MEDIA NEWS
Anglický herec Toby Jones stvárni zloducha v očakávanej štvrtej sérii úspešného britského seriálu Sherlock (2010) z produkcie BBC. Štyridsaťdeväťročný rodák z londýnskeho Hammersmithu by sa mal predstaviť v druhej epizóde, ktorú začali nakrúcať dnes. O jeho obsadení informovali predstavitelia BBC v stanovisku, ktoré zverejnili na ich oficiálnej stránke.
"Som nadšený a zaujatý postavou, ktorú v Sherlockovi stvárnim," uviedol Jones v stanovisku. Stephen Moffat, ktorý je spolu s Markom Gatissom tvorcom televízneho projektu, sa zas vyjadril, že na obrazovky privedú jedného z najpozoruhodnejších Doylových zloduchov. Jeho meno ani iné detaily však nikto z tvorcov neuviedol. Nová sezóna seriálu by sa mohla dostať na televízne obrazovky koncom roka, presný dátum však zatiaľ nie je známy.
Seriál Sherlock, ktorého tvorcami sú Steven Moffat a Mark Gatiss, preniesol hrdinu kníh Sira Arthura Conana Doyla, detektíva Sherlocka Holmesa, z prelomu 19. a 20. storočia do súčasnosti. Tretiu sériu vysielala televízia BBC po dvoch rokoch čakania v januári 2014, tento rok v januári sa na obrazovky dostal špeciál s podnázvom The Abominable Bride. Nakrúcanie dlho spomaľovala predovšetkým pracovná zaneprázdnenosť oboch predstaviteľov hlavných úloh, Benedicta Cumberbatcha (Holmes) a Martina Freemana (Watson). Seriál predvlani získal sedem cien Primetime Emmy vrátane trofejí pre Cumberbatcha a Freemana a taktiež pre Moffata v kategórii Najlepší scenár miniseriálu, televízneho filmu alebo dramatického špeciálu.
Toby Jones začal svoju hereckú kariéru v roku 1992 účinkovaním vo filme Orlando, ktorý vznikol na motívy rovnomenného románu Virginie Woolfovej. Okrem toho sa predstavil vo filmoch Bedári (1998), Hotel Splendid (2000), Harry Potter a Tajomná komnata (2002), Hľadanie Krajiny - Nekrajiny (2004), Farebný závoj (2006), Duel Frost/Nixon (2008), Harry Potter a Dary smrti - 1. (2010), Captain America: Prvý Avenger (2011), Jeden musí z kola von (2011), Hry o život (2012), Hry o život: Skúška ohňom (2013) a Hry o život: Drozdajka 2 (2015) alebo Captain America: Zimný vojak (2014). Zahral si tiež v seriáloch ako napríklad Doctor Who (2005), Agent Carter (2015-2016) či Wayward Pines (2015).
©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Jiří Ovčáček, hovorca prezidenta ČR Miloša Zemana, prijal dnes na pražskom hrade šéfa bavorskej organizácie euroskeptickej a protimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Petra Bystrona.
Hovorca, ktorého tým z časových dôvodov poveril najvyšší český predstaviteľ, napriek pripomienkam niektorých expertov vyhlásil, že on svoje právomoci neprekročil.
Informoval o tom internetový server Novinky.cz.
Ovčáček po hodinovej schôdzke uviedol, že osobne ocenil podporu prezidentovho odmietavého stanoviska k migračným kvótam zo strany hosťa. Obe strany sa popri tom venovali aj problematike nálepkovania AfD v médiách.
Čínske oficiálne médiá dnes opätovne potvrdili dlhodobý postoj vládnucej komunistickej strany ohľadom tzv. kultúrnej revolúcie, ktorú strana považuje za katastrofálnu chybu. V pondelok, na ktorý pripadlo 50. výročie začiatku tohto hnutia, však Peking nevydal nijaké vyjadrenie, píše agentúra AP.
Stranícky denník Žen-min ž'-pao presne o polnoci z pondelka nadnes publikoval na svojej webovej stránke príspevok, v ktorom jasne vyzdvihuje rozhodnutie strany z roku 1981. Strana vtedy odsúdila tento krvavý politický prevrat, za ktorým stál bývalý čínsky vodca Mao Ce-tung, snažiaci sa tak dosiahnuť v krajine rovnostárstvo.
"Naša strana už dlhodobo zastáva oficiálny postoj ohľadne statočného priznania si, korektnej analýzy a neoblomnej nápravy chýb osobností nášho vedenia," uvádza sa v predmetnom príspevku.
Strana dlhodobo potláčala akúkoľvek diskusiu o tomto pohnutom období, obávajúc sa, že by to mohlo podkopať jej oprávnenosť vládnuť.
Rezolúcia Komunistickej strany Číny z roku 1981 "o kultúrnej revolúcii (ako katastrofe) obstála v skúške času a zostáva neotrasiteľne vedeckou a autoritatívnou," píše sa ďalej v novinovom článku.
Terajší čínsky prezident Si Ťin-pching od svojho nástupu do funkcie hlavy štátu v roku 2013 často zmieňuje Maa, čo vyvoláva kritiku zo strany čínskych liberálov a politických oponentov.
Kultúrnu revolúciu - desať rokov trvajúcu iniciatívu - spustil Mao v máji 1966 vyhlásením, že do vlády a spoločnosti sa infiltrovali buržoázne prvky, ktoré musia byť vykorenené triednym bojom.
Na prvých zhromaždeniach sa zúčastňovali väčšinou študenti. Čoskoro vstúpili do politického boja i robotníci, vojaci a vládni činitelia. Stranícke vedenie vyzvalo ľud, aby "rozdrvil tých, čo sa vydávajú po kapitalistickej ceste".
Počas revolúcie bolo zavraždených 1,5-1,8 milióna ľudí, často pri verejnom lynčovaní. Mnoho osôb označených za triednych nepriateľov spáchalo samovraždu, prenasledovaných bolo najmenej 36 miliónov Číňanov.
Hodinky zakladateľa prvej tlačovej agentúry na svete, Charla-Louisa Havasa, sa v pondelok predali na dražbe v sieni Christie's za takmer tri milióny eur.
Pred predajom odborníci aukčného domu Christie's odhadovali, že hodinky by sa mohli predať za sumu od 550.000 do 1,1 milióna eur, informoval na svojej webovej stránke denník Le Parisien.
Hodinky vyrobila hodinárska firma Breguet et Fils. Majú sériové číslo 217 a Charles-Louis Havas si ich kúpil 31. decembra 1817 za 4800 frankov, čo bola v tých časoch obrovská suma.
Hodinky s priemerom 5,5 centimetra sú bicie - čas môžu odbíjať každých 15 minút a každú celú hodinu. Majú aj moderný tourbillonový mechanizmus - oscilační nepokoj, ktorý Abraham Louis Breguet vynašiel v roku 1795 a v roku 1808 si ho dal patentovať.
Hodinky ukazujú dni a mesiace. Vyznačujú sa aj unikátnou časomierou dvoch slnečných časov: 24-hodinového, tzv. občianskeho, a času reálneho obehu Zeme okolo Slnka. Majú aj rezervu chodu.
Francúzsky bankár, prekladateľ a novinár Charles-Louis Havas založil v roku 1835 prvú tlačovú agentúru na svete - Havas, ktorá ako prvá oznámila vypuknutie krymskej vojny v roku 1854.
V roku 1944 na báze Havasu vznikla agentúra Agence Francaise de Presse (AFP), ktorej názov sa neskôr zmenil na súčasný Agence France-Presse.
Copyright © TASR 2016
