„V Bratislave som bol v roku 1968 a vtedy to bolo najškaredšie mesto, aké som kedy videl. Mali ste jednu peknú časť a zničili ste ju, aby ste mohli postaviť most. Neuveriteľné.“
Volker Schlöndorff
„ Film Dieťa 44 neho prekrucuje historické fakty a Sovietsky zväz vykresľuje ako temnú krajinu.. Mordor. S fyzicky i morálne neplnohodnotnými podľuďmi, krvavým mäsom a akýmisi upírmi. No, v takej krajine sa odohráva dej 30. až 50. rokov 20. storočia.“
Vladimir Medinskij ,ruský minister kultúry o zákaze filmu v Rusku
„ Na májovú schôdzu predložím návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu Milana Číža za to, že spôsobuje globálne otepľovanie. Pokiaľ viem fajčí, nerecykluje.“
Alojz Hlina
„Určite áno. Je to časopis, ktorý sa nebojí v dnešnej diktatúre, ktorá síce nezatvára ľudí, ale vytvára takú demagógiu medzi nami, že nemáme ani slobodu povedať – hej, celkom zaujímavý časopis, prečo si to pre zmenu neprečítať. Ja ich ani cielene nečítam, ale po vlne odporu niekoľkých bratislavských intelektuálov som si uvedomila v akej neslobode žijeme. Mám známych, ktorí Zem a vek ani len nevezmú do rúk!!! Nikdy to nečítali a takto sa vyjadrujú. To je už aký brainwash? Iný pohľad na vec takto desí? Čo sme v socíku? Takže suma sumárum – Voltaire povedal: To, kto ti vládne, zistíš podľa toho, koho nesmieš kritizovať. Oni presne tých kritizujú. A to sa nebavíme o strane Smer. Takže nie sú pohodlní.?
Adela Banášová
"V dejinách každej krajiny existujú míľniky, ktoré predstavujú začiatok novej epochy. Pre moderné Rusko to bol rok 2014. Krymský polostrov napriek svojim formálnym postsovietskym hraniciam zostal vždy našou zemou. Som presvedčený, že každý Rus a každý zodpovedný politik si uvedomil obrovský význam tejto udalosti. Mnohí vnímajú návrat Krymu ako historické zadosťučinenie, ktorého význam možno prirovnať k pádu Berlínskeho múru a jednoteniu Nemecka, či návratu Hongkongu a Macaa pod jurisdikciu Číny."
Dmitrij Medvedev
„Pripomeňme si, čo tak strašne naštartovalo nášho spisovateľa. Adela Banášová sa pre portál zenyvmeste.sk vyjadrila o časopise Zem a vek takto: „Je to časopis, ktorý sa nebojí v dnešnej diktatúre, ktorá síce nezatvára ľudí, ale vytvára takú demagógiu medzi nami, že nemáme ani slobodu povedať – hej, celkom zaujímavý časopis, prečo si to pre zmenu neprečítať. Ja ich ani cielene nečítam, ale po vlne odporu niekoľkých bratislavských intelektuálov som si uvedomila v akej neslobode žijeme. Mám známych, ktorí Zem a vek ani len nevezmú do rúk!!! Nikdy to nečítali a takto sa vyjadrujú. To je už aký brainwash? Iný pohľad na vec takto desí? Čo sme v socíku?”
Vykašlime sa teraz na názor na nejaký časopis. Všimnime si radšej, že rozhorčená reakcia bratislavskej kaviarne v plnej miere potvrdila to, na čo poukázala Adela: na Slovensku nie je možné vysloviť slobodne svoj názor bez verejnej šikany. Nemám rád časopis Zem a vek. Na rozdiel od mnohých jeho kritikov, ktorí ho odsudzujú bez toho, aby ho niekedy držali v rukách, viem povedať presne, čo mi na ňom vadí: miešajú sa v ňom zaujímavé informácie s demagógiou a výmyslami – ibaže to isté robí väčšina periodík. S tým rozdielom, že do tých, ktoré sa tešia pohodlnej priazni vládnucich vrstiev, malomeštiaci píšu s komickou pýchou. Ostrakizovanie ľudí za názory, ktoré sa netešia všeobecnej popularite, sa stalo obľúbeným športom tých, ktorí liberalizmus len predstierajú. Je to nielen hlúpe, ale hlavne nebezpečné. Títo ľudia si neuvedomujú svoj diel zodpovednosti za to, že počet ľudí inklinujúcich k extrémistickým hnutiam a konšpiratívnym názorom alarmujúco stúpa aj vďaka ich dlhodobému postoju, keď vytesňovali akékoľvek provokujúce názory do šedej zóny mlčania, zavrávali znepokojenia ľudí, škandalizovali odlišné postoje a zužovali verejnú diskusiu na dogmatický sterilný priestor konsenzuálnych právd. Plnohodnotná kritika sa tak nerozvíjala v plodnej polemike, ale v izolovaných skupinách, v ktorých ľahko prerastala až do podoby konšpiratívnych prejavov a extrémistických riešení. Ľudia boli príliš dlho klamaní. A dnes nehľadajú odpovede v koncepčných plánoch, ale v demagogických skratkách. „
Eduard Chmelár
"On je prirodzene očarujúci chlap, ktorý vie debatovať prakticky s kýmkoľvek. Hillary chýba prirodzená ľahkosť a politický talent jej muža. V hokejovej NHL je teraz v plnom prúde play-off, premýšľajte o tom takto: Jedným z najlepších hráčov v súťaži je Marián Hossa pôsobiaci v Hillaryninom rodisku Chicagu. Je superhviezdou. Má mladšieho brata, Marcela, ktorý odohral v NHL pár sezón, ale neprerazil a pôsobí v Európe. Rovnaké priezvisko, ale odlišný talent. Hillary Clintonová je Marcel Hossa Demokratickej strany. Demokrati stavajú prezidentské vízie na slávnom mene. A nemajú záložný plán."
Marc A. Thiessen z Washington Post
