ÚPN protestuje
proti
ruskému filmovému dokumentu o invázii v roku 1968
Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák so znepokojením prijal správu o
odvysielaní filmového dokumentu o udalostiach z roku 1968 v bývalom
Československu, ktorý 23. mája 2015 vo svojom vysielaní uviedla ruská štátna
televízia Rossija 1. Preto sa pripája k vyhláseniu MZV SR
s nasledovným vyhlásením:
„Odsudzujem zľahčovanie a zakrývanie skutočností, ktoré mali pre mnohých občanov bývalého Československa tragické následky. Prezentovanie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa v roku 1968 v dokumente "Varšavská zmluva - odtajnené stránky", ako aj jej ospravedlňovanie, sú v kontexte s následnou 20-ročnou okupáciou Československa sovietskymi vojskami zavádzajúce a nepravdivé. Okupácia v noci z 20. na 21. augusta 1968 27 vojenskými divíziami zo Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR s 500 000 vojakmi, viac ako 6 300 tankami, 2 000 delami a 800 lietadlami nebolo žiadnou internacionálnou pomocou, ale vojenskou okupáciou a porušením medzinárodného práva. Zahynulo pri nej najmenej 108 ľudí a ďalšie stovky boli ťažko zranených. Okupácia zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá priniesla ďalšie obete v podobe zmarených nádejí a osudov mnohých jednotlivcov, i celých rodín v bývalom Československu. Účelové prepisovanie histórie a nerešpektovanie skutočnej pravdy vedie napríklad k tomu, že 25 rokov po páde železnej opony sa opätovne stávame svedkami nielen relativizovania pravdy o našej minulosti doma, alebo v zahraničí, ale aj k tomu, že napríklad príslušníci bývalej ŠtB aj naďalej poberajú vysoké výsluhové dôchodky, že páchatelia trestných činov proti ľudskosti spáchaných počas komunizmu sú nepotrestateľní, alebo že vysokému komunistickému funkcionárovi Vasiľovi Biľakovi, ktorý mal priamy podiel na pozvaní vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa stojí pamätník v rodnej obci. Toto považujem za výsmech obetiam komunistického režimu a provokáciu pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov. Na základe historických výskumov sme presvedčení, že invázia vojsk v auguste 1968 bola mocenským zásahom v záujme udržania vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu v jednom zo svojich satelitov, ktorým bývalé socialistické Československo bolo. Osudy tisícok jednotlivcov, či celých rodín počas následnej komunistickej normalizácie sú toho jasným dôkazom. Z hľadiska vyrovnávania sa s obdobím neslobody preto považujem takéto konanie za rovnako nebezpečné, ako pokusy neonacistov ospravedlňovať nacistické zločiny. ÚPN prejavuje úctu účastníkom a veteránom protikomunistického odboja a tisíckam spoluobčanov, ktorí akýmkoľvek spôsobom trpeli počas komunistickej totality. Odmietame sa preto nečinne prizerať, ako zásluhou straty pamäte sa z bývalých prenasledovateľov stávajú novodobé obete, či dokonca hrdinovia. V mene ÚPN tak vyjadrujem rozhodný protest proti tomu, aby sa 25 rokov po skončení komunistickej totality začalo relativizovať zločinecké obdobie komunizmu vo všetkých jeho formách. Vyzývam všetky demokratické sily na Slovensku, aby sa pripojili k protestu a odsúdili takéto a podobne zvrátené totalitné propagandistické prejavy, ktoré hrubo znevažujú pamiatku obetí komunistickej totality a vytvárajú priestor na opakovanie tragédií podobného charakteru.“
„Odsudzujem zľahčovanie a zakrývanie skutočností, ktoré mali pre mnohých občanov bývalého Československa tragické následky. Prezentovanie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa v roku 1968 v dokumente "Varšavská zmluva - odtajnené stránky", ako aj jej ospravedlňovanie, sú v kontexte s následnou 20-ročnou okupáciou Československa sovietskymi vojskami zavádzajúce a nepravdivé. Okupácia v noci z 20. na 21. augusta 1968 27 vojenskými divíziami zo Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR s 500 000 vojakmi, viac ako 6 300 tankami, 2 000 delami a 800 lietadlami nebolo žiadnou internacionálnou pomocou, ale vojenskou okupáciou a porušením medzinárodného práva. Zahynulo pri nej najmenej 108 ľudí a ďalšie stovky boli ťažko zranených. Okupácia zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá priniesla ďalšie obete v podobe zmarených nádejí a osudov mnohých jednotlivcov, i celých rodín v bývalom Československu. Účelové prepisovanie histórie a nerešpektovanie skutočnej pravdy vedie napríklad k tomu, že 25 rokov po páde železnej opony sa opätovne stávame svedkami nielen relativizovania pravdy o našej minulosti doma, alebo v zahraničí, ale aj k tomu, že napríklad príslušníci bývalej ŠtB aj naďalej poberajú vysoké výsluhové dôchodky, že páchatelia trestných činov proti ľudskosti spáchaných počas komunizmu sú nepotrestateľní, alebo že vysokému komunistickému funkcionárovi Vasiľovi Biľakovi, ktorý mal priamy podiel na pozvaní vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa stojí pamätník v rodnej obci. Toto považujem za výsmech obetiam komunistického režimu a provokáciu pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov. Na základe historických výskumov sme presvedčení, že invázia vojsk v auguste 1968 bola mocenským zásahom v záujme udržania vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu v jednom zo svojich satelitov, ktorým bývalé socialistické Československo bolo. Osudy tisícok jednotlivcov, či celých rodín počas následnej komunistickej normalizácie sú toho jasným dôkazom. Z hľadiska vyrovnávania sa s obdobím neslobody preto považujem takéto konanie za rovnako nebezpečné, ako pokusy neonacistov ospravedlňovať nacistické zločiny. ÚPN prejavuje úctu účastníkom a veteránom protikomunistického odboja a tisíckam spoluobčanov, ktorí akýmkoľvek spôsobom trpeli počas komunistickej totality. Odmietame sa preto nečinne prizerať, ako zásluhou straty pamäte sa z bývalých prenasledovateľov stávajú novodobé obete, či dokonca hrdinovia. V mene ÚPN tak vyjadrujem rozhodný protest proti tomu, aby sa 25 rokov po skončení komunistickej totality začalo relativizovať zločinecké obdobie komunizmu vo všetkých jeho formách. Vyzývam všetky demokratické sily na Slovensku, aby sa pripojili k protestu a odsúdili takéto a podobne zvrátené totalitné propagandistické prejavy, ktoré hrubo znevažujú pamiatku obetí komunistickej totality a vytvárajú priestor na opakovanie tragédií podobného charakteru.“
