Stanovisko štátneho podniku LESY SR k článku
v týždenníku TREND 15.11.2018 pod názvom
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej LESY SR) sa ostro dištancujú od nepravdivých a zavádzajúcich informácii uverejnených v tomto článku, ktoré úplne popierajú transparentné princípy a zásady realizácie odpredaja odstrelu vo vybraných poľovných revírov LESOV SR. Takto nastavené princípy a zásady prinášajú vyššie finančný prínos v porovnaní s minulým obdobím.
Odbor komunikácie zaslal odpovede na otázky novinára TRENDU 5.11.2018. Autor článku však použil len časti odpovedí, resp. niektoré úplne chýbajú a zároveň autor článku uvádza, na niektoré jeho otázky LESY SR neodpovedali. Považujeme preto za potrebné uverejniť pôvodné, neskreslené stanovisko štátneho podniku LESY SR v takej podobe, v akej sme ho zaslali redaktorovi týždenníka TREND.
Vzhľadom na množstvo dezinformácii uvedených v tomto článku pripravujeme ku všetkým konkrétnym tvrdeniam (uvedených v spomínanom článku) relevantné odpovede, ktoré budú uverejnené v pondelok (19.11.2018) v tlačovej správe LESOV SR.
LESY SR zároveň podniknú všetky právne kroky, aby nedochádzalo ku poškodzovaniu obchodného mena štátneho podniku LESY SR.
Pôvodná, neupravená odpoveď na otázky novinára týždenníka TREND:
Od: Machava, Pavel
Odoslané: pondelok, 5. novembra 2018 15:05:33
Komu: Haluza Ivan
Predmet: RE: tyzdennik Trend - prosba o odpovede - nezrovnalosti okolo odpredaje prava odstrelu v statnych reviroch
Dobrý deň,
Posielam Vám odpovede na otázky.
Prečo Lesy SR nešli pri poskytovaní revírov privátnym spoločenstvám trebárs cestou českých štátnych lesov, ktoré síce pri súťažiach o ne posudzujú aj kvalitatívne kritéria no ponúkaná cena má stále vysoko majoritnú až 90-% váhu?
Vládna koncepcia rozvoja poľovníctva SR jasne uvádza: „predaj práva poľovníctva v poľovnom revíri (PR) ako tovaru alebo služby zameranej na čo najlepšie zhodnotenie a na dosiahnutie čo najväčšieho zisku však z pohľadu samotnej definície poľovníctva a jeho verejnoprospešného poslania sa ukazuje ako riešenie v rozpore s poslaním a zásadami poľovníctva.“ Lesy SR preto išli vlastnou slovenskou cestou, s cieľom trvalého rozvoja, zveľaďovania štátneho majetku a poľovníctva na území SR aj pre ďalšie generácie poľovníkov a to všetko v súlade so zlepšovaním genofondu poľovnej zveri a ochranou živočíšstva v SR.
Prečo tiež nové čisto kvalitatívne súťaže Lesov SR o predaji práva na odstrel v poľovných revíroch nijako nereflektujú na ďalší nosný ciel koncepcie, ktorým bolo nastolenie ľudového charakteru poľovníctva – teda aby sa do poľovných združení dostalo viac miestnych poľovníkov čo priamo žijú v blízkosti poľovných revírov?
To je nesprávne tvrdenie. Verejne dostupná schválená koncepcia odpredaja odstrelu (zverejnená na webe Lesov SR) má v časti „osnova plánu rozvoja“ pod písmenom „g“ zahrnutú požiadavku, aby uchádzač uviedol „počet držiteľov poľovných lístkov s trvalým pobytom v pôsobnosti okresného úradu“ (vrátane susediacich okresných úradov) – poz. a lesný odbor, deklarované stanovami s podpismi členov s trvalým pobytom. Z tohto je zrejmé, že Lesy SR priamo týmto bodom podnecujú a vyzývajú uchádzačov, aby spolupracovali a zapájali sa do diania predovšetkým u miestnych poľovníkov.
Taktiež Plán rozvoja poľovníckeho hospodárenia v PR stanovuje, že sa hodnotí aj výmera poľovných pozemkov vo vlastníctve členov poľovníckej organizácie v danom PR, počet držiteľov poľovných lístkov s trvalým pobytom v pôsobnosti okresného úradu, či počet držiteľov poľovných lístkov.
Sociálny rozmer nášho riešenia koncepcie poľovníctva je zrejmý aj z toho že pod písmenom (i) je uvedená požiadavka na definovanie členov poľovného združenia, ktorí boli aktívnymi zamestnancami Lesy SR v čase odchodu do dôchodku.
Z tohto je úplne zrejmé , že Lesy SR priamo týmto bodom upozorňujú a „vyzývajú uchádzačov, aby spolupracovali a zapájali do diania hlavne miestnych poľovníkov a vlastníkov pokiaľ prejavia záujem.
Je podla Vás s ohľadom na vyššie spomenutý ciel koncepcie v poriadku to, že až 7 revírov z 23 štátnych revírov, v ktorých Lesy SR už koncom tohto leta predali právo na odstrel získali poľovné združenia čo sú od samotných revírov vzdialené od zhruba 100 až do 300 kilometrov? (len pre ilustráciu revír Rakytov na území Liptova získala Poľovnícka spoločnosť Ľalia z bratislavskej Petržalky)
Žiadna legislatívna norma nezakazuje organizáciám registrovaným na území SR na úrovni jednotlivých okresov uchádzať sa o realizáciu výkonu práva poľovníctva alebo realizácie odstrelu aj v inom okrese, mimo ten, v ktorom majú registrované sídlo. Lesy SR preto ani nemôžu uchádzača z tohto dôvodu vylúčiť. Podstatné pre Lesy SR je následná spolupráca a realizácia jednotlivých činností víťazného uchádzača v danom revíri. Tú Lesy SR aktívne kontrolujú a vyhodnocujú počas celej doby platnosti zmluvného vzťahu.
Navyše pri väčšina revírov sa teraz práva na odstrel predali len pri cene iba okolo 8 eur na hektár a rok aj keď doterajšie cenové súťaže na predaj výkonu práva poľovníctva prinášali Lesom SR podľa dôveryhodných informácii Trendu ceny v priemere až na úrovni okolo 23 eur na hektár a rok.
Nemyslíte si teda, že takýmito predajmi práva odstrelu dochádza na pôde Lesov SR k nehospodárnemu nakladaniu so štátnym majetkom?
(len pre ilustráciu pravo na odstrel v revíre Solírov bolo aktuálne predané len za 29 100 eur/rok aj keď dva ešte o niečo menšie revíre v tesnom susedstve sú prenajaté v starších cenových súťažiach oveľa drahšie - Cajla za 75 tisíc eur/ročne a Ribníček za 105 tisíc eur/ročne)
Ako prvé je potrebné upozorniť na výsledky cenových súťaží z minulosti, ktorých jediným kritériom bola najvyššia ponúknutá cena, bez akéhokoľvek ohľadu na následný aktívny manažment zo strany Lesov SR v danom poľovnom revíri. Výsledkom bolo nielen nezohľadnenie „ľudového poľovníctva“ ako spomínate vyššie, ale aj nezaplatené faktúry a pohľadávky voči zmluvným partnerom zo strany Lesov SR. Tí totiž premrštené čiastky neboli schopní zaplatiť, čo dosvedčuje aj prípad Vami menovaného PR Rybníček, kde došlo k ukončeniu zmluvy o výkone PR práve z dôvodu neschopnosti užívateľa PR uhrádzať tieto sumy a zároveň bolo v tomto PR zistené, že právo výkonu poľovníctva bolo vykonávané nešetrným a neodborným spôsobom, čo je v úplnom rozpore s prijatou koncepciou.
Okrem toho existuje veľmi závažný rozdiel pri realizácii odpredaja odstrelu podľa novej koncepcie oproti „cenovej súťaži“ v prospech prvého modelu. Pri cenových súťažiach prechádza celý výkon poľovníctva do rúk víťaznému uchádzačovi. V praxi sami často vidíme reálne „výsledky“ cenových súťaží – nevhodný pomer pohlavnej a vekovej štruktúry jedincov poľovnej zveri v poľovných revíroch takto prenajatých. To sa stáva aj aktuálnym celospoločenským problémom pri vnímaní škôd spôsobovanou zverou a na zveri.
Pri realizácii odpredaja odstrelu sú užívateľom PR naďalej Lesy SR, s vlastnými poľovnými hospodármi, členmi poľovnej stráže, manažmentom starostlivosti o zver, atď.
Cena je stanovená na celú výmeru poľovného revíru, pri prenájme dostávajú LESY SR len za výmeru v ich správe. Z 23 realizovaných odpredajov doteraz LESY SR dostávali 89 000,- € za rok. Teraz je to vyše 500 000,- €, čo je viac ako 5-násobok. V ani jednom prípade nebol predaný odstrel za nižšiu cenu ako bol v predchádzajúcom období. V žiadnom prípade preto nemožno hovoriť o nehospodárnosti.
Navyše až 15-stim víťazom súťaží o právo odstrelu štátne Lesy SR budu v zmysle ich zmluvných dodatkov na vlastné náklady zabezpečovať aj prikrmovanie zveri či budovanie a údržby poľovníckych zariadení? Opäť nedochádza takto podla Vás k nehospodárnemu nakladaniu so štátnym majetkom?
Zrejme došlo k omylu pri čítaní, je to totiž naopak. LESY SR práve v zmluvných dodatkoch k odpredajom odstrelu zaväzujú druhú stranu vykonať tieto aktivity na jej náklady (to čo v plánoch rozvoja poľovníctva navrhli vykonať). Uchádzači sa tak zaväzujú, že na svoje náklady budú zabezpečovať plán starostlivosti o zver, zabezpečia medikamenty, zabezpečia poľovne upotrebiteľných psov, vybudujú poľovnícke zariadenia, zvýšia úživnosť PR budú spolupracovať pri prevencii škôd spôsobených zverou, atď. Je to možné nájsť v dodatkoch v bodoch 2.2.1. - 2.2.8.
Prečo Lesy SR angažovali do svojho terajšieho manažmentu aj pána Róberta Repiského i keď práve za jeho skoršieho pôsobenia vo vedení Správy štátnych hmotných rezerv na nej prišlo aj ku škandalóznemu predaju platinových sitiek.
Pán Róbert Repiský už nie je zamestnancom Lesov SR, š. p..
O Lesoch SR sa tiež v koloároch hovorí, že má mať na neveľký vplyv aj pán Martin Kvietik. Údajne má vplývať na ich obchodnú politiku s drevom i poľovnými revírmi? Môžete sa k tomu vyjadriť a teda vylučujete, že má pán Martin Kvietik nejaké priame väzby či obchodné linky na Lesy SR?
Vylučujeme, že by akékoľvek tretie osoby zasahovali do riadenia spoločnosti.
Lesy SR sa pri obchodovaní drevnou hmotou riadia platnou schválenou obchodnou politikou aj v zmysle vládnej koncepcie (podpora domácich spracovateľov), ktorá je zverejnená na webe Lesov SR. Pri jej realizácii sa prioritne snažia zazmluvňovať tuzemských spracovateľov drevnej hmoty. Prebytky, ktoré sa nedajú umiestniť na slovenskom trhu a nie je o ne záujem, sa logicky obchodujú aj mimo tuzemského trhu. Obchod s drevnou hmotou a samostatné odbory poľovníctva riadia kompetentní zamestnanci Lesov SR, š. p., ktorým táto činnosť prináleží z titulu ich pracovnej náplne. Všetky zmluvy sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv, kde si je možné transparentne pozrieť, s akými spoločnosťami má štátny podnik obchodné vzťahy.
S pozdravom,
Mgr. Pavel MACHAVA
vedúci odboru komunikácie
LESY Slovenskej republiky, š.p.
Námestie SNP 8
975 66 Banská Bystrica
