MEDIA NEWS
Najim Laachraoui, jeden z dvoch samovražedných atentátnikov z bruselského letiska Zaventem, bol identifikovaný francúzskymi novinármi, ktorí boli rukojemníkmi Islamského štátu v Sýrii, ako jeden zo strážcov, ktorí och väznili v období rokov 2013 a 2014.
Džihádistu Laachraouiho, ktorý sa presne pred mesiacom, 22. marca, vyhodil do vzduchu na letisku Zaventem, štyria francúzski novinári rozpoznali ako svojho bývalého strážcu, uviedla dnes belgická televízna stanica RTBF na svojom internetovom spravodajskom serveri.
Francúzski novinári Didier Francois, Pierre Torres, Edouard Elias a Nicolas Hénin sa počas pôsobenia v Sýrii dostali v rokoch 2013 a 2014 do zajatia džihádistických bojovníkov. Po prepustení na slobodu tvrdili, že jeden z dvoch strážcov mal prezývku abú Idrís.
Héninova právnička Marie-Laure Ingoufová medzitým potvrdila, že jej klient už identifikoval abú Idrísa ako Laachraouiho, jedného z útočníkov na letisku Zaventem. Túto správu uviedli aj francúzske noviny Journal du dimanche a Le Parisien.
RTBF v tejto súvislosti upozornila, že ďalším zo strážcov francúzskych novinárov počas ich núteného pobytu v Sýrii bol Mehdi Nemmouche. Ide o atentátnika, ktorý 24. mája 2014 zaútočil samopalom typu kalašnikov na Židovské múzeum v Bruseli, pričom prišli o život štyri osoby.
.jpg)
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová pripustila včera v Berlíne pochybenie v kauze satirika Jana Böhmermanna.
Stalo sa tak presne týždeň po tom, ako jej vládny kabinet v Berlíne vyhovel Turecku a umožnil trestné stíhanie spomínaného satirika v súvislosti s posmešnou básňou, ktorú Ankara vníma ako urážku hlavy štátu, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, a celého tureckého národa.
Merkelová by na tomto rozhodnutí vlády nič nemenila a považuje ho i naďalej za správne, hnevá sa však na seba, že už skôr označila inkriminovanú báseň za "úmyselne urážlivú". To vyvolalo dojem, že "jej osobné hodnotenie" má v tejto súvislosti váhu, poznamenala a dodala, že spätne to vníma ako chybu. Jej výrok vyvolal dojem, že "sloboda prejavu už nie je dôležitá, sloboda tlače už nie je dôležitá".
Nemecká kancelárka však dnes podčiarkla, že tieto základné práva sú pre ňu dôležité a riadi sa nimi pri všetkých rozhovoroch.
Odznelo to v predvečer jej pracovnej návštevy Turecka, ktorú absolvuje v sobotu.
Merkelová sa už pred týždňom vyjadrila, že by sa paragraf č. 103 nemeckého trestného zákonníka o urážaní hláv iných štátov mal zrušiť ešte v tomto volebnom období.
Uvedený paragraf je právnou bázou pre podnet samotného tureckého prezidenta Erdogana, ktorý požaduje od nemeckej justície umelcovo stíhanie. Paragraf 103 ukladá za urážku hlavy inej krajiny trest do troch rokov väzenia alebo finančný trest, za ohováranie takejto osobnosti dokonca päťročný trest väzenia.
Podľa Merkelovej skoršieho vyjadrenia nie je v právnom štáte vecou vlády, ale orgánov prokuratúry a súdov zvážiť ochranu osobnosti a iné aspekty na jednej strane a slobodu tlače a umenia na strane druhej. Posledné slovo by preto v Nemecku nemala mať vláda, ale justícia, vyplynulo z jej slov.
Böhmermannovu báseň, ktorá zaznela 31. marca vo vysielaní televízie ZDF, turecká vláda označila za neprijateľnú a vyzvala na potrestanie umelca za urážku hlavy štátu. Satirik totiž hovoril o Erdoganovi ako o "profesionálnom idiotovi" či osobe uchyľujúcej sa k pohlavnému styku so zvieratami. Uvedená báseň vyvolala diplomatickú roztržku medzi Nemeckom a Tureckom a podľa vyjadrenia tureckého vicepremiéra Numana Kurtulmuša neuráža len samotného Erdogana, ale všetkých 78 miliónov Turkov.
"Toto je dôvod, prečo my ako Turecká republika chceme, aby bol tento nehanebník bezodkladne potrestaný podľa nemeckého práva za urážanie prezidenta," povedal v reakcii Kurtulmaš. Böhmermannovo konanie označil za "vážny zločin proti ľudskosti", trval však na tom, že Turecko "vôbec nechce vyvíjať politický nátlak" na Nemecko.
Predstavitelia opozičných nemeckých strán kritizovali už pred samotným rozhodnutím z 15. apríla spolkovú vládu za priveľkú ústupčivosť Turecku a závislosť od Ankary v súvislosti s migračnou krízou. Dokonca i ministri za koaličnú Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SPD) hlasovali proti predmetnému postupu.
Predseda tureckej komunity v Nemecku Gökay Sofuoglu rozhodnutie vlády v Berlíne kritizoval. "Považujem toto rozhodnutie za nesprávne," uviedol a dodal, že by bolo postačovalo ponechať posúdenie kauzy na základe podnetu na trestné stíhanie, ktoré turecký prezident podal separátne v Mainzi ako súkromná osoba.
Aj prieskum verejnej mienky inštitútu YouGov naznačil, že 54 percent oslovených nemeckých občanov bolo proti vyšetrovaniu prokuratúry v tomto prípade a považovalo ho za úplne neprimerané. Iba šesť percent respondentov reprezentatívneho prieskumu sa vyjadrilo opačne.
Copyright © TASR 2016
