Správa o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky

Správa o stave používania štátneho jazyka na území

 

Slovenskej republiky

 

MINISTERSTVO KULTÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

 Správa o stave používania štátneho jazyka

na území Slovenskej republiky

IV

MÉDIÁ

Táto časť správy prináša pohľad na súčasnú situáciu v používaní štátneho jazyka v mediálnej sfére – v tlačených a elektronických médiách s dôrazom na používanie spisovnej slovenčiny. Pri jej spracovaní vychádzalo ministerstvo kultúry zo skúseností odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry, z jazykovednej analýzy jazykovej kultúry v našich médiách, z písomných podkladov poskytnutých Radou pre vysielanie a retransmisiu, ako aj z informácií a podkladov vyžiadaných od relevantných subjektov mediálnej sféry (verejnoprávne: Rozhlas a televízia Slovenska – obidve organizačné zložky, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, viaceré súkromné elektronické médiá, profesionálna stavovská novinárska organizácia). Zohľadnili sme aj informácie poskytnuté niekoľkými slovenskými vysokoškolskými pracoviskami pripravujúcimi študentov v odboroch žurnalistika, masmediálna komunikácia a reklama.

Rozhlas, televízia a periodická tlač vo vysokom rozsahu dokumentujú stav jazyka a kultúry svojej doby. Sú aj obrazom celospoločenského, osobitne i kultúrneho stavu spoločnosti. Týkajú sa prakticky všetkých sfér života a práce nositeľov a používateľov jazyka. Reagujú na domáce a zahraničné svetové udalosti. Preberajú a ďalej šíria zachytené a už jazykovo spracované i obrazové informácie, sledujú život v spoločnosti, v ktorej pôsobia, tvoria a šíria nové informácie. Tak sú v každom období významným zdrojom poznania stavu sveta.

Rozhlasový a televízny prijímač v súčasnosti patrí do základného vybavenia prakticky každej slovenskej domácnosti. Rozhlas a televízia majú veľmi široké programové spektrum. Vysielajú denne takmer 24 hodín. Počúvanosť a sledovanosť je síce značne diferencovaná podľa typu a obsahu konkrétnych programov, platí však, že vplyv rozhlasu a hlavne televízie na spoločnosť je veľmi veľký. Nie je to však len vplyv obsahu samých počúvaných a pozeraných programov, ale aj vplyv jazyka ako autoritatívneho modelu verejného a oficiálneho prejavu.

Jazyk je hlavným informačným nástrojom rozhlasu. Aj v televízii sa podstatné informácie, ktoré sú sprostredkované v obrazovej podobe, vysvetľujú, dopĺňajú a konkretizujú jazykom. To je hlavná úloha televíznych redaktorov, moderátorov a komentátorov. Mediálna sféra môže výrazne ovplyvňovať a formovať podobu a úroveň spisovnej slovenčiny, vplývať na upevňovanie alebo rozkolísanie spisovnej normy.

1. Legislatívna úprava a rámcové dokumenty

Zodpovednosť médií za formovanie jazykového vedomia a za upevňovanie spisovnej normy v spoločnosti sa zdôrazňuje aj v Koncepcii starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky z roku 2001, na ktorú nadväzuje ďalší vládny dokument Opatrenia v oblasti štátneho jazyka z roku 2007. V nich sa okrem iného upozorňuje na problém klesajúcej jazykovej úrovne v masovokomunikačných prostriedkoch, ktorá sa prejavuje „častým porušovaním normy slovenského spisovného jazyka vrátane zásad spisovnej výslovnosti a uprednostňovaním cudzích slov na úkor domácich výrazových prostriedkov. Jednou z príčin slabej jazykovej úrovne rečových prejavov profesionálnych používateľov slova je aj nedostatočná (alebo úplne chýbajúca) jazyková príprava mladých začínajúcich redaktorov. Vážnym nedostatkom je aj zanedbanie sústavného jazykového vzdelávania zodpovedných pracovníkov médií.“ V Opatreniach v oblasti štátneho jazyka sú sformulované viaceré konkrétne návrhy, ktorých realizácia by mohla prispieť k zvýšeniu jazykovej kultúry v mediálnej sfére.

Základné pravidlá používania slovenského jazyka v elektronických médiách ustanovuje predovšetkým zákon o štátnom jazyku v § 5 v odsekoch 1 a 2:

§ 5
Používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku
(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania
a) inojazyčných televíznych relácií s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku,
b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku a rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose,
c) kultúrnych a informačných programov Slovenského rozhlasu do zahraničia,
d) televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a relácií s príbuzným zameraním,
e) hudobných diel s pôvodnými textami,
f) v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskom rozhlase,
g) audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,
h) audiovizuálnych diel, ktorých dabing v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka bol vyrobený pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu a ktoré boli odvysielané na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti tohto osobitného predpisu,
i) pôvodných jazykových prejavov jednotlivých osôb v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka zaradených do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych relácií alebo rozhlasových relácií,
j) podujatia v priamom prenose so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka v rámci inojazyčnej relácie.
(2) Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a).

Ako vyplýva z § 11 zákona o štátnom jazyku, pri používaní slovenského jazyka v elektronických, ale aj tlačených médiách (rovnako ako v ostatných oblastiach verejného styku upravených zákonom o štátnom jazyku) sa vyžaduje rešpektovanie spisovnej normy slovenského jazyka (kodifikovanej podoby štátneho jazyka):
 

§ 11
Spoločné a prechodné ustanovenia

(1) Štátnym jazykom sa na účely § 3 až 8 rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe podľa § 2 ods. 2; tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike.

Povinnosť vysielateľov používať vo vysielaní štátny jazyk tak, ako to vyžaduje zákon o štátnom jazyku, je zakotvená aj v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) v § 16 ods. 3 písm. e:

 

 

§ 16

Základné povinnosti vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

(3) Vysielateľ je povinný

e) zabezpečiť pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi.

2. Rada pre vysielanie a retransmisiu

Dohľad nad používaním slovenského spisovného jazyka v rozhlasovom a televíznom vysielaní zabezpečuje v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). RVR je orgánom verejnej správy, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Ako vyplýva z hodnotiacej správy, ktorú koncom roka 2011 zaslala RVR ministerstvu kultúry, prijala RVR v priebehu piatich rokov (2007 – 2011) 33 podnetov a upozornení na možné porušenie zákona o štátnom jazyku. Situáciu v používaní štátneho jazyka v rozhlasovom a televíznom vysielaní sleduje RVR aj v rámci vlastných pravidelných monitoringov.

V roku 2007 uskutočnila RVR v súvislosti s dodržiavaním ustanovenia § 16 ods. 3 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii jedno správne konanie, v ktorom bola jeho účastníkovi uložená sankcia (upozornenie na porušenie zákona) za nezabezpečenie slovenskej jazykovej verzie pri odvysielaní oznámenia v poľskom jazyku a oznámenia v maďarskom jazyku v rámci reklamných blokov v rozhlasovom vysielaní súkromného vysielateľa.

V roku 2008 uložila RVR v správnom konaní sankcie (upozornenie na porušenie zákona) trom súkromným vysielateľom. V prvom prípade vysielateľ nezabezpečil používanie štátneho jazyka vo vysielaní rozhlasovej programovej služby a odvysielal informácie len v anglickom jazyku. Druhý prípad sa týkal vysielania televíznej programovej služby, v rámci ktorej vysielateľ nezabezpečil v požadovanom rozsahu titulky v štátnom jazyku pri programe odvysielanom v maďarskom jazyku. V treťom prípade išlo o odvysielanie informácií o niekoľkých pripravovaných podujatiach, ktoré odzneli v rámci televíznej programovej služby výlučne v maďarskom jazyku bez použitia titulkov v štátnom jazyku.

V roku 2009 uskutočnila RVR špeciálny monitoring zameraný na jazykovú kultúru vo vysielaní televíznych programových služieb. Monitorovali sa vybraté konkrétne programy odvysielané 17. septembra 2009 v týchto médiách: Slovenská televízia (Správy STV, Reportéri, Drišľakoviny, Hírek), Televízia Markíza (Televízne noviny, Na streche, Česko Slovenská Superstar), Televízia JOJ (Prvé noviny, Noviny TV JOJ, Súdna sieň), TA3 (Hlavné správy, Portrét) a lokálna televízia vysielajúca na národnostne zmiešanom území – Studio Plus TV Veľký Meder (monitorované bolo celé vysielanie z jedného dňa 17. 9. 2009). Okrem toho bol v každej sledovanej televízii monitorovaný jeden reklamný blok (vysielaný pred hlavným spravodajstvom). Ako sa uvádza v Správe o výsledkoch monitoringu zameraného na dodržiavanie § 16 pís. g) zákona č. 308/2000 Z. z. z 1. decembra 2009, RVR zistila viaceré nedostatky, napríklad použitie nespisovných výrazov, bohemizmov, nesprávne (v rozpore so spisovnou normou) použitie spojok, predložiek a predpôn vyslovených moderátormi uvedených programov. Išlo napríklad o použitie tvaru mimo kameru (namiesto mimo kamery), zapíše sa do pamäte divákov (namiesto zapíše sa do pamäti divákov), „Zajtra sa vidíme!“ (namiesto Zajtra sa uvidíme!), nevhodné použitie anglicizmu vystylovať atď. Vzhľadom na to, že zistené nedostatky sa v rámci daného programu vyskytli len ojedinele a celková jazyková úroveň sledovaných programov bola vyhodnotená ako štandardná, RVR nekonštatovala porušenie § 16 pís. g) (poznámka: od 15. decembra 2009 -- § 16 písm. e)) zákona o vysielaní a retransmisii.

V roku 2010 uložila RVR dve sankcie za porušenie zákona dvom súkromným televíznym vysielateľom. V jednom prípade sa uložila sankcia (upozornenie na porušenie zákona) za nezabezpečenie slovenskej jazykovej verzie (titulkov v štátnom jazyku alebo dabingu v štátnom jazyku) pri odvysielaní dvoch upútaviek na filmy, ktoré boli odvysielané iba v anglickom jazyku aj v písanej aj v hovorenej podobe. V druhom prípade vysielateľ odvysielal viacero reklám iba v maďarskom jazyku bez použitia štátneho jazyka (titulkov v štátnom jazyku alebo dabingu v štátnom jazyku). Vzhľadom na to, že v druhom prípade išlo o opakované porušenie zákonnej povinnosti (vysielateľ už bol v predchádzajúcom období na porušenie zákona zo strany RVR upozornený), uložila RVR tomuto vysielateľovi sankciu vo forme finančnej pokuty.

V roku 2011 uložila RVR jednu sankciu (upozornenie na porušenie zákona) súkromnému televíznemu vysielateľovi za odvysielanie upútaviek na viacero filmov iba v anglickom jazyku bez zabezpečenia znenia v štátnom jazyku.

3. Úroveň používania štátneho jazyka v tlačených a elektronických médiách z pohľadu laickej i odbornej verejnosti

Každoročne prichádzajú na ministerstvo kultúry od občanov podnety a sťažnosti týkajúce sa jazykovej úrovne v médiách na Slovensku. Podľa viacerých občanov tento stav jazykovej úrovne profesionálnych používateľov štátneho jazyka nie je vyhovujúci. Ich podnety a postrehy poukazujú na časté chyby, ktoré sa objavujú v médiách. Niekoľko úryvkov z podaní adresovaných ministerstvu kultúry uvádzame v prílohe č. 8. Najčastejšie sa v podaniach vyskytovali témy, ako napríklad nízka jazyková kultúra v slovenských denníkoch, nadmerné preberanie cudzích slov, časté používanie bohemizmov a anglicizmov, nízka jazyková úroveň hovorenej slovenčiny v elektronických médiách, nesprávne použitie geografických názvov. Časté chyby sa vnímajú v štylistike, gramatike a výslovnosti.

Aj odborníci (teoretici aj praktici) na žurnalistiku a masmediálnu komunikáciu upozorňujú na nepriaznivý trend, ktorý sa prejavuje v ignorovaní základných pravidiel používania slovenského jazyka v niektorých médiách. Z tohto hľadiska najkritickejšie hodnotia jazyk internetových portálov (elektronických novín), ktoré svojím pravopisom a štylistikou „dosahujú“ úroveň slabšieho žiaka základnej školy. Zarážajúce je i to, že samých redaktorov opravujú ich vlastní čitatelia, blogujúci, a to hlavne pravopis čísloviek, zámen, vybrané slová, predložkové väzby atď. Ako vyplýva z vyjadrení odborníkov, ani mnohé televízie a rádiá pri všetkej svojej snahe používať spisovný jazyk sa nevyhnú rôznym chybám. Ide predovšetkým o fonetické nedostatky (mäkká výslovnosť, znelostná asimilácia, splývavá výslovnosť, melódia vety a pod.), lexikálne nedostatky (neúmerné množstvo anglicizmov, cudzích slov, bohemizmov, významových kontaminácií, slangových výrazov a pod.), nesprávne skloňovanie a ďalšie. Z pohľadu odborníkov sú svetlou výnimkou len niektoré programy Slovenského rozhlasu, v ktorých sa dôsledne dbá o dodržiavanie jazykovej úrovne. Zriedkavo v nich počuť aj mäkkú, ľubozvučnú slovenčinu. [1]

Jazykovedci venujúci sa danej problematike upozorňujú, že pri posudzovaní jazykovej úrovne v médiách treba mať na pamäti, že jazyk nemôže dobre fungovať, nemôže dobre plniť svoje úlohy, ak jeho používatelia neovládajú jeho systém, ale ani vtedy, keď ho pre akékoľvek príčiny porušujú, keď jednotlivci nerešpektujú systémovo zakotvené a aj v príručkách a učebniciach opísané jazykové normy. Vtedy totiž vznikajú medzi podávateľom a prijímateľom komunikačné poruchy: prijímateľ musí v procese dorozumievania „opravovať“ prijatú formu, musí ju reinterpretovať do podoby podľa platnej a ním osvojenej normy alebo sa sám musí adaptovať na normu podávateľa. Úkony reinterpretácie však oslabujú pozornosť počúvajúceho (prijímateľa) voči pokračujúcemu signálovému toku, lebo hovoriaci svoje vybočenia z noriem obyčajne nevníma a v reči pokračuje. Prijímateľovou reinterpretáciou (opravovaním) sa prerušuje (hoci aj vo veľmi krátkych časových úsekoch) plynulosť komunikácie, lebo počúvajúci sa v procese reinterpretácie musí v pamäti vracať k práve počutému. Pri čítaní sa opakovane musí vracať k tej istej časti textu. Rozdeľuje a rozptyľuje sa jeho pozornosť. Proces prijímania sa spomaľuje. Dorozumievanie sa sťažuje.

Vážne komunikačné ťažkosti vznikajú aj pre technické príčiny: pre zlú artikuláciu (najnovšie sa u nás rozširuje aj uvoľnená, ležérna artikulácia), neprimerané tempo, nevhodnú intenzitu a dynamiku reči, intonačné nejasnosti atď. Komunikácia je hladká a bezporuchová iba vtedy, keď je úplný súlad medzi odosielateľom a prijímateľom vo vzťahu k forme i obsahu správy. Vo verejných a oficiálnych prejavoch je na to predpokladom poznanie a rešpektovanie jazykových noriem spisovného prejavu.

Miera významu rešpektovania jazykových noriem závisí teda aj od spoločenskej vážnosti komunikačného procesu. Verejné oznamovacie prostriedky, verejné televízne a rozhlasové stanice, ale aj denná tlač a publikácie sa podľa svojho určenia a charakteru automaticky (spontánne, prirodzene) zaraďujú do sféry oficiálnosti, do kategórie najvážnejších prejavov. Preto sa v nich spontánne (aj podvedome) očakáva aj jazyková verejnosť a oficiálnosť, teda používanie spisovného jazyka, u nás spisovnej slovenčiny. Z predchádzajúceho vyplýva, že sa vo verejnom a oficiálnom kontakte musia rešpektovať normy (poriadok, organizácia čiže systém) spisovnej slovenčiny. Napriek tomu na strane profesionálnych používateľov spisovnej slovenčiny v médiách denno-denne pretrvávajú viaceré nedostatky, ktorými sa podrobnejšie zaoberá príloha č. 9. Poznámky v tejto prílohe nevyčerpávajú problematiku dnešnej kultúry slovenčiny v médiách. Sú len príkladmi toho, kde sa stretávame s najčastejšími chybami, na čo by sa mala sústrediť pozornosť tých, ktorí verejne vystupujú, ale aj tých, ktorí sa o kultúru slovenčiny, o jej stav a vývin starajú alebo by sa o to mali starať.

Okrem sebakontroly a vzdelávania sa tých, čo hovoria, čo verejne vystupujú, mali by v inštitúciách, ako je rozhlas a televízia systematicky, trvalo pracovať aj odborníci – jazykovedci ako školitelia, konzultanti, posudzovatelia, mali by – ako to bolo kedysi – zasadať redakčné rady a iné rady so spoluúčasťou konzultantov a školiteľov. Hodnotenie (a to aj finančné hodnotenie) redaktorov a moderátorov by sa malo uskutočňovať aj s vážnym prihliadaním na ich jazykovú kultúru.

Nové prvky v spoločnosti a snaha priblížiť sa zahraničnej kultúre sa prejavujú aj prostredníctvom jazyka. Okrem nadbytočného používania cudzích slov, najmä anglických slov a anglicizmov, je to napríklad aj odmietanie prechyľovania ženských priezvisk, čím sa v skutočnosti (u niektorých nositeliek) formálne signalizuje odmietanie slovenského občianstva alebo sa vytvára ambivalentnosť identity (rod a príslušnosť) ich nositeliek: prípad Kirschner (namiesto Kirschnerová) alebo Cibulka (namiesto Cibulková). Jednotlivo sa môžeme stretnúť vo verejných prejavoch aj s odmietaním prechyľovania zahraničných ženských priezvisk (Merkel namiesto Merkelová), čo je v rozpore so zákonitosťami spisovnej slovenčiny. Z našej slovnej zásoby sa viditeľne strácajú slovenské slová a namiesto nich máme anglikanizmy in, cool, wow, job, comp, meeting a ďalšie. Samozrejme, aj bohemizmy: prachy, pusa, díky, moc, tvorčí atď.

Z poskytnutých informácií a študijných plánov viacerých slovenských vysokoškolských pracovísk pripravujúcich študentov v akreditovaných študijných odboroch žurnalistika, masmediálna komunikácia a reklama vyplýva, že výučba na bakalárskom, magisterskom i doktorandskom stupni štúdia prebieha v štátnom jazyku s dôrazom na dodržiavanie spisovnej formy slovenského jazyka a pestovanie jazykovej kultúry. Podľa zhodného vyjadrenia vzdelávacích inštitúcií majú študenti dostatok možností a príležitostí na to, aby počas vysokoškolského štúdia získali požadovaný rozsah poznatkov z danej oblasti, ako aj návyk systematicky aj naďalej zveľaďovať túto zložku svojej profesionálnej kompetencie. V tom sú však medzi jednotlivými študentmi výrazné rozdiely. Kým časť z nich spravidla nemá s gramatikou, pravopisom a výslovnosťou výraznejšie problémy, sú aj niektorí takí, pre ktorých bolo napríklad potrebné zaviesť na niektorých vysokých školách voliteľný predmet Ortografia. Súčasťou prípravy na pôsobenie v mediálnej sfére sú viaceré odborné predmety, napríklad povinný päťsemestrový kurz s názvom Súčasný slovenský jazyk, ktorý obsahuje jednotlivé čiastkové lingvistické disciplíny (ortoepia, lexikológia, morfológia, syntax a štylistika). Ďalším predmetom je napríklad Kultúra mediálneho jazyka. Otázky jazykovej kultúry sa vyučujú a sledujú v rámci predmetov Rétorika, Hlasové cvičenia, Redaktor pred mikrofónom, Redaktor pred kamerou, Interpretácia textu, Štylistika 1 – 3, Žurnalistické žánre 1 – 3, Mediálny ateliér, Kreatívne štúdiá, Pravopisné praktikum atď. Otázky z teórie spisovného jazyka, jazykovej kultúry a jazykovej politiky sú na všetkých vysokoškolských pracoviskách zakomponované aj do viacerých okruhov tém v rámci záverečnej štátnej skúšky, a to na bakalárskom aj magisterskom stupni štúdia.

4. Závery

Z informácií a podkladov, ktoré zaslali na ministerstvo kultúry viaceré subjekty mediálnej sféry, vyplýva, že predpokladajú dobrú znalosť spisovnej slovenčiny (obrazovej aj zvukovej formy jazyka) u svojich redaktorov a moderátorov pri nástupe do zamestnania a viaceré majú aj vypracovaný systém eliminovania nedostatkov v používaní spisovného jazyka v rozhlasovom a televíznom vysielaní a v tlači. V poslednom období však v našom spoločenskom prostredí zaznamenávame tendencie voľne posudzovať mieru záväznosti a komunikačnej dôležitosti noriem spisovnej slovenčiny vo verejných, celej spoločnosti adresovaných prejavoch, vrátane tlačených a elektronických médií. Moderátori a redaktori si budujú svoj originálny imidž, a to neraz aj na úkor spisovnej slovenčiny, keď napríklad používajú rôzne nesprávne, skomolené alebo vymyslené slová a slovné spojenia. Ak sa k tomu priráta faktor času, teda úsilie o sprostredkovanie čo najaktuálnejších informácií, spravidla sa to prejaví aj na gramatickej, štylistickej a jazykovej stránke ich prejavu. Kultúra jazyka ustupuje pod tlakom požiadavky rýchleho šírenia informácií, či už v spravodajských alebo publicistických celkoch. Pritom jazyková kultúra je vážnou zložkou kultúry spoločnosti, a teda aj jej duchovnej sily a životaschopnosti.

Na záver možno konštatovať, že používanie spisovnej slovenčiny v médiách aj napriek viacerým zaznamenaným pozitívnym aktivitám a prístupom k zlepšeniu úrovne používania štátneho jazyka v jeho kodifikovanej podobe (príloha č. 10 druhá časť) v súčasnosti nie je uspokojivé. Zlepšenie situácie v tejto oblasti si vyžaduje prijatie viacerých opatrení. V tejto súvislosti by bolo potrebné:

· zaviesť alebo obnoviť funkciu jazykových redaktorov v tlačených a elektronických médiách,

· neustále udržiavať a zvyšovať jazykovú pripravenosť pracovníkov mediálnej sféry pravidelnými lekciami spisovnej slovenčiny s dôrazom na jazykové vzdelávanie redaktorov ako profesionálnych používateľov štátneho jazyka,

· zriadiť tzv. horúcu jazykovú linku špeciálne pre novinárov s možnosťou nepretržitých konzultácií s odborníkom – slovenčinárom,

· klásť dôraz na overovanie úrovne ovládania slovenského spisovného jazyka v rámci výberových konaní na posty redaktorov a moderátorov, napríklad zaviesť modelové testy jazykovej zdatnosti ako súčasť vstupných pohovorov, v elektronických médiách overovať ortografické a ortofonické zručnosti uchádzača a pod.,

· hodnotiť (týka sa to aj finančného ohodnotenia) jazykový prejav redaktorov a moderátorov z hľadiska dodržiavania spisovnej normy slovenského jazyka,

· zjednotiť modely vzdelávania a hodnotenia v oblasti spisovného jazyka na vysokých školách v študijných odboroch, ktorých profilácia je priamo orientovaná na prácu v médiách,

· zvážiť vytvorenie tímu expertov v rámci RVR, ktorí budú pravidelne vyhodnocovať jazykovú kultúru v jednotlivých médiách (napríklad každý mesiac iné médium) a sumár poznatkov s vysvetlivkami zasielať príslušnému šéfredaktorovi,

· zabezpečiť, aby v rámci programovej štruktúry verejnoprávnych médií bol vyhradený dostatočný priestor aj pre programy zaoberajúce sa slovenským jazykom a jeho používaním,

· zaradiť do programovej štruktúry Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie nové programy zamerané na podporu a rozvoj slovenského spisovného jazyka napr. pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka (21. február),

· podporiť projekt Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Spisovná slovenčina alebo projekt TASR do každej školy, v rámci ktorého TASR spolupracuje so všetkými školami na Slovensku a má širokú databázu prispievateľov z radov žiakov, študentov i pedagógov,

· vytvoriť podmienky na posilnenie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku regulujúcich používanie slovenského jazyka v médiách,

· legislatívne upraviť povinnosť pre redaktorov, hlásateľov a moderátorov používať slovenský jazyk v kodifikovanej podobe vo verejnoprávnych médiách (vo vysielaní rozhlasovej programovej služby Slovenského rozhlasu a vysielaní televíznej programovej služby Slovenskej televízie) v zákone č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z.