MEDIA NEWS
Ukrajinský prezident Petro Porošenko udelil speváčke Džamale titul národná umelkyňa za reprezentáciu Ukrajiny na 61. ročníku Eurovíznej pesničkovej súťaže v Štokholme.
Džamala súťaž vyhrala so skladbou 1944, ktorá je o prenasledovaní tatárskej menšiny počas vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina.
Mnohí ruskí politici i časť ruskej verejnosti považujú Džamalino víťazstvo za politicky motivované a upozorňujú aj na prechmaty poroty, ktorá rozhodovala o víťazovi. Na stránke Change.org sa preto dokonca objavila petícia za prešetrenie výsledkov speváckej súťaže, ktorú doteraz podpísalo vyše 200.000 ľudí. Európska vysielacia únia (EBU) už oznámila, že sa petíciou bude zaoberať. Podľa vyhlasovateľa petície, ktorým je arménsky občan, mal zvíťaziť iný interpret. Hovorca EBU však uviedol, že výsledky súťaže budú sotva zmenené.
Ďalšiu petíciu možno podpísať aj na Porošenkovej internetovej stránke: jej vyhlasovateľ žiada o podporu svojho návrhu udeliť Džamale titul Hrdina Ukrajiny.
Podľa súťažných pravidiel sa budúci ročník Eurovízie uskutoční na Ukrajine. Ukrajinský poslanec Anton Heraščenko už medzičasom avizoval, že ruskí predstavitelia, ktorí vyjadrujú podporu ruskej agresii voči Ukrajine, na Eurovíziu 2017 na Ukrajinu nebudú môcť prísť.
Samotná Džamala však dnes na tlačovej konferencii v Kyjeve vyhlásila, že ruskí zástupcovia by "sa mali zúčastniť". Členka ukrajinskej delegácie na Eurovízii medzičasom pripomenula, že pozývanie účastníkov súťaže je v kompetencii EBU, nie Ukrajiny.
Džamala okrem toho ocenila vystúpenie ruského zástupcu Sergeja Lazareva, ktorý skončil napokon na treťom mieste. Súčasne dodala, že konkurencia bola v tomto ročníku veľká. Spresnila, že ona sama verila vo svoje víťazstvo.
Do polemiky sa zapojil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, keď pripomenul, že "Eurovízia je medzinárodná súťaž a prijímajúca krajina musí postupovať podľa pravidiel Eurovízie". Na otázku, či by sa Rusko radšej nemalo vzdať účasti v súťaži, Peskov odporučil: "Vyčkajte s tým mávaním šabľou!"
Pripravenosť reprezentovať Rusko na ďalšom ročníku pesničkovej súťaže Eurovízia už dnes vyjadril ruský armádny umelecký spevácky zbor Alexandrovovci.
"Máme skúsenosť s účasťou (na súťaži Eurovízia), nie však ako priami účinkujúci. Keď Moskva pred niekoľkými rokmi hostila Eurovíziu, predstavili sme sa tam s krátkym sólovým programom. Keby sme dostali ešte jednu šancu objaviť sa na ďalšej súťaži Eurovízia, uvítame ju," povedal Gennadij Sačeňuk.
Šéf zboru dodal, že Alexandrovovci by mohli účinkovať ako jednotliví sólisti alebo ako celok. "Eurovízia má obmedzenia, čo sa týka počtu účastníkov, ale sme pripravení zvážiť akýkoľvek formát účinkovania," podotkol.
Krajinský súd v severonemeckom Hamburgu vyhovel včera čiastočne žiadosti tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana o vydanie predbežného opatrenia voči satirikovi Janovi Böhmermannovi. Súčasne zaviazal umelca neopakovať niektoré pasáže posmešnej a urážlivej básne, ktorá sa objavila na sklonku marca v jeho relácii a následne vyvolala diplomatickú roztržku medzi oboma krajinami.
Böhmermannov advokát Christian Schertz v prvej reakcii podľa tlačovej agentúry DPA označil rozhodnutie súdu v konkrétnej podobe za nesprávne, aj keď uznalo za prípustné práve tie časti diela, ktoré pranierujú prístup najvyššieho tureckého predstaviteľa k slobode prejavu v jeho krajine.
Právny zástupca súčasne poznamenal, že súd síce správne posúdil báseň ako umelecké dielo a satiru, následne však pochybil, keď isté pasáže vyčlenil a zakázal, pretože ich považoval za znevažujúce, čo však v sfére slobody umenia nie je možné.
Len pred týždňom nepochodil turecký prezident na Krajinskom súde v Kolíne nad Rýnom so žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia voči šéfovi mediálneho koncernu Springer Matthiasovi Döpfnerovi v súvislosti s jeho podporou satiry Jana Böhmermanna.
V zdôvodnení poukázal na ústavné právo nemeckých občanov na slobodu prejavu a dodal, že Döpfnerov príspevok neprekročil hranice prípustnosti ani pri zohľadnení Erdoganovho práva na ochranu osobnosti.
Báseň, ktorá zaznela 31. marca vo vysielaní ZDF, turecká vláda označila za neprijateľnú a vyzvala na potrestanie umelca za urážku hlavy štátu. Podľa vyjadrenia tureckého vicepremiéra Numana Kurtulmuša neuráža len samotného Erdogana, ale všetkých 78 miliónov Turkov. "Toto je dôvod, prečo my, ako Turecká republika, chceme, aby bol tento nehanebník bezodkladne potrestaný podľa nemeckého práva za urážanie prezidenta," vyhlásil vtedy Kurtulmuš, označiac Böhmermannovo konanie za "vážny zločin proti ľudskosti".
Nemecká vláda vyhovela 15. apríla Turecku a umožnila trestné stíhanie satirika Jana Böhmermanna v súvislosti s posmešnou básňou, ktorú Ankara vníma ako urážku hlavy štátu. V Berlíne o tom informovala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej by sa však paragraf č. 103 nemeckého trestného zákonníka o urážkach hláv iných štátov mali zrušiť ešte v tomto volebnom období.
Nemecká justícia už skôr vyhovela Erdoganovej žiadosti o vydanie predbežného opatrenia v prípade iného nemeckého umelca, kritizujúceho tureckého prezidenta ostro urážlivými slovami - filmového režiséra Uweho Bolla.
Copyright © TASR 2016
