STANOVISKO KR PZ KE
KU KAUZE RAPID LIFE
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach dostalo otázky od redaktora televízie Markíza týkajúce sa Kauzy Rapid Life. Pre zachovanie objektivity informovania o činnosti Policajného zboru zverejňujeme naše odpovede v plnom znení:
Z akých dôvodov boli najčastejšie trestné oznámenia odmietnuté?
Na základe požiadavky vo veci týkajúcej sa obchodnej spoločnosti Rapid Life životná poisťovňa a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2 Vám oznamujeme, že na útvaroch v pôsobnosti Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach evidujeme od roku 2009 do dnešného dňa 40 podaní na obchodnú spoločnosť Rapid Life životná poisťovňa a. s..
Trestné oznámenia boli podané pre podozrenia z trestných činov podvodu podľa § 221 Trestného zákona (31 prípadov), poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákona (4 prípady), krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 Trestného zákona, sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona a poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného poriadku.
V 37 prípadoch neboli po preverení zistené dôvody na začatie trestného stíhania. Jedna vec bola odovzdaná na ďalšie konanie inému útvaru a v dvoch veciach ešte nebolo rozhodnuté.
V drvivej väčšine predmetných trestných oznámení bolo zistené, že sa nejedná o trestný čin, ale o občiansko-právny vzťah, pretože samotné neplnenie podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o životnom poistení a nereagovanie na výzvy neznamená automaticky, že sa poisťovateľ dopúšťa trestného činu. Trestným činom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Trestné stíhanie nie je prostriedkom na zabezpečenie nárokov zo záväzkových vzťahov medzi klientom a poisťovňou. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, t.j. predovšetkým zistiť a preukázať, či sa skutok stal, či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na princíp „ultima ratio“, ktoré orgány činné v trestnom konaní používajú ako interpretačné pravidlo v rámci hodnotenia dôkazov, a to hlavne v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ. V zmysle tohto pravidla je zvýraznená podporná funkcia trestného práva vo vzťahu k iným právnym odvetviam. Ustanovenia trestného práva je možné v záväzkových vzťahoch použiť až potom, ako boli vyčerpané všetky možnosti, ktoré sú na ochranu záväzkových vzťahov ponúkané ostatnými právnymi odvetviami.
Považujete za štandardné, že zo 40-tich oznámení sa ani v jednom prípade nezačne konať?
Postup orgánov činných v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok. V zmysle prvej hlavy druhej časti Trestného poriadku, ktorá pojednáva o postupe pred začatím trestného stíhania, polícia vykonala všetky úkony potrebné pre rozhodnutie o ďalšom postupe. Už Vaša konštatácia o nezačatí konania, uvedená v znení položenej otázky, je teda zavádzajúca a vytvárajúca dojem, že polícia rozhodovala bez potrebného preverenia trestných oznámení. Dozor nad zákonnosťou trestného konania vykonáva v zmysle § 230 Trestného poriadku príslušná prokuratúra. Táto po rozhodnutí príslušného orgánu činného v trestnom konaní skúma, či pri jeho vydaní nedošlo k porušeniu zákona. V prípade vydania nezákonného, resp. neopodstatneného rozhodnutia policajta má prokurátor právo toto rozhodnutie zrušiť.
Všetky rozhodnutia v predmetných trestných oznámeniach boli predložené príslušnej dozorujúcej prokuratúre (najmä Košice I a Košice II), ktorá sa stotožnila s vydanými rozhodnutiami. V predmetných trestných oznámeniach bolo oznamovateľmi podaných celkom 8 sťažností proti rozhodnutiu policajtov. Všetky sťažnosti boli príslušnou prokuratúrou zamietnuté, teda rozhodnutia príslušného orgánu činného v trestnom konaní boli prokuratúrou po preskúmaní potvrdené.
V tejto súvislosti je ešte potrebné doplniť, že predmetné trestné oznámenia boli na rozhodnutie prideľované rôznym policajtom a dozorované rôznymi prokurátormi. Špekulácie o osobných väzbách policajtov na zástupcov spoločnosti Rapid Life životná poisťovňa a.s. teda nie sú namieste.
