MEDIA NEWS
Okresný súd v Moskve v utorok v odvolacom konaní potvrdil pokutu vo výške 22,5 milióna rubľov (298.850 eur) pre spravodajský server The New Times, ako aj pokutu 30.000 rubľov (400 eur) pre jeho šéfredaktorku Jevgeniju Aľbacovú. Informovala o tom agentúra TASS.
Nezávislý server The New Times dostal túto vysokú pokutu za to, že Federálnej službe pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) nedodal informácie o zdrojoch svojich príjmov.
Ako upozornil denník Novaja gazeta, ide o najväčšiu pokutu v dejinách Ruska vymeranú nejakému masovokomunikačnému prostriedku.
The New Times, ktorý od vlani vychádza len v elektronickej verzii, dostáva finančné príspevky od čitateľov prostredníctvom združenia. Ide o Fond na podporu slobody tlače, ktorý ruské úrady na základe zákona z roku 2012 klasifikujú ako "zahraničného agenta". Za zahraničného agenta je v Rusku považovaná každá mimovládna organizácia prijímajúca finančné dary zo zahraničia.
Aľbacová pri pojednávaní na súde koncom októbra vysvetlila, že jej politicko-spoločenský magazín príslušným úradom dodáva požadované dokumenty pravidelne - nevedela však, že to musí robiť každé tri mesiace.
Pokutu za nedodanie informácií o financovaní vyrubili úrady krátko po tom, ako Aľbacová vo vysielaní liberálnej rozhlasovej stanice Echo Moskvy robila rozhovor s opozičným politikom Alexejom Navaľným. Následnú pokutu označila Aľbacová za likvidačnú a uviedla, že jej médiu hrozí krach.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na pokutu uviedol, že ak magazín prestane vychádzať, "bude to skôr zlé ako dobré. To je nám ľúto, ale na druhej strane: zákon je zákon".
Začiatkom novembra potom Aľbacová oznámila finančnú zbierku na zaplatenie pokuty. Od čitateľov sa v priebehu štyroch dní vyzbieralo 25 miliónov rubľov (332.056 eur) - o takmer tri milióny viac, ako žiadal súd.
Porošenko odovzdal toto vysoké štátne vyznamenanie Suščenkovej manželke na utorkovom mimoriadnom stretnutí venovanom 100. výročiu založenia agentúry Ukrinform.
"Odovzdávam vyznamenanie Romanovi Suščenkovi za jeho odvahu, hrdinstvo, skutočné vlastenectvo. Určite bude zapísaný do učebníc dejín," povedal Porošenko.
Moskovský mestský súd 4. júna 2018 odsúdil Suščenka na trest 12 rokov odňatia slobody v prísne stráženej trestaneckej kolónii. Najvyšší súd potvrdil tento rozsudok 12. septembra. Úrady 8. októbra oznámili, že Suščenka eskortovali do väzenia, dodal Ukrinform.
Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) je Suščenko plukovníkom hlavnej správy rozviedky (GUR) ministerstva obrany Ukrajiny. Zadržaný bol 30. septembra 2016 v Moskve, kde bol na "špionážnej misii". Podľa FSB zbieral tajné informácie o ruských ozbrojených silách a Národnej garde, ktorých zverejnenie by "podkopalo obranyschopnosť Ruska".
Suščenko akékoľvek obvinenia odmieta. Jeho advokáti počas vyšetrovania i súdnych procesov opakovali, že Suščenko je reportérom agentúry Ukrinform v Paríži a v Moskve nebol na špionážnej misii, ale na návšteve u svojich príbuzných.
Americký prezident Donald Trump v utorok povedal, že brutálna vražda saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího spáchaná saudskoarabskými agentmi nebude mať dopad na vzťahy Washingtonu s Rijádom, dokonca ani v prípade, že by sa zistilo, že bol za ňu zodpovedný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán. Informovala o tom agentúra AFP.
"Je celkom dobre možné, že korunný princ mohol vedieť o tejto tragickej udalosti - možnože vedel, a možnože nie!" uviedol Trump v písomnom vyhlásení. "Možno nikdy nebudeme poznať všetky fakty týkajúce sa vraždy pána Džamála Chášukdžího. Každopádne máme vzťahy so Saudskoarabským kráľovstvom," konštatoval ďalej a dodal, že "Spojené štáty majú v úmysle zostať neochvejným parnerom Saudskej Arábie".
Rijád označil Trump za "skvelého spojenca" USA v ich "veľmi dôležitom boji" proti Iránu.
Americký prezident ďalej uviedol, že USA neprehliadajú vraždu Chášukdžího. Zároveň však podľa agentúry AP napísal, že USA neuvalia na Rijád v súvislosti s vraždou novinára ďalšie sankcie, pričom pripomenul, že USA už uvalili sankcie na 17 Saudskoarabov, o ktorých je známe, že sa podieľali na vražde Chášukdžího.
Zrušenie predaja zbraní Rijádu za 110 miliárd dolárov, ako navrhovali niektorí členovia Kongresu, by však podľa Trumpa bolo "bláznivé" a spôsobilo len to, že Saudská Arábia by ich kúpila od iných krajín.
Chášukdží, kritik korunného princa Muhammada bin Salmána, žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre denník Washington Post. Zmizol 2. októbra po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád pôvodne tvrdil, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však neskôr oznámila, že bol zámerne zavraždený. V súvislosti s vraždou dosiaľ Rijád obvinil 11 osôb a ďalšie vyšetruje.
Lídri výboru pre zahraničné vzťahy Senátu Spojených štátov požiadali v utorok administratívu prezidenta Donalda Trumpa, aby preskúmala, či saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán je zodpovedný za októbrovú vraždu novinára Džamála Chášukdžího. Informovala o tom v noci na stredu agentúra Reuters.
Republikánsky senátor Bob Corker a demokratický senátor Bob Menendez poslali Trumpovi list, ktorým aktivovali tzv. Magnitského zákon, ktorý umožňuje americkej administratíve rozhodovať, či sú osoby z iných krajín zodpovedné za vážne porušovanie ľudských práv kdekoľvek vo svete.
Obaja senátori uviedli, že odpoveď očakávajú do 120 dní, píše agentúra DPA.
Trump v utorok povedal, že brutálna vražda Chášukdžího spáchaná saudskoarabskými agentmi nebude mať vplyv na vzťahy Washingtonu s Rijádom - a to ani v prípade, keby sa zistilo, že bol za ňu zodpovedný princ bin Salmán.
"Je celkom dobre možné, že korunný princ mohol vedieť o tejto tragickej udalosti - možnože vedel, a možnože nie!" uviedol Trump v písomnom vyhlásení. "Možno nikdy nebudeme poznať všetky fakty týkajúce sa vraždy pána Džamála Chášukdžího. Každopádne máme so Saudskoarabským kráľovstvom určité vzťahy," konštatoval Trump.
Chášukdží, kritik korunného princa Muhammada bin Salmána, žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre denník The Washington Post. Zmizol 2. októbra po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule.
Rijád pôvodne tvrdil, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však neskôr oznámila, že bol zámerne zavraždený. V súvislosti s vraždou dosiaľ Rijád obvinil 11 osôb a ďalšie vyšetruje.
Lídri výboru pre zahraničné vzťahy Senátu Spojených štátov požiadali v utorok administratívu prezidenta Donalda Trumpa, aby preskúmala, či saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán je zodpovedný za októbrovú vraždu novinára Džamála Chášukdžího. Informovala o tom v noci na stredu agentúra Reuters.
Republikánsky senátor Bob Corker a demokratický senátor Bob Menendez poslali Trumpovi list, ktorým aktivovali tzv. Magnitského zákon, ktorý umožňuje americkej administratíve rozhodovať, či sú osoby z iných krajín zodpovedné za vážne porušovanie ľudských práv kdekoľvek vo svete.
Obaja senátori uviedli, že odpoveď očakávajú do 120 dní, píše agentúra DPA.
Trump v utorok povedal, že brutálna vražda Chášukdžího spáchaná saudskoarabskými agentmi nebude mať vplyv na vzťahy Washingtonu s Rijádom - a to ani v prípade, keby sa zistilo, že bol za ňu zodpovedný princ bin Salmán.
"Je celkom dobre možné, že korunný princ mohol vedieť o tejto tragickej udalosti - možnože vedel, a možnože nie!" uviedol Trump v písomnom vyhlásení. "Možno nikdy nebudeme poznať všetky fakty týkajúce sa vraždy pána Džamála Chášukdžího. Každopádne máme so Saudskoarabským kráľovstvom určité vzťahy," konštatoval Trump.
Chášukdží, kritik korunného princa Muhammada bin Salmána, žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre denník The Washington Post. Zmizol 2. októbra po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule.
Rijád pôvodne tvrdil, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však neskôr oznámila, že bol zámerne zavraždený. V súvislosti s vraždou dosiaľ Rijád obvinil 11 osôb a ďalšie vyšetruje.
Súd v tureckom Istanbule v utorok rozhodol, že Adil Demirci, žurnalista s dvojakým turecko-nemeckým občianstvom obvinený z terorizmu, ostane naďalej vo väzbe. Informovala o tom agentúra DPA.
Proces s 32-ročným novinárom a sociálnym pracovníkom z Kolína nad Rýnom sa začal v utorok. Demirci pred súdom poprel, že by bol napojený na ilegálne organizácie. Sudca na pojednávaní nariadil prepustenie ďalších šiestich osôb obžalovaných v rovnakom prípade, Demirciho však vo väzbe ponechal, uviedol jeho právny zástupca.
Advokát označil túto skutočnosť za poľutovaniahodnú, pričom skonštatoval, že ostatní obžalovaní, ktorých prepustili, boli obvinení zo závažnejších trestných činov než jeho klient.
Ďalšie pojednávanie s Demircim je naplánované na 14. februára 2019.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že v Turecku sú aktuálne vo väzbe "z politických dôvodov" piati nemecký občania.
Demirci písal pre ľavicovo orientovanú spravodajskú agentúru Etha a pôsobil tiež ako prekladateľ z turečtiny do nemčiny a angličtiny. Zadržali ho v apríli pri policajnej razii v Istanbule.
Obvinený je z členstva Marxisticko-leninskej komunistickej strane (MLKP), zakázanej extrémne ľavicovej organizácii, ktorú Turecko považuje za teroristickú.
Demirci sa podľa textu obžaloby, do ktorej nahliadla DPA, zúčastnil v rokoch 2013-2016 na "nepovolených demonštráciách" MLKP, ako aj na pohreboch členov tejto skupiny. Vo viacerých prípadoch malo údajne ísť o členov ozbrojenej frakcie skupiny, ktorí bojovali na strane Islamského štátu v Sýrii.
Samotný Demirci obvinenia z terorizmu na súde poprel, priznal však, že sa zúčastnil na pohreboch i niektorých spomienkových podujatiach. Dodal však, že na týchto podujatiach, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí, nevidel žiadne zbrane.
Copyright © TASR 2018
