Kompenzovať
Koncesionárske poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Pôvodne boli tieto poplatky vnímané ako poplatky hradené štátu za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácii, vyplývajúcej z čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, však príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov.
Koncesionársky poplatok, alebo úhrada určený pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh týchto inštitúcií - verejnej služby.
Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na definícii solidárnej platby. Poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale solidárnou povinnou platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto má v držaní prijímač za účelom príjmu.
Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov, nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov.
RTVS poskytuje zo zákona službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto verejná služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou.
V podmienkach Slovenskej republiky však nie je možné zaistiť dostatočný príjem pre prevádzkovateľov vysielania zo zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva.
Problémom však je, že štát sa zbavil sociálneho aspektu a presunul ho na STV a SRo, neskôr aj na RTVS. Od povinnosti platiť poplatky sú oslobodení platitelia ak žijú v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo sami sú osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky ako aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, tiež zariadenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, školy a školské zariadenia, nemocnice, liečebne, hospice a domy ošetrovateľskej starostlivosti ako aj zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Lenže , RTVS nie je sociálnym ústavom.
Aj preto by mal štát RTVS kompenzovať výpadku úhrad za službu verejnosti v dôsledku sociálneho a iného dosahu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Suma by sa vyšplhala do výšky cca 17.800.000 EUR . Nech je tá hra férová.
