto predstavy – komornejšieho, no na princípe improvizácie postavenej show. Úplnej neobjaveným žánrom v STV je prienik medzi publicistikou a zábavou, programov stojacích na „strane divákov“, vtipných konzumentských magazínov, či sondáže do rôznorodých, možno aj protichodných názorov osobností tej-ktorej branže, záujmovej či profesnej skupiny (AKO SA VODÍ... SLOVENSKÝM?) spracovaný formou výpovedí a skladania faktov s vtipným komentárom. V oblasti tradičnej ľudovej zábavy by som sa neobával postavenia dominantného typu programu narábajúceho s nevyužitým potenciálom ľudovej a zábavovej hudby, zvykoslovia, folklóru či ľudového humoru, hoci takéto námety cyklov, typu Muzikantenstadl (ĽUDOVKA TISÍCROČIA, SLOVENSKO SA ZABÁVA) skončili v STV v nezáujme, na dne zásuviek programových riaditeľov. *)

HUDOBNÉ PROGRAMY -Slovenská televízia takmer úplne rezignovala na tvorbu hudobných programov, karaoke show typu Hit storočia nepočítam medzi ne. Okrem spomínaných záznamov z BJD, nedostáva hodnotná slovenská hudba vo vysielaní priestor. Nejestvuje žiaden magazín o populárnej, či inej hudbe na Slovensku, STV nepripravila žiaden vlastný program, záznam koncertu, či prenos. Koncepcia prezentácie hudby (napríklad v BBC či ZDF aj ČT) vychádza z priorít získať do svojho programu tie najkvalitnejšie top záznamy domácich koncertov, festivalov či iných prestížnych eventov bez ohľadu na žáner. STV pritom akvizične nakupuje veľké objemy balíkov hudby zahraničnej produkcie, no nerovnovážne podceňuje domácu tvorbu. *)

*) Nebudem ďalej zverejňovať tipy námetov ďalších programov, každý z autorov ich rád ponúkne kompetentnej dramaturgii STV v budúcnosti. Podľa konštatovania v dokumente Vyhodnotenie vysielania programovej služby STV za rok 2007: Najviac zastúpenou diváckou skupinou Slovenskej televízie podľa veku na obidvoch programoch predstavujú starší diváci 55+, ktorých priemerný podiel v roku 2007 dosiahol hodnotu 28%. So znižujúcim sa vekom klesá aj podiel divákov. Tento trend je rovnaký na obidvoch kanáloch. 20) Z tohto pohľadu vyplývajú dve skutočnosti:

1.) Slovenskej televízii sa napriek snahe nedarí priťahovať skupinu mladších divákov, hoci takmer všetky dominantné aj nové projekty, ako napríklad Hit storočia, sa k tomu mali pričiniť. 2.) Slovenská televízia sa všetkými formálnymi znakmi, dynamikou strihu, obsadením moderátorských, redaktorských či spravodajských postov, vizuálom, režijným prístupom, grafikou, titulkami a ostatnými výstupmi približuje dynamike komerčného kanála, čím akoby uctievala módny kult ageizmu (preferovaním len mladého, pekného, zdravého a neproblémového) bez ohľadu na stav a potreby najviac zastúpenej diváckej skupiny. Takmer vyľudnenými chodbami Slovenskej televízie obchádzajú strašidlá píplmetrov, voľného štýlu o rejtingy, krátkozrakých bojov o diváka, nestability postov a budúcich nejasných nástrah digitalizácie. Nevyrábajúca, len nakupujúca vysielacia televízia v Mlynskej doline stráca posledných harcovníkov profesionality. „Už! – nastal čas!“ hovoria si možno Sitnianski televízni rytieri – a diváci takisto...

Daniel MIKLETIČ (1959) -bsolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Odbor žurnalistika ,scenárista, textár, producent a režisér ,dramaturg STV v rokoch 1989 až 1991 ,spolupracujúci na desiatkach projektov vo všetkých TV na Slovensku

POUŽITÉ ZDROJE A CITÁTY:

1) http://www.bbc.co.uk/annualreport/text/dgintro.txt 2) http:// www.zdf.de/zdfsetzt.html 3) http://www.wdr.de/themen/kultur

/rundfunk/oeffentl_rechtl_rundfunk/entwicklung_und_

chancen/interview.jhtml 4) http://ww.orf.at 5) Vyhodnotenie vysielania programovej služby STV za rok 2007 6) Programový koncept STV pre rok 2007 7) http://medialne.etrend.sk/vsetky-media/grafy-a-tabulky.php?medium=televizia&co=vyvojrelacii&relacia=postapreteba 8) http://medialne.etrend.sk/vsetky-media/grafy-a-tabulky.php?medium=televizia&co=vyvojrelacii&relacia=hitstorocia 9) http://medialne.etrend.sk/vsetky-media/grafy-a-tabulky.php?medium=televizia&co=vyvojrelacii 10) http://medialne.etrend.sk/vsetky-media/grafy-a-tabulky.php?medium=televizia&co=vyvojrelacii&relacia=drislakoviny 11) http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=4859 12) STV: Plnenie programového konceptu STV za rok 2007. str.3 13) http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6598 14) http://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=2937 15) http://www.stv.sk/stv/press/galavecer-zena-roka-na-dvojke-stv 16) STV: Plnenie programového konceptu STV za rok 2007. str.6 17) STV: Plnenie programového konceptu STV za rok 2007. str.9 18) STV: Plnenie programového konceptu STV za rok 2007. str.10 19) STV: Plnenie programového konceptu STV za rok 2007. str.12 20) STV: Vyhodnotenie vysielania programovej služby STV za rok 2007, str.12 13