Vyhlásenie Slovenského olympijského výboru ku kritickému príspevku v
Športových novinách TV Markíza z 13. septembra 2012
V Športových novinách TV Markíza vo štvrtok 13. septembra 2012 večer - s bulvárnou upútavkou už v hlavnej spravodajskej relácii - bolo skresľujúcim, škandalizujúcim a nechutným spôsobom poškodené meno Slovenského olympijského výboru (SOV) i jeho prezidenta Františka Chmelára.
Hoci pamflet redaktora Štefana Eiseleho bol zverejnený v rámci spravodajského bloku, so samotným spravodajstvom nemal spoločné takmer nič a bol postavený na vode. Podobne ako nemenej exhibicionistický príspevok toho istého redaktora vo vysielaní priamo z olympijských hier v Londýne s nadväzným kvázi-vysvetľujúcim obsiahlym príspevkom „Smrteľné hriechy slovenského športu a olympijské sklamanie“, aj tento čerstvý bol oveľa viac mediálnym výlevom nahnevaného športového fanúšika bez patričných znalostí problematiky, než príspevkom seriózneho autora pracujúceho s relevantnými faktmi a dobre zorientovaného v komplikovanej tematike. Navyše výroky autora príspevku boli očividne vedené zlým úmyslom v duchu - kto chce psa biť, palicu si nájde. Vývody a duševné konštrukcie autora tak svojim obsahom klesli na úroveň anonymných internetových diskusií mnohých ľudí, ktorých zámerom je exhibovať vlastné ego a beztrestne urážať iných.
Čo je najhoršie, vývody autora boli zakončené stupídnou pasážou o „svetlých zajtrajškoch“, ktoré má priniesť pripravovaná nová koncepcia športu a vznik strešnej organizácie a predovšetkým o „definitívnom riešení“ problémov slovenského športu, ktoré má prezident SOV podľa autora v zálohe v podobe prípravy Pamätníka olympionikov na Národnom cintoríne v Martine. Uvedené tvrdenie je svojim kontextom také urážlivé jednak voči obetiam nacistického „konečného riešenia“, ako aj voči zosnulým olympijským velikánom slovenského športu Nepelovi, Dzurillovi, Golianovi, Schmidtovi, Trojákovi, Pospíšilovi, Tajcnárovi, Pašekovi a mnohým ďalším, že si zaslúži patričnú pozornosť orgánov posudzujúcich televízne vysielanie i ministerstva kultúry. Záver príspevku prekročil všetky prípustné hranice, ktoré rešpektuje slušná spoločnosť.
Na tlačovke na pôde SOV 13. septembra pán Eisele ako nejaké zaklínadlo viackrát opakoval výrok prezidenta SOV v poolympijskom rozhovore pre denník Plus jeden deň, kde na otázku o prípadných „výletníkoch“ v slovenskej výprave na OH v Londýne podľa zvukového záznamu denníka odpovedal: „Neviem, o kom sa dá povedať, že je výletník... no možno okrem Cibulkovej. Lebo u nej mám pochybnosti, či naozaj chcela súťažiť na tej olympiáde, alebo nie.“ Prezident SOV tak v rozhovore reagoval na slová tenistky Dominiky Cibulkovej, ktorá po vypadnutí v 1. kole olympijskej dvojhry povedala: „Nechcem olympiádu znevažovať, ale ak by som si mala zvoliť, či raz vyhrám zlato z OH alebo grandslam, určite by som si vybrala druhú možnosť. Pre viacerých tenistov je olympiáda to najdôležitejšie, u mňa to však neplatí.“
Na zmienenej tlačovke Š. Eisele vytiahol prípad jedného olympionika, ktorý údajne na sociálnej sieti počas OH v Londýne zverejnil svoje fotografie v olympijskom oblečení a v podnapitom stave. Žiadal od predstaviteľov SOV stanovisko k tejto veci. Keď prezident SOV aj vedúci výpravy Ľubor Halanda reagovali, že dodnes nemajú žiadnu informáciu o niečom podobnom a požiadali ho, nech uvedie konkrétne meno, o koho malo ísť, odmietol to. Je to teda fáma, ktorá sa chce vydávať za skutočnosť?
Odbornú polemiku je nevyhnutné viesť na odbornej úrovni a nestavať jej obsah na snahe bulvárnym a škandalizujúcim spôsobom zvýšiť sledovanosť vysielania. Predpokladá to aj mať patričné vedomosti a pravidelný kontakt s dianím nielen na športoviskách, ale aj v zákulisí. Z obsahu príspevkov pána Eiseleho, ktorý v nich mieša hrušky s jablkami, prekladá to slivkami a pridáva k tomu ešte korenie, je naozaj ťažké vybadať skutočný úmysel jeho, alebo prípadne ďalších ľudí, ktorý sa za tým skrýva. Ale blízka budúcnosť určite ukáže, o čo tu niekomu ide.
