Reakcia VšZP na články publikované
redakciou Plus7dní
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. požiadala dňa 3.11.2015 redakciu Plus7dní o uverejnenie reakcie na zavádzajúce informácie publikované v nižšie uvedených článkoch. Vzhľadom na to, že redakcia tak do stanoveného dátumu 12.11. 2015 neurobila a šéfredaktorka ani neodpovedala na zaslaný email, čo považujeme za nekorektné, VšZP reaguje touto cestou.
Poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. reaguje na články:
Ľahký koniec. Najlepšie sa zomiera vo Veľkej Británii, Slovensko má v paliatívnej starostlivosti čo doháňať.
od autora: PLUS 7 DNÍ/maca,
uverejnený 15.10. 2015 (Tlačená verzia v týždenníku Plus 7 dní)
Kde sa umiera najľahšie? Slovensko predbehli Uruguaj aj Portoriko,
od autora: PLUS 7 DNÍ/maca,
uverejnený 19.10.2015, s podnadpisom: Nezomrieš? Plať! (www.pluska.sk )
Citujeme: ... Problémom sú ako vždy peniaze. Poisťovňa totiž prepláca starostlivosť o zomierajúceho len prvé tri mesiace, pričom do roku 2004 to boli iba dva týždne. Ak pacient dovtedy „nestihne zomrieť“, má smolu - z hospicu musí odísť alebo platiť za pobyt z vlastného. To je neriešiteľný problém, keďže v hospicoch sú často starí a finančne vyšťavení ľudia, nezriedka bez príbuzných. Sotva by si mohli dovoliť uhradiť mesačne takmer 1 400 eur, z ktorých dnes tisícku financuje poisťovňa. Trojmesačný limit prijala Všeobecná zdravotná poisťovňa v apríli 2013... „Robíme to tak, že preraďujeme pacientov do domova dôchodcov alebo do domova sociálnych služieb,“ povedal pre sme.sk František Juhos, starosta Trstíc, kde v roku 2004 vznikol jeden z prvých hospicov na Slovensku.... .
Pán starosta z Trstíc, ktorého autorka v článku cituje, je zrejme pracovne vyťažený človek so širokým pracovným záberom, ktorý nemusí poznať detaily úhrady hospicovej starostlivosti, čo sa dá ospravedlniť.
To, čo sa ale nedá ospravedlniť, je prístup novinárky, ktorá postaví článok „na vode“ s bombastickým nadpisom, ktorý zrejme dobre predáva výsledky jej investigatívneho pátrania.
Škoda len, že v rámci tohto pátrania „zabudla“ v rámci objektívnosti osloviť aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, o ktorej píše. Ak by tak urobila, čitatelia by si mohli urobiť úsudok sami, na základe faktov, nie dojmológie.
Hospic je samostatné zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Paliatívna medicína má základ v hospicovom hnutí, ktoré vzniklo ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v druhej polovici 20. storočia. Je to špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Hospic nevykonáva liečbu zameranú proti progresii ochorenia (protinádorovú chemoterapiu, rádioterapiu a podobne), cieľom paliatívnej medicíny je udržanie najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti, s tým, že smrť sa neurýchľuje ani neodďaľuje.
Inými slovami, hospic poskytuje paliatívnu starostlivosť chorým s pokročilým ochorením v jeho terminálnej fáze, ktoré je sprevádzané v domácom prostredí nezvládnuteľnými symptómami.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. neobmedzuje prijatie pacientov do hospicu. Prijatie dohodne ošetrujúci lekár alebo rodinný príslušník pacienta s lekárom hospicu. VšZP po úhrade nákladov za hospitalizáciu v hospici za tri po sebe idúce mesiace vyžaduje od hospicu žiadosť o predĺženie úhrady za pobyt, s medicínskym zdôvodnením potreby ďalšej hospitalizácie. Toto opatrenie bolo nevyhnutné vzhľadom na kapacitu lôžok v hospicoch, ktoré v mnohých prípadoch boli obsadené pacientmi s chronickými ochoreniami v dlhodobo stabilizovanom zdravotnom stave. Takí pacienti nie sú indikovaní pre hospicovú starostlivosť, potrebnú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť je možné zabezpečiť v domácom prostredí v súčinnosti všeobecného lekára s agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá poskytuje potrebné zdravotné a ošetrovateľské výkony v domácom prostredí v rozsahu a frekvencii zodpovedajúcej aktuálnemu zdravotnému stavu. Súčinnosť pri zabezpečovaní opatrovateľskej starostlivosti poskytuje v súlade so súvisiacimi právnymi predpismi príslušný obecný úrad v mieste bydliska.
Druhou a nie malou skupinou pacientov v hospicoch sú pacienti v perzistentnom vegetatívnom stave (bdelá kóma), ktorým VšZP uhrádza poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici bez obmedzenia.
Zmluvné hospice boli o týchto povinnostiach informované a boli im poskytnuté tlačivá v elektronickej forme pre jednoduchšiu komunikáciu. Spolupráca so zmluvnými hospicmi je bezproblémová predovšetkým z toho dôvodu, že každý pacient, ktorý je indikovaný pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti, má žiadosť o predĺženie úhrady schválenú. Žiadosti o predĺženie úhrady za poskytovanie paliatívnej starostlivosti sú vybavované bezodkladne a vo viac ako v 90% sú schválené. Zásadne sú zamietané žiadosti, v ktorých je napr. uvedené, že poistenec v hospici „čaká“ na uvoľnenie miesta v ústave sociálnej starostlivosti alebo ide o pacienta so stabilizovaným zdravotným stavom, ktorý nevyžaduje paliatívnu starostlivosť.
Chápeme, že rodinní príslušníci pacienta, ktorý náhle potrebuje pre chronické ochorenie dlhodobú opatrovateľskú starostlivosť, sú v akútnom strese a hľadajú pomoc, ale hospic je zdravotnícke zariadenie, kde sa poskytuje paliatívna starostlivosť v súlade s koncepciou tohto medicínskeho odboru.
Pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici sú indikovaní:
a) onkologickí pacienti s nevyliečiteľným, aktívne progredujúcim nádorovým ochorením, s komplikáciami, ktoré nie sú zvládnuteľné v ambulantnej starostlivosti,
b) pacienti s progredujúcim neurodegeneratívnym ochorením, progredujúcim demyelinizačným ochorením, s neuromuskulárnou dystrofiou, s bolesťou ktorú nemožno nastaviť na analgetickú liečbu ambulantne, s dýchavicou,
c) pacienti s chronickou obštrukčnou bronchopulmonálnou chorobou v terminálnom štádiu,
d) pacienti s chronickou renálnou insuficienciou v terminálnom štádiu,
e) pacienti v perzistentnom vegetatívnom stave po poranení hlavy alebo po kardiopulmonálnej resuscitácii a
f) pacienti so závažnými bolesťami neonkologického pôvodu, ktoré nemožno nastaviť na analgetickú liečbu ambulantne.
