MEDIA NEWS
Anglická herečka Helena Bonham Carter rokuje o stvárnení britskej princeznej Margaréty v tretej sezóne úspešného historického seriálu The Crown (2016). Informuje o tom portál Deadline s odvolaním sa na nemenované zdroje. Spoločnosť Netflix, ktorá je producentom projektu, sa k správam nevyjadrila.
Päťdesiatjedenročná Bonham Carter by v prípade podpísania zmluvy, rolu prevzala po Vanesse Kirby, ktorá si mladšiu sestru kráľovnej Alžbety II. zahrala v prvých dvoch sezónach.
Za seriálom The Crown stojí britský scenárista a dramatik Peter Morgan. Prvá sezóna debutovala v novembri 2016 a zamerala sa na posledné roky kráľovnej Alžbety II. ako princeznej a jej prvé roky na tróne. Stvárnila ju Claire Foy a v projekte si okrem spomínanej Kirby zahrali aj Matt Smith ako princ Filip, John Lithgow, ktorý sa ujal roly Winstona Churchilla či Jared Harris. Ten si zase zahral kráľa Juraja VI.. Séria má na konte dva Zlaté glóbusy. Jeden získala v kategórii Najlepší dramatický seriál a druhý si odniesla Foy.
Už skôr pritom tvorcovia oznámili, že 33-ročnú Foy v prípadnej tretej a štvrtej sezóny nahradí anglická herečka Olivia Colman. Tie si spoločnosť ešte neobjednala, predpokladá sa však že seriál bude pokračovať. The Crown by mala podľa plánov sledovať šesť desaťročí Alžbetinej vlády. Druhú sériu Netflix sprístupnil 8. decembra.
Helena Bonham Carter má na konte dve nominácie na Oscary za výkony v romantickej dráme Krídla vášne (1997) a historickej dráme Kráľova reč (2010), či sedem nominácií na Zlatý glóbus - za výkony v televíznych filmoch Fatal Deception: Mrs. Lee Harvey Oswald (1993), Naživo z Bagdadu (2002) a Burton & Taylor (2013), tiež za miniseriál Merlin (1998), hororový muzikál Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (2007) a za spomínané snímky Krídla vášne a Kráľova reč, ktorá jej tiež vyniesla britskú cenu BAFTA. Účinkovala aj vo filmoch Izba s vyhliadkou (1985), Hamlet (1990), Klub bitkárov (1999), Planéta opíc (2001), Charlie a továreň na čokoládu (2005), sérii filmov o Harrym Potterovi (2007, 2009, 2010, 2011), v novom spracovaní Alice v krajine zázrakov (2010) a jeho pokračovaní Alica v Krajine za zrkadlom (2016) či v snímkach Temné tiene (2012), Bedári (2012), Osamelý jazdec (2013), Suffragette (2015), Popoluška (2015) či 55 Steps (2017).
©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Škótska novinárka Carrie Gracieová sa vzdala postu šéfky čínskeho vysielania BBC na protest proti rozdielnemu platovému ohodnoteniu mužov a žien v tejto britskej televíznej a rozhlasovej spoločnosti. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA.
Gracieová, ktorá sa pred štyrmi rokmi stala šéfkou redakcie BBC v čínskom Pekingu, odíde zo svojej pozície vzhľadom na "utajovanú a nezákonnú platovú kultúru v BBC". Novinárka to napísala v otvorenom liste, ktorý uverejnila na svojej webovej stránke.
Uviedla v ňom, že zo štyroch šéfredaktorov zahraničného vysielania BBC zarábajú dvaja muži asi o 50 percent viac ako ich dve kolegyne.
"Povedala som svojim nadriadeným, že jediné prijateľné riešenie by bolo, aby všetci vedúci zahraničného vysielania dostávali rovnaký plat," uviedla Gracieová. "Objasnila som im, že nepožadujem zvýšenie miezd, ale rovnakú odmenu. Namiesto toho mi BBC ponúkla veľké zvýšenie platu, ktoré však ešte stále nedosahovalo rovnoprávnu úroveň," vysvetlila.
BBC sa dostala pod paľbu kritiky vlani v júli, keď podľa medializovaných správ dve tretiny z jej najlepšie platených "hviezd" predstavovali muži. Žena s najvyšším platom zarobila menej ako štvrtinu najvyššieho platu u mužov.
Gracieová vyzvala BBC, aby sa "priznala k tomuto problému, ospravedlnila sa a zaviedla rovnakú, spravodlivú a transparentnú platovú štruktúru". Dodala, že na svoju pozíciu v televíznom spravodajstve sa vráti, až keď bude zaplatená rovnako, ako jej mužskí kolegovia.
V
britskom parlamente sa denne odohrá v priemere 160 pokusov o
pripojenie sa na webové stránky s pornografickým
obsahom.
Vyplýva to zo správy, ktorú v pondelok zverejnila agentúra AP na základe svojej žiadosti adresovanej vedeniu britského parlamentu. Agentúra získala odpoveď v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
V správe sa uvádza, že v čase od júna 2017 do októbra 2017 bolo v počítačoch zapojených do siete britského parlamentu zaznamenaných 24.473 pokusov o pripojenie na pornostránky.
Podľa vedenia parlamentu však väčšina týchto pokusov o pripojenie nebola zámerná.
Vedenie parlamentu spresnilo, že v parlamentnej počítačovej sieti je zablokovaný prístup na webové stránky s pornografickým obsahom. Hovorca parlamentu dodal, že zo získaných dát vyplýva, že došlo k žiadosti o prístup na dané webové stránky, ale nie k ich "otvoreniu".
Do počítačovej siete v britskom parlamente je zapojených približne 8500 počítačov, ktoré okrem poslancov a ich asistentov využívajú aj administratívni pracovníci. K sieti sa možno pripojiť aj prostredníctvom Wi-Fi.
Denník The Guardian napísal, že najviac pokusov o pripojenie na pornostránky bolo zaznamenaných v septembri, keď ich zachytili 9476. Britské médiá však konštatujú, že v porovnaní s uplynulými rokmi došlo k poklesu záujmu o pripojenie na pornostránky - poukazujú na to, že v roku 2015 zaznamenali 231.020 takýchto pokusov a v roku 2016 ich bolo 113.208.
Britská tlač v súvislosti s touto kauzou pripomenula, že v decembri 2017 musel svoj post šéfa kabinetu britskej premiérky Theresy Mayovej opustiť Damian Green. Stalo sa tak v dôsledku vyšetrovania, ktoré vyvodilo záver, že porušil ministerský kódex. Green priznal, že sa dopustil zavádzajúcich tvrdení ohľadom obvinení, že v jeho parlamentnom počítači našli v roku 2008 pornografiu. V liste, ktorým Green oznamoval svoje odstúpenie, naďalej odmietal ako "nepodložené a hlboko škodlivé" tvrdenia, že si z pornostránok stiahol alebo prezrel nejaký materiál.
Vyplýva to zo správy, ktorú v pondelok zverejnila agentúra AP na základe svojej žiadosti adresovanej vedeniu britského parlamentu. Agentúra získala odpoveď v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
V správe sa uvádza, že v čase od júna 2017 do októbra 2017 bolo v počítačoch zapojených do siete britského parlamentu zaznamenaných 24.473 pokusov o pripojenie na pornostránky.
Podľa vedenia parlamentu však väčšina týchto pokusov o pripojenie nebola zámerná.
Vedenie parlamentu spresnilo, že v parlamentnej počítačovej sieti je zablokovaný prístup na webové stránky s pornografickým obsahom. Hovorca parlamentu dodal, že zo získaných dát vyplýva, že došlo k žiadosti o prístup na dané webové stránky, ale nie k ich "otvoreniu".
Do počítačovej siete v britskom parlamente je zapojených približne 8500 počítačov, ktoré okrem poslancov a ich asistentov využívajú aj administratívni pracovníci. K sieti sa možno pripojiť aj prostredníctvom Wi-Fi.
Denník The Guardian napísal, že najviac pokusov o pripojenie na pornostránky bolo zaznamenaných v septembri, keď ich zachytili 9476. Britské médiá však konštatujú, že v porovnaní s uplynulými rokmi došlo k poklesu záujmu o pripojenie na pornostránky - poukazujú na to, že v roku 2015 zaznamenali 231.020 takýchto pokusov a v roku 2016 ich bolo 113.208.
Britská tlač v súvislosti s touto kauzou pripomenula, že v decembri 2017 musel svoj post šéfa kabinetu britskej premiérky Theresy Mayovej opustiť Damian Green. Stalo sa tak v dôsledku vyšetrovania, ktoré vyvodilo záver, že porušil ministerský kódex. Green priznal, že sa dopustil zavádzajúcich tvrdení ohľadom obvinení, že v jeho parlamentnom počítači našli v roku 2008 pornografiu. V liste, ktorým Green oznamoval svoje odstúpenie, naďalej odmietal ako "nepodložené a hlboko škodlivé" tvrdenia, že si z pornostránok stiahol alebo prezrel nejaký materiál.
Čitatelia
spravodajského webu iDNES.cz mali možnosť voliť "nanečisto"
nového prezidenta Českej republiky a podľa ich hlasovania by prvé
kolo vyhral Jiří Drahoš. Hlas mu dalo takmer 18.000 čitateľov.
Za ním sa umiestnili Mirek Topolánek a Pavel Fischer. Miloš Zeman,
ktorý je podľa prieskumov jasným favoritom prvého kola, skončil
na piatom mieste. Do hlasovania sa zapojilo 58.618 čitateľov,
informoval v pondelok server iDNES.cz.
Drahoš získal 29,3 percent hlasov čitateľov. Veľkú šancu na úspech v prvom kole mu prisudzujú taktiež predvolebné prieskumy.
V druhom kole by podľa hlasovania išiel do súboja s bývalým premiérom Topolánkom, ktorý od čitateľov získal 17,2 percenta hlasov. Tretiu priečku obsadil Fischer, ktorému poslalo hlas 14,9 percenta čitateľov.
Jasný favorit prvého kola, súčasný prezident Zeman, skončil s 11,4 percentami hlasov až na piatom mieste za štvrtým Michalom Horáčkom (12,6 percenta).
Decembrové prieskumy sa zhodujú na tom, že Zeman vyhrá prvé volebné kolo so ziskom najmenej tretiny až dvoch pätín hlasov. Drahoš by získal pätinu až tretinu hlasov. Z ostatných kandidátov by dvojciferný výsledok dosiahol už len Horáček.
Agentúra STEM/MARK v pondelok zverejnila aktuálny prieskum, podľa ktorého má veľkú šancu poraziť súčasného prezidenta Drahoš. V prípade príklonu väčšej časti nerozhodnutých voličov by mohol však triumfovať i Michal Horáček, Marek Hilšer alebo Pavel Fischer.
Ak by sa do druhého kola dostal Miloš Zeman, volilo by ho podľa prieskumu 39 percent respondentov. Imaginárnemu protivníkovi, ktorý by vzišiel z ďalších ôsmich kandidátov, by dalo svoj hlas 44 percent respondentov.
Prvé kolo volieb prezidenta ČR sa uskutoční 12. a 13. januára 2018. Ak nikto z kandidátov nezíska nadpolovičný počet hlasov, dvaja najsilnejší uchádzači zabojujú o post hlavy štátu 26. a 27. januára v druhom kole.
Drahoš získal 29,3 percent hlasov čitateľov. Veľkú šancu na úspech v prvom kole mu prisudzujú taktiež predvolebné prieskumy.
V druhom kole by podľa hlasovania išiel do súboja s bývalým premiérom Topolánkom, ktorý od čitateľov získal 17,2 percenta hlasov. Tretiu priečku obsadil Fischer, ktorému poslalo hlas 14,9 percenta čitateľov.
Jasný favorit prvého kola, súčasný prezident Zeman, skončil s 11,4 percentami hlasov až na piatom mieste za štvrtým Michalom Horáčkom (12,6 percenta).
Decembrové prieskumy sa zhodujú na tom, že Zeman vyhrá prvé volebné kolo so ziskom najmenej tretiny až dvoch pätín hlasov. Drahoš by získal pätinu až tretinu hlasov. Z ostatných kandidátov by dvojciferný výsledok dosiahol už len Horáček.
Agentúra STEM/MARK v pondelok zverejnila aktuálny prieskum, podľa ktorého má veľkú šancu poraziť súčasného prezidenta Drahoš. V prípade príklonu väčšej časti nerozhodnutých voličov by mohol však triumfovať i Michal Horáček, Marek Hilšer alebo Pavel Fischer.
Ak by sa do druhého kola dostal Miloš Zeman, volilo by ho podľa prieskumu 39 percent respondentov. Imaginárnemu protivníkovi, ktorý by vzišiel z ďalších ôsmich kandidátov, by dalo svoj hlas 44 percent respondentov.
Prvé kolo volieb prezidenta ČR sa uskutoční 12. a 13. januára 2018. Ak nikto z kandidátov nezíska nadpolovičný počet hlasov, dvaja najsilnejší uchádzači zabojujú o post hlavy štátu 26. a 27. januára v druhom kole.
Copyright © TASR 2017
