Ako niektoré médiá využívajú vyžiadané stanoviská? Posúďte sami.
Štefan Nižňanský: Prečo denníku SME nechcem poskytnúť rozhovor?
Vo štvrtok 16. apríla 2009 odvysielala Slovenská televízia v rámci pravidelného cyklu relácií Večer na tému diskusnú televíznu reláciu tento raz na tému Novinárska etika na pozadí volebnej kampane. Táto diskusná televízna relácia totiž naznačila, kde denník SME (ale nielen on z viacerých známych slovenských denníkov a týždenníkov) pochybil a, žiaľ, stále chybuje v informovaní svojich čitateľov. Bolo to zrejmé a jednoznačné aj z vyslovených názorov a diskusných príspevkov viacerých účastníkov tejto diskusie v štúdiu. Hosťami v uvedenej relácii moderátora Petra Stana boli vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár, predsedníčka SSN Zuzana Krútka, vysokoškolský pedagóg Samuel Brečka, riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Braňo Ondruš; zástupca šéfredaktora denníka SME Lukáš Fila, riaditeľka centra spravodajstva Slovenského rozhlasu Anna Sámelová, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík. Už pred samotným vysielaním uvedenej diskusnej relácie, keď bola známa téma a aj pozvanie pre zástupcu denníka SME do uvedenej relácie, denník SME 16. apríla 2009 zverejnil článok od Mirky Kernovej pod názvom STV padá ku dnu, Markízu má oživiť československá SuperStar. Voči STV bol jednoznačne tendenčný, jednostranný, neobjektívne, zjednodušený a nevyvážený. Môžem len špekulovať, či to nebolo aj z dôvodu pre tzv. každý prípad (ak by totiž hodnotenie odborníkov v uvedenej televíznej relácii STV, a to voči postupu SME počas poslednej prezidentskej volebnej kampane, vyznelo nejako kriticky), ktorým by denník SME mohol zľahčovať prípadné kritické názory odborníkov voči SME a ktoré by títo vyslovili práve v uvedenom vysielaní STV... Tento článok totiž vyšiel len tesne pred vysielaním relácie, do ktorej bol pozvaný zástupca šéfredaktora SME Lukáš Fila. Len s odstupom niekoľkých dní (pričom v tom boli aj dva voľné dní) 20. apríla 2009 denník SME opäť zverejnil svojím obsahom takmer totožný článok, avšak tento raz od autora Jana Glovička pod názvom Nižňanskému za rok STV padala (uverejnený na internete). Tento článok v podstate len zopakoval ten istý postup: neobjektívny prístup, jednostrannosť, tendenčnosť a skresľovanie podávaných informácií, ba dokonca aj zopakoval niektoré chybné informácie z predchádzajúceho článku. Toto zároveň, podľa mňa, svedčí nielen o neprofesionalite a neodbornosti autorov, ale aj o kampaňovitosti celého postupu denníka SME, čo je vždy príznačné pre podobné kampaňovité postupy a vyvolávanie nálad vo verejnosti (nielen voči STV, ale často najmä voči niektorým politikom), a to nielen v prípade tohto denníka. Zároveň takéto kampaňovité vyvolávanie nálad a názorov vo verejnosti, ktoré sú na hony vzdialené od objektívneho poskytovania informácií verejnosti a ktoré dokonca nie sú ani v súlade s platným etickým novinárskym kódexom Slovenského syndikátu novinárov, sú príznačné iba pre bulvárne médiá a sledujú úplne iné (často parciálne, nátlakové i politické a iné) ciele. Čo majú obidva články spoločné!? Už na prvý pohľad je zrejmé, že tieto novinárske články s takmer rovnakým - resp. takmer totožným - obsahom sa neobjavili čisto náhodne. Majú byť síce akousi údajnou analýzou môjho ročného pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa STV, avšak v oboch prípadoch tento účel vôbec nesplnili. Už na prvý pohľad je totiž zrejmé skôr niečo úplne iné, a to: - ich až zarážajúca nevyváženosť a jednostrannosť, ktorá má veľmi ďaleko od akejkoľvek serióznej mediálnej analýzy: Napríklad uvádzajú tvrdenie, že „...sľuboval nezávislé správy, bez komentára, ale mediálni analytici hovoria o nesplnenom sľube...“. V skutočnosti: autori nevykonali serióznu mediálnu analýzu, ktorú by si autori takýchto hodnotiacich článkov, a to v každom mienkotvornom denníku a hocikde inde vo svete (ak chcú o tom vyvážene a odborne písať) asi vytýčili za prvoradé. Dali by totiž priestor aj iným odborníkom (nielen iba jednému či dvom redaktorom, dokonca s podobnou názorovou a politickou orientáciou, ktorí majú na hodnotenú problematiku len totožný resp. rovnaký názor...), a to práve s protichodnými názormi... Rovnaká názorová a politická orientácia oslovených odborníkov totiž zaručuje iba rovnaký názor, ale nezaručuje objektívne hodnotenie, o aké sa autor vo svojom článku akože pokúša... Ak by STV vo svojom vysielaní opakovane a vážne pochybila, potom by jej to vytkla predovšetkým Rada pre vysielania a retransmisiu, ktorej hodnotenia sú pre ňu predovšetkým záväzne, čo sa nestalo... Ba naopak samotná opozičná kandidátka na prezidenta I. Radičová pochybenie napríklad vo vysielaní počas prezidentskej kampane vytkla dokonca inej komerčnej televízii (vraj to mohlo ovplyvniť výsledok volieb), a nie STV... Taktiež je potrebné upozorniť, že názorový pohľad závislých odborníkov a politikov na dodržovanie objektívnosti vo vysielanie STV sa mení vždy podľa toho, kto to hodnotí a komu je aká politická a názorová orientácia bližšia. STV v tomto smere sa za uplynulý rok značne zmenila a ak to denník SME nepostrehol, je to predovšetkým jeho chyba; - ich neobjektívnosť, ale naopak už na prvý pohľad zrejmá veľká tendenčnosť: Napríklad uvádza tvrdenie, že „...sledovanosť hlavného programu Jednotky je najhoršia za obdobie peoplemetrov od roku 2004...“. V skutočnosti: STV sa snaží predovšetkým o plnenie poslania a úloh, ktoré ako verejnoprávne médium si musí a má plniť zo zákona. Tieto úlohy nie sú a ani nemôžu byť totožné s tými, ktoré sú založené iba na sledovanosti, a tým aj na hodnotení podľa peoplemetrov, dokonca sú s nimi často protichodné!!! Hodnotenia podľa peoplemetrov sú predovšetkým merítkom pre komerčné televízie, aj keď sa aj STV dočasne a prechodne podľa nich hodnotí, keďže má ešte aj príjmy z reklamy. Autori článkov a uvádzaní odborníci pri svojich hodnoteniach STV akosi zabúdajú, že z dôvodu uplatňovania princípu duálnosti vo vysielaní na Slovensku v poslednom období (na ktoré sa akosi pozabudlo v predchádzajúcich obdobiach) dochádza nielen na Slovensku, ale aj v niektorých ďalších krajinách Európy k obmedzovaniu vysielania reklamy vo verejnoprávnych televíziách. Denník SME taktiež vo svojom hodnotení akosi zabudol svojich čitateľov informovať, že Rada STV ma zvolila za nového generálneho riaditeľa minulý rok aj preto, že vo svojom projekte som jednoznačne presadzoval a hlásal návrat STV k jeho verejnoprávnemu postaveniu a poslaniu. O tom, že dovtedy STV toto poslanie - a pritom jednoznačne dané platným zákonom o STV - neplnila, najlepšie svedčia aj verejne prístupné zápisy z predchádzajúcich rokovaní Rady STV, ako aj mnou zverejnené disproporcie vo vysielaní, s ktorými som vystúpil už počas výberového konania na generálneho riaditeľa STV. Paradoxne až po mojom zvolení za generálneho riaditeľa sa takto zamerané hodnotenia vysielania STV objavili aj na rokovaniach Rady STV...; - ich do očí bijúca neodbornosť, povrchnosť až plytkosť rozboru a vysvetľovania príčin a dôvodov vzniknutej situácie v nimi podávaných záveroch a informáciách o STV: Napríklad v druhom článku je uvedené, že „...schválený tzv. krízový rozpočet počíta na konci roka s platobnou neschopnosťou..., a že Rada STV poverila Nižňanského, aby rozpočet opravil...“. V skutočnosti: nie je možné dať znamienko rovná sa medzi plánovanú stratu a platobnú neschopnosť; rovnako generálny riaditeľ nepochybil, a preto má rozpočet opraviť, ako to navodzuje článok... Ale Rada STV poverila Nižňanského, aby rozpočet upravil a prispôsobil vzniknutým okolnostiam, a to podľa situácie, ktorá bude zrejmá až k 30. 06. 2009, čo je veľký rozdiel... Pokiaľ ide vo všeobecnosti o porovnávanie hodnotenia televízií podľa peoplemetrov, autori článkov akosi zabúdajú, že situácia - tak vo vnútri STV ako aj v externom mediálnom prostredí - sa značne zmenila. Napríklad okrem iného: od roku 2004 na Slovensku pribudli a budú pribúdať aj ďalšie televízie; komerčné televízie si často svoju divácku sledovanosť zabezpečujú alebo zvyšujú predovšetkým vysielaním televíznych programov, ktorých typy sú jednoznačným posunom a priklonením sa k bulvárnosti, a od vysielania ktorých sa STV jednoznačne odkláňa; množstvo skutočných disponibilných finančných zdrojov, ktoré bolo možné v hodnotených obdobiach, konkrétnym vedením STV porovnateľne a nespochybniteľne na výrobu televíznych programov reálne využiť; rozšírili sa a aj cenovo sa sprístupnili možnosíi využívania internetu, čo má taktiež priamy i nepriamy vplyv na skladbu divákov, ktorí predtým pozerali a v súčasnosti pozerajú jednotlivé televízie, atď., atď. Aj toto všetko môže mať a určite aj má taktiež priamy a nepriamy vplyv na výšku sledovanosti jednotlivých televízii, ktorá je uvádzaná v peoplemetroch, a to podľa jednotlivých rokov. Preto takáto jednoduchá a povrchná analýza a napísané zovšeobecnenia, ktoré autori článkov uvádzajú vo svojich článkoch, a ktoré nerešpektujú skutočné zistenia všetkých dôležitých vplyvov, príčin a dôvodov vzniknutých zmien, sú značne skreslené, zavádzajúce, nesprávne a nepresné; - ich jednostranné zamlčovanie faktov, prekrúcanie existujúcich informácií, neobjektívne zjednodušovanie skutočností a pod.: Napríklad v druhom článku je uvedené, že „...programová riaditeľka Petra Kolevská a hlavná kontrolórka Elena Šrámková museli z STV odísť, avšak audit im nepreukázal žiadne pochybenia...“. V skutočnosti: je to celé skreslené, prekrútené a zamlčované, pretože práve oni obvinili generálneho riaditeľa STV z nehospodárnosti... Pokiaľ ide o niektoré vyjadrenia predsedu Rady STV v znení, v akom ich uviedol denník SME dňa 16. 4. 2009, nebudem ich komentovať, pretože som pri tom nebol. Avšak podľa jeho osobných vyjadrení predo mnou a svedkami, si dovolím denník SME upozorniť, že podľa neho boli jeho vyhlásenia v denníku SME značne pozmenené a prekrútené, a ja nemám dôvod mu neveriť... Iným príkladom z druhého článku, v ktorom autor opäť jednostranne prekrúca a zamlčuje aj niektoré ďalšie, aj verejne známe fakty bola informácia o údajnom vykradnutí projektu použitom pri voľbe riaditeľa, pritom v skutočnosti dokonca aj ten, od ktorého mal byť údajne projekt skopírovaný pán Ján Dianiška takéto niečo verejne poprel. Čo dodať?! Opäť sa vrátim k uvedenej diskusnej televíznej relácii o novinárskej etike, ktorú odvysielala STV. Aj samotný zástupca šéfredaktora SME bol v tejto diskusii prítomnými odborníkmi a expertmi priamo alebo nepriamo upozornený na to, v čom predovšetkým niektorí novinári printových médií robia najväčšie chyby a prečo je situácia s printovými médiami taká, aká v súčasnosti je - mierne povedané - nedobrá... Ide totiž o to, že mediálna scéna v oblasti printových médií na Slovensku: sa stále viac a viac bulvarizuje; stále viac sa monopolizuje; nie je dostatočne zabezpečená pluralita názorov v printových médiách; často sa niektorými novinármi nerešpektuje platný novinársky kódex; stále viac chýbajú novinárske osobnosti, ktoré by pracovali v printových médiách a neodchádzali do iných zamestnaní; v redakčných kolektívoch printových médií nemajú prijatý resp. ani dostatočne nerešpektujú už existujúci štatút redaktora, ktorý by dostatočne ochraňoval názory novinárov pred vlastníkmi médií; slabé a nevyhovujúce platové podmienky novinárov, ktoré novinárov priamo i nepriamo nútia k fluktuáciu a tým spôsobujú aj následný nárast neodbornosti, neprofesionality v tejto oblasti; nefunkčnosť Tlačovej rady Slovenského syndikátu novinárov, ktorá môže taktiež spôsobovať okrem iného aj nedostatočnú kontrolu objektívnosti informovania verejnosti; nedostatočná legislatíva, ktorá by pomohla riešiť existujúcu situáciu v printových médiách atď., atď. Toto sú len niektoré konkrétne závery, ktoré vyplynuli z uvedenej diskusie v STV, a ktorých nerešpektovanie sa potvrdilo aj vo vyššie uvedených novinových článkoch denníka SME. Z tohto dôvodu dávam verejnosti do pozornosti uvedené televíznu reláciu, ktorú si môžu vyhľadať aj cez internet vo videoarchíve STV a čitateľom SME taktiež týmto poskytujem svoj pohľad na uvedené hodnotenia mojej práce. Chcem veriť, že denník SME môj príspevok a odpoveď na uvedené novinárske články neupraví, neskráti a nedoplní vlastnými dodatočnými sprievodnými komentármi.
S pozdravom a úctou k čitateľom SME , Štefan Nižňanský ,generálny riaditeľ STV
