MEDIA NEWS
Tuniskí novinári v stredu zorganizovali celodenný štrajk, ktorým protestujú proti údajným snahám tamojšej vlády obmedzovať slobodu tlače a ovládať médiá. Akcia je vyvrcholením niekoľko mesiacov trvajúcich sporov medzi mediálnymi skupinami a proislamskou vládou, ktorá sa podľa novinárov snaží do médií dosadzovať svojich ľudí a ovplyvňovať tak obsah spravodajstva. Logo tuniského verejnoprávneho rozhlasu sa na jeho internetovom portáli zobrazovalo s čiernou páskou a sloganom upozorňujúcim na "generálny štrajk". Vysielanie rozhlasových a televíznych staníc bolo obmedzené, zatiaľ čo denníky vôbec nevyšli. Do protestu sa zapojila aj oficiálna tlačová agentúra TAP, ktorá upozorňovala odberateľov, že bude poskytovať iba "minimálny servis" a pokrývať bude iba "veľmi naliehavé" udalosti.
Novinári v Tunisku štrajkujú napriek tomu, že za éry zosadeného diktátora Zajna al-Ábidína bin Alího médiá fungovali pod prísnym dohľadom vlády a po minuloročnej revolúcii nastalo v tejto oblasti uvoľnenie. Dôvodom je skutočnosť, že vládni politici pokračujú v zasahovaní do činnosti médií v rozpore s predošlým sľubom, podľa ktorého bude mať reformy na starosti nezávislý orgán. Vládna koalícia pod vedením islamistov sa bráni tvrdením, že v mediálnom sektore stále pôsobia prívrženci zosadeného režimu, ktorí ju vystavujú neprimeranej kritike. Napriek tomu však v stredu novinárom prisľúbila, že po dlhom odkladaní uvedie do praxe nariadenia z minulého roka, ktoré sa týkajú slobody tlače a regulácie audiovizuálnych médií.
Grécki novinári v stredu opäť vstúpili do 24-hodinového štrajku. Urobili tak deň predtým, ako sa na podobný celoštátny protest chystajú aj zamestnanci verejného a súkromného sektora. Štrajk novinárov zastavil vysielanie televíznych aj rozhlasových staníc a spravodajské portály prestali vydávať nové správy. Vo štvrtok nevyjdú ani tradičné tlačené noviny. K médiám sa pridali aj nemocnice, kde ošetrujú len urgentné prípady, nepracujú advokáti ani notári
Grécko čaká vo štvrtok generálny štrajk, ktorý znova ochromí život v krajine. Dôvodom sú pokračujúce úsporné opatrenia, ktoré sú podmienkou čerpania ďalších pôžičiek od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Tie podľa posledného prieskumu verejnej mienky až 90 percent Grékov považuje za nespravodlivé, keďže podľa nich postihnú len najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.
