náboženské spoločnosti v SR v roku 2007
Služba verejnoprávnej STV pre cirkvi a náboženské spoločnosti v SR významnou mierou dopĺňa poslanie cirkví a náboženských spoločností. Toto poslanie možno v krátkosti charakterizovať ako vnášanie takých hodnôt do spoločnosti ako sú tolerancia, vzájomná úcta, spolupatričnosť, nezištná pomoc odkázaným, sloboda či ľudská dôstojnosť. Z pohľadu cirkví však adresátmi tohto poslania nie sú len veriaci v cirkvách a náboženských spoločnostiach. Preto aj službu STV pre cirkvi a náboženské spoločnosti je potrebné hodnotiť z tohto pohľadu. Centrálnou otázkou hodnotenia preto je: Ako verejnoprávna STV pomáhala cirkvám a náboženským spoločnostiam pri plnení ich základného poslania, ktorým je šírenie vyššie spomenutých hodnôt?
Charakteristika prostredia
Podoba vyznávania náboženskej viery v dnešnom svete sa mení. Počet veriacich v posledných rokoch na Slovensku nijako dramaticky nerastie. Narástol a stabilizoval sa v priebehu prvých 10 rokov po roku 1989. Napriek vysokému podielu veriacich na celkovom počte obyvateľov na Slovensku, ani našu krajinu neobchádza trend sekularizácie. Napriek tomu tvoria nábožensky veriaci ľudia významnú časť našej spoločnosti. Spôsob prejavov náboženskej viery sa však mení smerom od kolektívneho vyznávania v spoločenstve veriacich k individuálnym prejavom náboženskej viery. Súčasný človek je vo svojom duchovnom živote náročnejší. Namiesto deklaratívnych vyjadrení viery formuluje zásadné existenčné otázky a hľadá na ne odpovede. To by sa malo odraziť aj na spôsobe, akým STV poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam svoju službu.
Primeranosť programovej štruktúry
„Ďakujem Bohu, že vo svojom detstve som mal starú mamu a nie televízor!“
Túto vetu povedal istý 80 ročný muž, keď mi rozprával o tom, čo najviac ovplyvnilo jeho život. Bola to jeho stará mama, ktorá mu odovzdávala osobné svedectvo o hodnotách viery. Všetko to, čo sa dozvedal o živote, sprevádzali láskavé slová tejto milovanej osoby. Jeho hodnotový systém sa formoval na pozadí osobného vzťahu. To bola doba pred 80 rokmi. Čo odpovedia naše deti svojim vnúčatám, keď sa ich raz opýtajú, čo a kto najviac ovplyvnil ich život? Spoločnosť, v ktorej dnes žijeme sa zvykne označovať aj ako „informačná spoločnosť“. Možno ju charakterizovať ako spoločnosť, v ktorej prebieha zápas o moc a to o moc ovplyvňovať mienku verejnosti a formovať hodnoty spoločnosti. STV je naplno zaangažovaná v tomto zápase a jej vplyv je významný. Ako verejnoprávna televízia však má aj veľkú zodpovednosť voči verejnosti. V tomto je jej postavenie na mediálnom trhu jedinečné a zároveň aj ťažšie v porovnaní so súkromnými médiami, ktoré sa zo svojej činnosti nemusia zodpovedať verejnosti, resp. jej zástupcom. Ich zodpovednosť je obmedzená na oveľa užší kruh majiteľov a investorov, ktorý sledujú svoje podnikateľské ciele.
Vzhľadom na to možno pozitívne hodnotiť štruktúru programov STV, ktoré vykazuje ako službu cirkvám a náboženským spoločnostiam. Sú v nej zastúpené spravodajské a reportážne programy (Orientácie), diskusné relácie (Sféry dôverné), krátke zamyslenia (Slovo), ako aj priame prenosy a mimoriadne vysielania. V štruktúre však už niekoľko rokov chýba ponuka dokumentárnych programov, ktoré približujú úlohu náboženskej viery v živote spoločnosti v minulosti i v súčasnosti (Napríklad dokument o nemeckom teológovi Dietrichovi Bonhoefferovi, ktorý sa zúčastnil v nemeckom odboji proti Hitlerovi a bol popravený krátko pred koncom vojny). Zároveň by bolo vhodné doplniť vysielanie STV o celovečerné filmy. Nemám však na mysli staré veľkofilmy s biblickou tematikou vysielané počas vianočných a veľkonočných sviatkov a reprízované už niekoľko krát. Skôr by malo ísť o celovečerné filmy tvorené v súčasnosti, ktoré sa zaoberajú dôležitými otázkami základných ľudských hodnôt. Takým filmom je napríklad český film „Třeba zabít Sekala“. Významným obohatením v tomto ohľade by bolo aj zaradenie amerického filmu Luther (v jednej z hlavných úloh so Sirom Petrom Ustiovom).
Rozsah vysielania
Rozsah vysielania programov, ktoré sa priamo označujú ako služba veriacim pokladám za postačujúci. Službu STV pre veriacich však nemožno obmedziť len tento vymedzený typ relácií. Táto služba sa musí odrážať v celkovom štýle verejnoprávneho vysielania. Názor, že zodpovednosti STV voči veriacim možno urobiť zadosť prostredníctvom stanoveného počtu hodín vysielania programov s náboženským obsahom, nie je podľa mňa správny. Tak, ako programy s prvoradým náboženským obsahom musia plniť úlohu sprostredkovania základných ľudských hodnôt, tak sa o to musia snažiť aj ostatné programy verejnoprávneho média. Najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky. Je množstvo aktivít v našej spoločnosti, ktoré vznikajú z iniciatívy veriacich a znamenajú pozitívny prínos pre budovanie hodnôt v spoločnosti. Redakcia spravodajstva a publicistiky však stále častejšie dáva prednosť informáciám bulvárneho charakteru. Rozumiem tomu, že nie je jednoduché práve v oblasti spravodajstva súťažiť so súkromnými médiami. Napriek tomu si myslím, že STV môže v tejto oblasti urobiť viac a prinášať informácie pozitívneho charakteru, ktoré inšpirujú a povzbudzujú k pozitívnemu konaniu.
Kvalita jednotlivých programov
Obsah, ktorý cirkvi a náboženské spoločnosti svojou prácou tvoria a odovzdávajú je spravidla veľmi osobný a vyžaduje osobný kontakt. Preto úlohu elektronického média pri službe veriacim vidím predovšetkým v šírení informácie o tom, ako viera zasahuje a mení život človeka, jeho osobný príbeh. Tu sú možnosti elektronických médií jedinečné. Pri používaní elektronických médií v službe veriacim však nesmieme prepadnúť pokušeniu vybudovať čosi ako „virtuálne spoločenstvo“ a nahradiť ním skutočné medziľudské vzťahy. Elektronické médiá totiž vytvárajú odstup medzi odovzdávateľom a prijímateľom informácie. Tým vytvárajú priestor na idealizáciu toho, kto v štylizovanom prostredí média hovorí o živote podľa zásad viery. Prijímateľ informácie nemá možnosť overiť si hodnovernosť takýchto slov v osobnom vzťahu. Veľmi zlým príkladom v tomto smere sú príbehy viacerých televíznych kazateľov, ktorí si vybudovali tzv. „elektronické cirkvi“ v USA.
Nazdávam sa, že STV v tomto ohľade postupuje pri tvorbe jednotlivých programov správne. Sústreďuje sa na sprostredkúvanie informácií zo života cirkví a náboženských spoločností a vytvára priestor na diskusiu veriacich o závažných spoločenských témach. Tento základný prístup k službe veriacim by mal zostať zachovaný aj v budúcnosti.
Niekoľko hodnotiacich poznámok k jednotlivým programom: Spravodajské a reportážne programy (Orientácie) – program dobre pokrýva dianie v cirkvách a náboženských spoločnostiach. Chýbajú však informácie z diania v zahraničí. Cirkvi a náboženské spoločnosti majú množstvo kontaktov so zahraničím. Najmä s postupujúcim procesom európskej integrácie dochádza k stále väčšiemu prepojeniu aktivít veriacich v európskom priestore. Pokladám za dôležité, aby STV v tomto ohľade konala aj službu informovania o živote a aktivitách cirkví a náboženských spoločností v zahraničí. Nemyslím, že to možno obmedziť na tradičné prenosy z Vatikánu počas Vianoc a Veľkej noci. Chýbajú totiž práve zahraničné informácie regionálneho a miestneho charakteru, ktoré sú oveľa zrozumiteľnejšie a inšpiratívnejšie pre diváka. Diskusné relácie (Sféry dôverné) – Túto reláciu pokladám za nosný formát v službe STV veriacim. Vytvára priestor pre stimulovanie verejnej diskusie o dôležitých témach. Zároveň je však tento formát najnáročnejší. Počnúc výberom tém, cez voľbu vhodných respondentov až po moderovanie. Myslím, že STV urobila krok správnym smerom, keď urobila opatrenia, aby táto relácia bola dynamickejšia. Dovolím si však poznamenať, že stále je tu pokušenie vniesť dynamickosť do tejto relácie konfrontáciou jednotlivých konfesionálnych a náboženských tradícií a poukazovaním na ich rozdiely na pozadí kontroverzných tém. To pokladám za nesprávne. Dynamickosť diskusnej relácie môže zabezpečiť skôr výber tém, ktoré sú divákovi blízke a dotýkajú sa jeho každodenného života. Myslím, že témy historické a špecificky konfesionálne, by v diskusných reláciách mali byť skôr zriedkavosťou. STV sa nesieme stať priestorom vzájomného zápasu jednotlivých cirkví a náboženských spoločností o priazeň diváka. Úlohou diskusných relácií je skôr otváranie dôležitých tém, formulovanie otázok a orientovanie spoločnosti. Ako príklad uvediem niekoľko tém, ktoré by nemali chýbať v tejto diskusnej relácii: nezamestnanosť a migrácia za prácou a jej dopady na rodinný život, rozvodovosť, alkoholizmus a drogová závislosť, suicídne sklony, domáce násilie, mobbing a bossing na pracovisku, rodová rovnosť, rasová a etnická neznášanlivosť, chudoba, osamelosť starých ľudí.
Krátke zamyslenia (Slovo) – Aj tento formát má svoje dôležité miesto v programovej ponuke. Silnou stránkou je jeho krátkosť. Zároveň jeho slabou stránkou je neschopnosť tvorcov získať takých prispievateľov, ktorí vedia tento formát adekvátne využiť. Príspevky totiž bývajú často nezrozumiteľné a bez vzťahu k bežným otázkam človeka. Myslím, že STV by mohla byť odvážnejšia v zadávaní tém a stanovení niektorých základných komunikačných kritérií, ktoré musia prispievatelia splniť pri tvorbe príspevkov.
Hudobná relácia (Poltón) – Táto relácia bola významným príspevkom STV k službe pre mladých veriacich. Ak sa nemýlim, z programovej ponuky roku 2007 vypadla. Bolo by vhodné, aby by STV ponúkla podobný formát.
Priame prenosy a mimoriadne vysielania – Priame prenosy bohoslužieb tvoria značnú časť z celkového vysielacieho času určeného pre službu STV veriacim. Preto je na mieste otázka, či tento značný čas je dobre využitý a prispieva k dosiahnutiu základných cieľov služby STV pre veriacich. Pre samotné cirkvi zostáva využívanie tohto formátu dilemou. Na jednej strane tvoria priame prenosy bohoslužieb veľmi dobrú príležitosť pre prezentáciu jednotlivých cirkví a náboženských spoločností. Sú tiež významnou službou starým a málo pohyblivým občanom. Na druhej strane však svojim obsahom a spracovaním tieto priame prenosy vyznievajú v porovnaní s inými programovými typmi veľmi odcudzene. Tvorcovia priamych prenosov sa obmedzujú na púhe snímanie diania na boholsužbách. Viem, že pracovníci STV organizujú porady so zástupcami cirkevných zborov a farností, z ktorých sa pripravujú priame prenosy. Napriek tomu si myslím, že príprava bohoslužieb pre priamy televízny prenos musí zohľadniť viacero komunikačných zásad a nemôže sa obmedziť len na doplnenie obvyklého priebehu bohoslužby o vstupy speváckych zborov. Nazdávam sa, že STV by v rámci svojej služby mohla posilniť poradenstvo pri príprave priamych televíznych prenosov bohoslužieb, až po úroveň „nácviku“. Je to náročná úloha, ktorá si vyžaduje odborný prístup. Kňaz, ktorý je zodpovedný za obsah bohoslužby nie je vždy ochotný akceptovať rady dramaturgického charakteru a odmieta ich ako necitlivé zasahovanie do nemenného „rituálu“ bohoslužby. Preto takéto poradenstvo musí vychádzať z predchádzajúcej spolupráce odborníkov televízie a cirkvi (teda režisérov, dramaturgov, scenáristov s teológmi, litrugistami a ďalšími). Som presvedčený, že takáto spolupráca, vrátane spolupráce s redakciami náboženského vysielania iných verejnoprávnych televízií (ORF, ZDF) môže zásadným spôsobom zvýšiť úroveň priamych televíznych prenosov bohoslužieb. Zároveň si však myslím, že časť času určeného na priame prenosy môže STV zmysluplnejšie využiť na dokumentárne, diskusné, publicistické a spravodajské formáty.
Vypracoval: Ondrej Prostredník, PhD.,evanjelický teológ 2002 – 2007 – generálny tajomník Ekumenickej rady cirkví v SR, v súčasnosti dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
