MEDIA NEWS
Kanadská TV stanica zverejnila zvukovú nahrávku, na ktorej unesená kanadská novinárka popisuje svoje zajatie na severe Pakistanu. 52-ročnú Beverly Giesbrechtovú uniesli v novembri minulého roku, keď pracovne cestovala v oblasti Bannú v nepokojnej Severozápadnej hraničnej provincii pri hraniciach s Afganistanom. V oblasti údajne zbierala materiál pre jej internetovú stránku, ktorá ponúka alternatívne správy o islamskom svete.
Na nahrávke Giesbrechtová hovorí, že ju uniesli bojovníci Talibanu, ktorí ju zadržiavajú už vyše troch mesiacov. Novinárka podľa vlastných slov nevie, kde ju väznia, no myslí si, že je to neďaleko Afganistanu, pretože počuje zvuky bojov. Kanadské úrady sa k nahrávke nevyjadrili. Hovorkyňa ministerstva zahraničia Lisa Monettová povedala len to, že robia všetko na prepustenie Giesbrechtovej.
Ceremoniál 81. odovzdávania cien Akadémie filmových umení a vied si v televízii pozrelo 36,3 miliónov Američanov a Američaniek. Podľa spoločnosti Nielsen Media Research to bolo o 13 percent viac ako minulý ročník, ktorý si pozrelo rekordne málo ľudí - 32 miliónov. Napriek tomu to neukončilo dekádu znižovania sledovanosti. Dosiaľ najviac ľudí -55 miliónov- pozeralo oscarovú noc v roku 1998, kedy Titanic s Leonardom DiCapriom a Kate Winslet získal jedenásť Oscarov. Tento rok organizátori večera stavili na zmenu. Moderátor, austrálsky herec Hugh Jackman vynechal tradičnú vstupnú časť s vtipmi, nahradil ju tanečno-hudobným vstupom. Televíznych kritikov zmena nechala chladnými. Tom Shales z The Washington Post napísal, že Jackman je "všestranný a energický talent", no jeho úvodný vstup označil za "nezmyselný a plytký". Alessandra Stanley z The New York Times označila výber Jackmana za "dôvtipný a prospešný". Patrick Goldstein z Los Angeles Times napísal: "Začínam veriť, že záchrana Oscarov je práca pre Iron Mana alebo Hancocka, superhrdinu s určitými neochvejnými schopnosťami, vďaka ktorým by radikálne napravil to, čo sa stalo najnezáživnejším odovzdávaním cien roka".
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Po viac ako štvrťstoročí sa tento týždeň majú na pultoch novinových stánkov v Líbyi opäť objaviť zahraničné periodiká. Ako uviedol riaditeľ súkromnej mediálnej spoločnosti al-Ghád (Zajtrajšok) Abdíssalím Méshrí, "distribuovať budú 90 arabských a zahraničných novín a časopisov, vrátane hlavných britských, francúzskych a amerických denníkov." Podľa jeho slov zahraničné tituly nebudú podliehať štátnej kontrole, "to však neznamená, že nebudeme zdôrazňovať naše sociálne, kultúrne a islamské hodnoty."
Méshrí, stojaci na čele spoločnosti, ktorú založil syn líbyjského vodcu (Muammara Kaddáfího) Saíf al-Islam, uviedol, že v krajine budú opäť dostupné noviny ako americký International Herald Tribune či britský Daily Mirror, ale aj hlavné celoarabské denníky al-Haját a Ašark al-Ausát vychádzajúce v Saudskej Arábii. Médiá podliehajúce tvrdej kontrole nemohli zverejňovať žiadne názory v rozpore s oficiálnou politikou. Od Kaddáfího vojenského prevratu v roku 1969 boli pod dohľadom generálneho líbyjského tlačového úradu, ktorý kontroloval tri denníky. Deväť mesiacov v období 2006 a 2007 líbyjské úrady povolili predaj malého počtu zahraničných periodík.
Al-Ghád začala v roku 2007 vydávať dva priekopnícke nezávislé denníky a spustila prvú súkromnú televíznu stanicu. Za prvých niekoľko mesiacov obe periodiká prelomili viaceré dlhodobo fungujúce tabu, vrátane kritiky čelných predstaviteľov či obhajoby osobností žijúcich v exile. V novembri minulého roka začala v Líbyi ako vôbec prvá globálna tlačová agentúra pôsobiť francúzska AFP.
Mediálny magnát Rupert Murdoch sa dnes ospravedlnil za politickú karikatúru so zastreleným šimpanzom, ktorú kritici pokladajú za rasistické zobrazenie amerického prezidenta Baracka Obamu.
"Minulý týždeň sme urobili chybu. Zverejnili sme kreslený vtip, ktorý urazil mnoho ľudí," uviedol Murdoch vo vyhlásení na internetovej stránke svojho bulvárneho denníka New York Post, ktorý karikatúru priniesol. "Dnes sa chcem osobne ospravedlniť," dodal.
Murdoch podľa agentúry AFP uviedol, že karikatúra si uťahovala z ekonomického stimulačného plánu, ktorý presadil prvý černošský prezident USA.
"Nebola mienená ako rasistická, ale nanešťastie ju tak mnohí interpretovali," uviedol Murdoch vo vyhlásení.
Kreslený vtip znázorňoval skutočného šimpanza Travisa, ktorého minulý týždeň zastrelili policajti v americkom štáte Connecticut neďaleko New Yorku po tom, ako brutálne napadol ženu.
Kresba znázorňuje dvoch policajov nad telom mŕtveho šimpanza a jeden z nich vraví: "Bude treba nájsť niekoho iného, aby napísal nový balík stimulov."
Ruskí prokurátori dnes vyhlásili, že chytia vrahov investigatívnej novinárky Anny Politkovskej, aj keď súd minulý týždeň zbavil obvinení jediných troch mužov, ktorých dosiaľ obžalovali z účasti na jej zastrelení v roku 2006.
Oslobodzujúci verdikt moskovského vojenského súdu znova vyvolal kritiku toho, že ruská justícia nedokáže dolapiť a stíhať vrahov v prípadoch s politickým pozadím. Samotný údajný vrah novinárky je na úteku a objednávateľ vraždy zostáva naďalej neznámy.
Ruskí prokurátori, ktorých bývalí kolegovia Politkovskej obvinili z omylov pri vyšetrovaní, sa proti rozsudku chcú odvolať. "Tento kriminálny prípad bude vyšetrovaný, pokým sa nezistí úplná pravda a nebudú zistení všetci spolupáchatelia vrátane tých, ktorí vraždu vykonali a ktorí si ju objednali," uviedol vo vyhlásení hovorca vyšetrovacieho oddelenia generálnej prokuratúry.
Politkovská (48), ktorú zastrelili v októbri 2006 pred jej bydliskom v Moskve, písala o porušovaní ľudských práv v Rusku a najmä v nepokojnom Čečensku. Novinárka opakovane čelila hrozbám a jej vražda patrí medzi zločiny z obdobia vlády exprezidenta a súčasného premiéra Vladimira Putina, ktorých vyšetrovaniu venovalo zahraničie najviac pozornosti.
Líder kurdskej strany obviňovanej zo spojenia s povstalcami vystúpil dnes pred kolegami v tureckom parlamente s prejavom v kurdčine, čím sa otvorene vzoprel tureckým zákonom.
Vystúpenie Ahmeta Türka pravdepodobne zvýši napätie pred komunálnymi voľbami, ktoré sa budú konať 29. marca, a prokuratúra by ho mohla využiť ako argument za rozpustenie jeho Strany demokratickej spoločnosti (DTP).
Štátna televízia TRT prerušila prenos naživo zo zasadnutia parlamentu okamžite po tom, ako Türk začal hovoriť v kurdskom jazyku. Odôvodnila to ústavou, podľa ktorej je oficiálnym jazykom turečtina, a ospravedlnila sa divákom. Podľa súkromnej televízie NTV už prokuratúra začala vyšetrovanie prípadu.
Strane demokratickej spoločnosti, najväčšej prokurdskej strane s 21 poslancami, hrozí zo strany Ústavného súdu zákaz pre údajné styky so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).
Türk hovoril niekoľko minút po turecky pred tým, ako začal hovoriť po kurdsky. Povedal, že tak robí pri príležitosti tohtotýždňového Medzinárodného dňa materinského jazyka. Od poslancov svojej strany zožal ovácie.
Podpredseda parlamentného klubu vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Nihat Ergun označil prejav Türka za provokáciu. "Pod strechou parlamentu by mali byť vystúpenia prednášané v spoločnom jazyku," citovala ho televízia CNN Türk.
Hovoriť po kurdsky na verejnosti bolo v Turecku úplne zakázané do roku 1990. Odvtedy bol tento jazyk zakázaný v školách, v oficiálnom styku a vysielaní akýchkoľvek materiálov okrem hudby. V roku 2002 pod tlakom Európskej únie Turecko povolilo aj kurdské vysielanie, naďalej však odmieta umožniť používanie kurdčiny v školstve a oficiálnom prostredí, napríklad parlamente. Argumentom je snaha zabrániť etnickému rozdeleniu krajiny.
V roku 1991 kurdská poslankyňa Leyla Zanová zložila v parlamente prísahu v kurdčine, čo vyvolalo rozruch a viedlo k jej stíhaniu. Zbavili ju imunity a spolu s ďalšími troma kurdskými zákonodarcami strávila desať rokov vo väzení.
Copyright © TASR 2009
